Cap.

501 XII  |            Nezhynie, nesmie zhynúť! Na to prisahá Vladimír. Ona
502 XII  |          nevedel a mal inakšie veci na pamäti. Spýta sa teda: "
503 XII  |              že ty taký otužený muž na slabé dievča toľko myslíš,
504 XII  |         myslíš, akoby ťa viacej nič na svete neviazalo. Spojenie
505 XII  |    zachvacujú. Bolo to naozaj čudné na obidvoch sa dívať. Jeden
506 XII  |           mať, i nebudeš musieť sám na seba žalovať: Odstúp od
507 XII  |           že ťa môj otec v panovaní na Strečne zanechá. Pravda,
508 XII  |            po jeho smrti, dám ti to na písme, ako dedič všetkých
509 XII  |            práca je daromná. Ja nič na svete nechcem, len Máriu,
510 XIII |           taký malomyseľný. Pravda, na ňom, starcovi, sa nikto
511 XIII |            málo behá do Turca, málo na Starý Hrad, ustavične len
512 XIII |            nechce, aby sa mu Žilina na milosť vydala?"~"Keby to
513 XIII |          Márie, ktorá mu je všetkým na svete."~Dlhohorský sa nad
514 XIII |             to oddávna, ako ja."~"A na čomže ste zostali ?" opýtal
515 XIII |     budúcnosť Uhorskej krajiny leží na váhe: alebo Považie, alebo
516 XIII |            odrazu. A prečo? Sama si na to odpovedať nevie. Sedí
517 XIII |         lebo často spúšťa ľavú ruku na šitie, pravicu si položí
518 XIII |            šitie, pravicu si položí na čelo, akoby ju hlávka bolela
519 XIII |             vstúpi dnu Milko a dlho na ňu pozerá, kým sa vzbudila
520 XIII |           slzy zalejú. Milko pozrie na ňu a hlasitejšie riekne: "
521 XIII |          preč odídem zo Žiliny a sa na Turka s kráľom Matiášom
522 XIII |    Stopäťdesiattisíc Turkov sa rúti na krajinu, kráľ volá, majúc
523 XIII |       ochráň obeťou svojou Považie. Na svätosť ľúbosti našej ťa
524 XIII |           moja, lebo keď sa ty sama na to nepodvolíš, nikto ťa
525 XIII |         nechce zapredať - ja som ťa na svätosť lásky našej prosil,
526 XIII |       človek nepokazený, on ťa ľúbi na život a smrť, a nežiada
527 XIII |         smrť, a nežiada nič inšieho na svete ako tvoju ruku, ktorá
528 XIII |          sily naše bezpečne pošleme na Budín."~"Odstráň, odstráň,
529 XIII |             sa hlasom prosí dievča, na čo Milko zavolá:~"Odhodlaná
530 XIII |          nešťastí a potom zabudnime na žalosť našu. Dnešný deň
531 XIV  |             zmluvu. - Pankrác stojí na Podhradí zámku zamračený,
532 XIV  |      obyčajne, ale tie mraky, čo sa na jeho čele rozprestreli,
533 XIV  |          sťahuje a tvár sa skrivuje na smiech. Smiech je znakom
534 XIV  |      nebeská!" kričí, "Komorovskému na prach rozdrobím hlavu ako
535 XIV  |        Biely! Sedlajte kone, udrite na bubny, pôjdeme na postriežku!"
536 XIV  |            udrite na bubny, pôjdeme na postriežku!" A v okamihu
537 XIV  |        Podhradie hýbe, Pankrác sadá na koňa a ako strela letí so
538 XIV  |          ako strela letí so svojimi na ľavý breh Váhu, všetko hubiac,
539 XIV  |     priznáva; Hej, takú surmu nikto na svete robiť nemôže, len
540 XIV  |           Milka i Máriu a ktokoľvek na jedného alebo na druhého
541 XIV  |          ktokoľvek na jedného alebo na druhého pozrie, tak smutne
542 XIV  |          posiela i Milko i Vladimír na pomoc Matiášovi  kráľovi,
543 XIV  |           ani pomyslenia, aby mohol na horné Považie uderiť. Dlhohorský
544 XIV  |        mohli, len po zámkoch, potom na hraniciach zámkov Komorovského
545 XIV  |             nechalo sa málo ľudstva na obranu. Na zelenom Považí
546 XIV  |             málo ľudstva na obranu. Na zelenom Považí je teda ticho.~
547 XIV  |         smutný, víta hostí potichu, na ich vinše len plecom stíska
548 XIV  |       obyčají otcovských. Pánom ani na um neprišlo hanbiť sa za
549 XIV  |             sa páni zišli, Vladimír na koni, celkom v zlate a striebre
550 XIV  |          jeho panej, mnoho starostí na hlave majúcej. Milko sa
551 XIV  |            majúcej. Milko sa smutne na nich prizeral čiernoodetý .
552 XIV  |    visiacich, majúci zlaté gombičky na dolománe a po boku draho
553 XIV  |           Márii a všetkým svätým až na dnešný deň; a keď sa už
554 XIV  |           dodávajú kvetu a živosti. Na otázku otcovu, či z dobrej
555 XIV  |          Máriinho prsta a strkol ho na prst Vladimírovi; keď ale
556 XIV  |             pytač prsteň Vladimírov na prst Márie kládol, neznať,
557 XIV  |         neznať, akým spôsobom tento na zem padol. Panie sa zohli
558 XIV  |           zem padol. Panie sa zohli na zem, prsteň hľadajúc; Mária
559 XIV  |            keď jej zdvihnutý prsteň na prst kládli, uzrela Milka -
560 XIV  |             zatriasli i nepohliadol na Máriu, ale hodil zrakom
561 XIV  |           vo veci. Ale predsa vidno na tvári jeho, že sa premáha. -
562 XIV  |     zdravkajúc si. Dlhohorský odíde na stranu a stretne sa s Milkom
563 XIV  |      uprosiť a zostal. Začali potom na zdravie pripíjať hneď Matiášovi,
564 XIV  |          jedného k druhému, pohárom na pohár štrngajúc. Keď sa
565 XIV  |           tiež hovoria, čo im slina na jazyk donesie, bo je víno
566 XIV  |           pri slovách Milkových, že na každý spôsob, hoc sa málo
567 XIV  |          hoc sa málo ešte i zabaví, na Starý Hrad odíde, vyjasnil
568 XIV  |          oči pretierajú a poznať im na tvárach, že sa im chce ísť
569 XIV  |          tvárach, že sa im chce ísť na odpočinok. Milko sa začne
570 XIV  |             v noci chodiť a zvlášte na Starý Hrad, hoc je i nie
571 XIV  |           Milko sa nesie hore Váhom na koníku svojom a sluha beží
572 XIV  |           obyčajne prievozníci ľudí na kompe prevážajú; ale teraz
573 XIV  |             ukázali sa dvaja chlapi na brehu: "Kto to tak neskoro
574 XIV  |            brehu; Milko chce skočiť na koni do kompy, ale prievozníci
575 XIV  |        jednu nohu zo strmeňa, stúpi na zem, druhú ešte vo strmeni
576 XIV  |         prosto do srdca. Milko padá na zem volajúc: "Mária, Mária!"
577 XIV  |        hlavu zločincovi, že sa hneď na zem zvalí; ale priskočí
578 XIV  |           až padne, a onen vysadnúc na jeho koňa, uteká cvalom
579 XV   |         skočí dnu do mesta a cvalom na rínok uteká. Ľudia sa čudujú,
580 XV   |          dáke tmavé špľahy sa lisnú na snehobielej koži, ktoré
581 XV   |         nepoznať. Letí koník prosto na rínok, cesta táto mu musí
582 XV   |         sedlať kone, sám si vysadne na bieleho a letí von bránou
583 XV   |          striasol sa a skočil dolu.~Na čiernej studenej zemi leží
584 XV   |             márne zahynula, ty duša na Považí najšľachetnejšia!
585 XV   |       Sluhovia pricválali zo Žiliny na koňoch za pánom svojím,
586 XV   |           šepcú, tak sa trasú vlasy na hlave jeho. Vtom z blízkosti
587 XV   |            až otvorí oči, pohliadne na svojho pána i začne dačo
588 XV   |             ešte včera večer s nami na kocky hral."~"Veru pravdu
589 XV   |               Dlhohorský sa prizerá na všetky tri telá, v duši
590 XV   |        mojím, Vladimír! To prisahám na mŕtvole Milkovej, ktorého
591 XV   |              Len teraz im prichádza na um, čo im bol Milko za živa.
592 XV   |             Dieťa moje, i pri smrti na teba myslel."~Tak celé mesto
593 XV   |       nemoci, nemôžuc zniesť pohľad na mŕtveho Milka.~Pri tom ale
594 XV   |               Chcel bys', aby nebol na očiach ľudí, ktorí ho tak
595 XV   | neodpovedajúc, rozkazuje hrob kopať na tom istom mieste, kde bol
596 XV   |           lebo v tom poli, ba hádam na tom istom mieste dakedy
597 XV   |            vylieval.~Zahučali zvony na žilinskej veži, smutne,
598 XV   |         ťahalo vysoký pohrebný voz, na ktorom ležala čierna, až
599 XV   |             súknom prikrytá truhla. Na súkne z oboch strán viseli
600 XV   |           Hradu a Svätého Mikuláša, na truhle ležali krížom preložené
601 XV   |           stužkami obviazané fakle; na ramenách im címer pankrácovský
602 XV   |        Okolo týchto zas behajú páni na koňoch s holými šabľami.
603 XV   |          truhlu a dievčatá ju vzali na rúčky a doniesli ju až k
604 XV   |             a smutne, vojsko kľaklo na koleno, kňaz urobil ešte
605 XV   |            jamou ako zabitý, hľadel na tú čiernu truhlu, akoby
606 XV   |             hodil hrsť čiernej zeme na truhlu. Bol to ten pohreb
607 XV   |      starodávna ľudia svojim vodcom na hroboch stavávali.~Bolo
608 XV   |         richtárov. Pani nemohla ani na pohreb Milkov odísť, musela
609 XV   |         svojom žiali už ani nemyslí na vojnu a Matiáša kráľa, ale
610 XV   |             zúfajú nad jej životom.~Na Považí je ticho. Vladimír
611 XV   |             Vladimír. "Veru zaspala na večnosť." A nedajúc sa zastaviť
612 XV   |        svojich nohách, zodvihuje sa na postieľke a opýta sa Vladimíra: "
613 XV   |            láska a všetko nešťastie na hlavu jeho bolo spadlo;
614 XV   |            jeho bolo spadlo; pozerá na hynúcu nevinnosť, ktorú
615 XVI  |            ľudí sem vyhnala, keď sa na brehoch Váhu už kde pratať
616 XVI  |            černokňažníkov a drakov. Na jednom vŕšku strigy tancovávali
617 XVI  |            vŕšku strigy tancovávali na Luciu, na druhom čerti zo
618 XVI  |        strigy tancovávali na Luciu, na druhom čerti zo zeme vychádzavali.
619 XVI  |        vtedy sa niesol černokňažník na šarkanovi, a ani za všetok
620 XVI  |          terchovskými horami, hádam na tom mieste, kde teraz dedina
621 XVI  |             o pomoc, k jej chalupe, na čo im ona nikdy pomoci neodoprela.
622 XVI  |           celkom vychudnutá, brázdy na tvári jej viseli dolu jedna
623 XVI  |         skamenené, bo sa, chtiac sa na druhú stranu obzrieť, musela
624 XVI  |           ako Cigán dymom začadená, na čiernych policiach boli
625 XVI  |            stôl, okolo neho lavica, na ktorej sedela stará Marta,
626 XVI  |     preberajúc pátriky a modliac sa na večer.~Zaklepe dačo na jej
627 XVI  |           sa na večer.~Zaklepe dačo na jej dvere, ona nepočúva;
628 XVI  |       nezrúti. Marta položí pátriky na stôl, prežehná sa, vezme
629 XVI  |            izby, ktorú slabé svetlo na kozube horiacich triesok
630 XVI  |         Marta zatvorí dvere, pozrie na prišlého a skoro sa jeho
631 XVI  |            proti druhému, pozerajúc na seba, obidvaja mlčia, ako
632 XVI  |         poznať moc zelín, a títo ma na odplatu vyhlásili za strigu.
633 XVI  |            srdca nemám, bo je dávno na kúsky rozmrvené: zabil som
634 XVI  |             nápoja, aby som zabudol na všetko!" -~"Hahaha, teda
635 XVI  |               nech sa i páni dakedy na chudobu utisnú. Teda to
636 XVI  |             preč i bude tam svedčiť na Vladimíra. A prečo? preto;
637 XVI  |        opýta sa stará Marta, pozrúc na jeho zúfalú postavu. "A
638 XVI  |         oslabol Vladimír a hodil sa na lavicu pri stole. Trápenie
639 XVI  |     priskočí k nemu, potrie mu žily na rukách, donesie dakoľko
640 XVI  |        pomoci, ešte hádam odpočinie na tvojich prsiach krásna Mária,
641 XVI  |            položila dakoľko triesok na kozub a keď sa zahoreli,
642 XVI  |            v svojej pravici, pozerá na ňu vpadnutými očami a hovorí: "
643 XVI  |        ukazuje dačo, zastavuje prst na troch miestach, šomre dačo
644 XVI  |             pozerá mu do očú a zase na dlaň. Vladimír sa stal netrpezlivým
645 XVI  |              Vidíš, každý človek má na dlani tri šváry; ten od
646 XVI  |        vychytil ruku; sám si pozrel na šváry, sám čítal v nich,
647 XVI  |          Tvoj švár sa jedným koncom na pravo, druhým naľavo skrúca.
648 XVI  |           iskrí očima, akoby v ohni na kozúbku videl lietať priateľských
649 XVI  |             kúta a stadiaľ pozerala na poskakujúceho Vladimíra.
650 XVII |             XVII~Svätý pokoj panuje na Považí. Ľudia už skoro zabúdajú
651 XVII |             Ľudia už skoro zabúdajú na chvíle nešťastia, ktoré
652 XVII |           sa minuli, ale nezabúdajú na Milka, o ktorom sa mnoho
653 XVII |            vo všelijakých postavách na pomoc. -~Ale predsa sa o
654 XVII |       Marienka leží v horúčke, volá na svojho milého, zhovára sa
655 XVII |          nosiť. Tak to ide z hodiny na hodinu.~Vladimír sa dakde
656 XVII |            týždňa ho nikto nevidel; na zámkoch ho niet, do Žiliny
657 XVII |        zemské, dal by všetko, čo má na svete za jej uzdravenie,
658 XVII |              bo ona slabne z hodiny na hodinu viac a viac, a nič
659 XVII |          neobzrie, pozerajúc jedine na hynúce dieťa svoje. Zdá
660 XVII |         nemocnú i podáva jej lieky.~Na druhý deň svitlo - svitla
661 XVII |            ona telom zdravá, ale že na duši trpí. - Starý Dlhohorský
662 XVII |        nádeju života. Vtom sa ukáže na prahu starý Dlhohorský.
663 XVII |            tam pri starej lipe bude na teba osedlaný koň čakať.
664 XVIII|           penia, búria, akoby zradu na ľudské plemeno kovali. I
665 XVIII|     tisícročné objímajú a škeria sa na obete, čo im do pazúrov
666 XVIII|            ako ohnivý klinec pribiť na sklepenia nebeské.~Ľudia
667 XVIII|         stojí zamračený ako to nebo na brehoch Váhu. Kôň jeho sa
668 XVIII|            oblečený. Stojí Vladimír na brehoch Váhu sám a sám v
669 XVIII|             nebola vyzradená? Či ju na úteku nedohonili? Jedenásta
670 XVIII|        Mária pohon naňho poslala. A na tú myšlienku sa zamraští,
671 XVIII|            zaškrípe zubami, vyskočí na kopec, čo pri ňom stojí,
672 XVIII|          tom brehu považskom. Blesk na nebi zahorí a Vladimír vidí
673 XVIII|           sa jazdcovi.~Blesk zahorí na výsosti nebeskej, preťatý
674 XVIII|            preťatý železný šišak sa na dve strany rozpadne, dlhé
675 XVIII|             padne mŕtvy Vladimírovi na prsia. Ešte raz zahorí blesk
676 XVIII|        prsia. Ešte raz zahorí blesk na výsosti nebeskej, letí na
677 XVIII|           na výsosti nebeskej, letí na zem a vidno, ako Vladimír
678 XVIII|     zastihnutý padá mŕtvy k Márii - na Milkovom hrobe. - Váh hučí
679 XIX  |             Žilinou a Varínom stojí na pravom brehu Váhu nevysoký
680 XIX  |           richtárova. Obaja zhynuli na jednom mieste, obaja sú
681 XIX  |      druhému krivdy svoje žalovali.~Na tom Milkovom hrobe si smutný
682 XIX  |          časmi, bo ľudia už zabudli na zahynutú lásku, na zašlé
683 XIX  |          zabudli na zahynutú lásku, na zašlé časy. Ale vetrík ľuďom
684 XIX  |         zabudli -~A hoc je aj ticho na tom Milkovom hrobe, keď
685 XIX  |            láske, o zašlých časoch, na ktoré už ľudia zabudli.~
686 XIX  |          tadiaľto kráča, uvidí, ako na hrobe plače bledý, mladý
687 XIX  |           intrigy, že si robí nárok na uhorský trón, dal ho mladý
688 XIX  |             Dobyl Carihrad a útočil na Uhorsko. ~Komorovský - Mikuláš
689 XIX  |           15. stor. mocný oligarcha na Slovensku, spojenec kráľa
690 XIX  |             Varna - bulharské mesto na brehu Čierneho mora. R.
691 XIX  |         pozvala šlachtická opozícia na uhorský trón poľského kráľa
692 XIX  |             šlachty postaviť vojsko na obranu krajiny v čase nepriateľského
693 XIX  |               Galambovská pevnosť - na dolnom Dunaji v dnešnej