Cap.
1 I | Janko, vieš ty čo? Daj ty tomu radšej pokoj; už vidíme,
2 I | Turkov spomôžeme."~"Ba dajme tomu pokoj, Milko, veď ja viem,
3 II | od Rakús, i od Poľska. K tomu nemal byť dom kráľovský
4 II | všetko vraví; ale dajte tomu všetkému pokoj! Každý zeman
5 II | pokojný, ale i múdry. K tomu je Žilina mesto silné a
6 IV | myslieť prestane?"~"Daj ty tomu pokoj. Čím hrniec navrie,
7 IV | ja som užil tento čas k tomu, aby som vás napomenul,
8 IV | drahou zostala -"~"Pravda, je tomu už štyri roky, čo ste ju
9 V | Komorovský, Pankrác a k tomu dakoľko vodcov z najbližších
10 V | Uhorskej chce mať pokoj; k tomu si vezme Matiáš jeho dcéru
11 V | zemianstvo s ním držiace; k tomu rozpovedal mu i všetko to,
12 V | prívržencov, i doložila spolu k tomu: ,Musím tú naničhodnú zberbu
13 VI | niekoho zadrapíš, nemajúc k tomu žiadnej príčiny? A akože
14 VIII| bojovávali, dávno je to už tomu, čo sa krajina na stránky
15 VIII| som ja to povedal, že je tomu všetkému náš richtár na
16 IX | nemá dosť síl vojenských?"~"Tomu sa ukázať nesmiem."~"Neverte
17 X | to máš na päť prstoch. K tomu i Žilina Pankrácov počúva
18 X | kráľovskej.~Len Žilina sa tomu zaradovala, pán richtár
19 X | vojaci Milkovi sa oproti tomu stavajú, ba všetkým na ich
20 X | zdá, že sa chceš ukázať tomu švárnemu dievčaťu, ako ti
21 XI | rozpráva o jeho skutkoch. K tomu nemal Pankrác ani príčiny
22 XI | vojaci prehovárali, aby tomu dal pokoj, že i v meste
23 XII | Spoločná potreba nás k tomu doviedla, aby sme všetko
24 XII | tvoja smrť." A Vladimír verí tomu hlasu, jeho myseľ nemožnosti
25 XIV | Pankrácovej vidiac, že ho k tomu nesvedomitosť a prehováranie
26 XIV | mu páči, teda nič proti tomu nemám." A vtom kývne rukou,
27 XIV | Boh vie, čo spomínajú, že tomu nieto ani konca ani kraja.
28 XVI | od mnoho dní zomdlené; k tomu ho tak zmorili posledné
29 XVI | bude človek dlho žiť. K tomu prídu oči, bo ony povedajú,
|