Cap.

 1 I   |       svetlá po domoch pohasínajú, iba kde-tu sa ešte žiara z oblokov
 2 II  |            v radnom dome je ticho, Iba keď prišli najvyššie osoby
 3 II  |             Zôkol-vôkol je ticho - iba odrazu zahučí: "Vivat Matiáš!
 4 IV  |          čas inšie začať nemôžeme, iba čo povinnosť káže. Ja ako
 5 IV  | široko-ďaleko nič inšieho nepočuť, iba: "Nech sa vojna rúbe smelo."~"
 6 IV  |      páchne. Načože by ten tu bol, iba ak zavadzať? Nemôže oči
 7 IV  |            inakšie zmýšľam ako on; iba v hneve mu dakedy jazyk
 8 V   |             Ja druhej rady neviem, iba ak by sa Dlhohorský všetkých,
 9 VI  | tvrdohlavosťou. Netreba nič inšie, iba ho podpáliť, keď ho človek
10 VI  |       nemôžeš inak Žilinu dobýjať, iba keď je Strečno tvoje, to
11 VII |            nevedia, čo majú robiť, iba všetci to znajú, že to o
12 VIII|           zhubiť, ale on sa na tom iba smeje. Divný je to ale smiech,
13 IX  |            ich dom stál, tam teraz iba popol sa práši. Každý hľadá
14 IX  |               Padol? - Teda som už iba sám v Trenčianskej stolici
15 X   |          hovorí krátko, slová jeho iba pomstou a nenávisťou kypia,
16 X   |         teraz, keď Milko vraví, že iba spojené sily a jeden zápal
17 X   |         slovom neodporuje Milkovi, iba keď tento dovráva, začne
18 X   |       voľačosi rukou ukazuje, čomu iba Milko rozumie, vyjde, usporiada
19 XI  |        utiahnutý o ničom nemyslel, iba o novom obliehaní Žiliny,
20 XI  |           o ničom sa mu nesnívalo, iba o jej znivočení. Teraz sa
21 XI  |        nikde slobodnej cesty nemá, iba pri žilinských múroch je
22 XII |       Žiline, ale nič nezačínajúc, iba robia slobodný priechod
23 XII |            jeho starého odporníka, iba jemu samému. A Vladimír
24 XII |          prečože sme sa teraz tuná iba v súkromnosti zišli? Počúvajte,
25 XII |        Pane, čo vám zveriť mám, to iba vy sám i znať potrebujete."~"
26 XIV |          ničom inšom nerozprávajú, iba o richtárovej Marienke,
27 XIV |          hospodár s ním negazduje. Iba Vladimír chybí, nikto nevie,
28 XVI |          Ale sotva tam stála, lebo iba bieda a psota ľudí sem vyhnala,
29 XVI |            nikto k nej nešiel, len iba keď už všetka nádeja v pomoc
30 XVII|            povie: "Nieto už pomoci iba u Boha." Žena jeho je skoro