Cap.

 1 II  |            volenie Matiáša. Nuž či toho zemania za kráľa vyvolili?
 2 II  |         hlavu lámal, keď viem krem toho, že z toho nič nebude. Či
 3 II  |           keď viem krem toho, že z toho nič nebude. Či ste nepočuli,
 4 II  |           za nášho kráľa a my tiež toho chceme! Vivat!"~Z toho sa
 5 II  |        tiež toho chceme! Vivat!"~Z toho sa strhne krik a zvada.
 6 III |           pokoji žiť. A čože mám z toho, že sa ma ľudia boja, že
 7 III |          sa bije, kto chce, mňa do toho nič. Korunu dať Matiášovi?
 8 IV  | Jednotlivci nech kričia; čo nás do toho? Keď raz hlava s nami drží,
 9 IV  |            blesk zbrane."~"A škoda toho šuhaja," prehodí Janko, "
10 V   |          sa jeho práva dotýka - do toho je mňa nič; že som ja jeho
11 V   |           poteší sa ti srdiečko od toho, poteší. Počúvajte, páni:~"
12 VI  |           o nich povedať, že sa do toho čistého Váhu zaľúbili a
13 VI  |     postarám. Pankráca som mu krem toho ako odpoly na rozume pohnutého
14 VI  |            preoblečený mumlal: ,Či toho zemania za kráľa vyvolili? -
15 VI  |        jednotlivé hriadky vzácnych toho času kvetín; ukazoval mu
16 VII |       blížil sa k Budínu. Narástlo toho vojska okolo Strečna ako
17 VII |           či žiť či umierať, či za toho, či tam za toho bojovať.
18 VII |     umierať, či za toho, či tam za toho bojovať. Neopytujú sa oni:
19 IX  |           je syn Jána Hunyadiho. A toho by ste len boli videli!
20 X   |        svedčí, že by si človek bez toho starého Pankráca ani predstaviť
21 X   |            otec do hlavy vezme, od toho neodstúpi, a preto sa opytuje,
22 XI  |            Cez Oravu, cez hory bez toho, že by to bol kto zvedel,
23 XI  |          vykoná? Nič. A z Turca, z toho malého, okrúhleho Turca,
24 XII |         svojho tábora. Poznať už z toho prudkého kroku, že je to
25 XIII|     Nemohol som to, nemohol, bo od toho slova závisí všetko moje
26 XVII|           kedy naň opytovať a krem toho si ho ani vidieť nežiada,
27 XVII|           Zdá sa, že si Vladimír z toho nič nerobí.~Už je neskoro
28 XVII|           Tebe, duša moja? Hahaha! Toho sa ty neboj, skorej Vladimír
29 XVII|          to nezaslúžil, ty si krem toho privolil k nášmu spojeniu;