Cap.
1 I | Viete vy čo?" povie na to Milko, "nezadierajte sa
2 I | premyšľoval.~"Ja! Čo by to tam toľko myslel," vypovie
3 I | pokoj; už vidíme, že ti to nejde - lebo vidíš! - Veru,
4 I | uvidíš, čo z neho bude. - To ti je chlap, a počkaj len,
5 I | vyňať? Hach, chlapci! Bude to svet! - Dočkajte len, veď
6 I | nebojí ani čerta, veď ti to taký mladúch hoci do ohňa
7 I | pritom pri mamičke sa láskať, to je pre teba. Ale čo? Nech
8 I | Nech som dobrý, chlapci, to vám povedám: Matiáš skoro
9 I | dačo začne. Hach, budeže sa to rúbať!"~"Dajže si ty pokoj,
10 I | mu do reči Ondrej, "keby to už dakto iný povedal, neriekol
11 I | povedať netreba, však my to všetko známe."~"A čo znáte?"~"
12 I | čo znáte?"~"Ľaľa ti ho! - To on nič inšieho nechce tým,
13 I | mu ju pripomenul; veď ja to viem dobre."~"Koho pripomenul?"~
14 I | Janko, "veď ja viem, že to takí ľudia, ako si ty, radi
15 I | majú, keď im človek len to meno povie, ktoré im je
16 I | ty! - Kýmu čertu by sa to nepáčilo?"~"Len si neder
17 I | hovorí? - No, Milko! Už je to raz s tebou zle," prerečie
18 I | darmo netárali," Milko na to s polovičatým úsmechom odpovedá.
19 I | Pater noster modlí, ešte to len potiaľ išlo - sklopil
20 I | už na Ave Maria prišlo, to si tak zo srdca vzdychol,
21 I | neuvidí."~Ondrej sa ohlási: "To si darmo tam hľadal, čo
22 I | však si rád, že sme ti to nadštrkli. A čo sa stavíš,
23 I | A čo sa stavíš, že by si to ani za groš nedal, že sa
24 I | prezradiť netreba, veď my to všetko vieme i beztoho,"
25 II | sa neradovala? Hej, vie to každý dobre, že v ňom vrie
26 II | ľud jeho jemu. A aký je to stav Krajiny uhorskej? -
27 II | ďalšiu pomoc.~V Žiline je to veselo. Pán Jiskra sa vrátil
28 II | počuť vôľu kráľovu a ako sa to všetko na rákoši dialo,
29 II | hanili, tretí kričia, že to veru nič, keď chlapci na
30 II | tróne sedia, štvrtí, že to teraz Uhorskej krajine treba
31 II | nebudú. A bohvie, čo sa to všetko vraví; ale dajte
32 II | najsvätejšou povinnosťou dbať na to, aby voľba kráľa vypadla
33 II | všetko pripomínam? - Nie to cieľ nášho zhromaždenia. -
34 II | kráľovskú na seba prijímame, ako to už skrze poslov slávneho
35 II | mnoho máme pred sebou, a to: Dokiaľ je král Matiáš nie
36 II | potichu povie: "Neverte mu! To je szilágyiovec."~"Čo, pán
37 II | pravdu máte. Hej, veď ja to dobre viem, však pán Garai,
38 II | pán Garai, palatín, tiež to isté myslí. Vie on, že sú
39 II | isté myslí. Vie on, že sú to starého Szilágyiho kúsky,
40 II | jeho vojaci ho vyvolili - a to pánbohvie z akých kútov
41 II | Ako je, tak je, ale je to pravda. Ja nejdem na vojnu."~"
42 II | uzavierať, kričať, koľko chcete. To si ja ani do päty nevezmem,"
43 II | odpovie tretí, "nač by si to človek hlavu lámal, keď
44 II | aké sa chýry roznášajú? To len vám povedám, ako vám,
45 II | povedám, ako vám, aby sa to ďalej neroznieslo, že je
46 II | Matiášovho otca vyčistili? Či to teraz i s jeho synom urobiť
47 II | nemôžeme? A viete čo? Dobre je to v takých časoch žiť, kde
48 II | kriminálny proces!" - a kto by si to všetko zapamätal a rozoznal
49 III | za dávnych časov bývalo to inak, a či chcete, či nechcete,
50 III | lebo na okolí vykonať malo, to sa všetko najprv na Starom
51 III | lebo čo jeho pán zažiadal, to sa stať muselo; zemania
52 III | zabraté, vždy mysleli, že to ľudia zo Starého Hradu alebo
53 III | ba daktorí vraveli, že je to sto ráz horšie než Starý
54 III | od stromu nepadá, predsa to ľudia tiež vravia a veria,
55 III | Nitry prišlému Milkovi, "to ma veru teší - predsa, raz
56 III | ja bol mladý, vtedy sme to na učenie toľko nedržali;
57 III | nič? Ale, synko, všetko to tebe k dobrému, bo čo bys'
58 III | ctižiadosť vlasti škodiť mal, to nikdy nechcem a nikdy nespravím -"~"
59 III | rozkríkne sa otec, "už ti to svet voľakde tak hlavu pobalamutil.
60 III | len bábkou Szilágyiho. - To je pekne! To je krásne!
61 III | Szilágyiho. - To je pekne! To je krásne! Hahaha! - Viac
62 III | učiť, on ti preukáže, že to ani práva znať netreba a
63 IV | sa rúbať šabľami, až kým to dobre nejde. Jaj, budeže
64 IV | dobre nejde. Jaj, budeže to pranica! Jaj, budeže to
65 IV | to pranica! Jaj, budeže to ruvačka!"~A čože tá Trenčianska
66 IV | schodia sa šuhajci, až je to milá vec na nich pozerať.
67 IV | a čo na nej sily nevidí, to doplňuje nádeja v jej zmužilosť
68 IV | sa v bočnej izbe; jeden to, druhý to navrhuje, jednému
69 IV | bočnej izbe; jeden to, druhý to navrhuje, jednému sa to,
70 IV | to navrhuje, jednému sa to, druhému zase inšie páči
71 IV | pozastavovali a viete, že to teraz človek, čo ani s jednou
72 IV | najprv Fridrich, ostatná to nádeja Garu a Cillovcov
73 IV | Cillovcov stroskotal, potom to všetko ľahšie pôjde. Nech
74 IV | pohnúť nemohli, čo potom!"~"To Jiskra neurobí - najviac
75 IV | vecí utiahol. Ale i keď to urobí, dobre, preukážeme
76 IV | ako paničky, mladých ako to raňajšie slniečko, obzerajúcich
77 IV | zaškripia na husliach, až sa to po celom meste ozvalo, zavreštia
78 IV | tak po okolí rozliehalo. A to pekné, a to krásne vojsko
79 IV | rozliehalo. A to pekné, a to krásne vojsko tak pozerá
80 IV | boli zdivené - a všetko sa to mrví ako z povinnosti.~"
81 IV | zakričí dakto tak nahlas, že to celý rínok počuje a muzikanti
82 IV | prvý hlas.~"Nehraj, nehraj, to ti povedám. A vy, pán brat,
83 IV | do plaču pustili?" a na to kričí spievavo:~"Hraj, muzika,
84 IV | Amen," pridá Ondrej. Obaja to šuhaji mladí, nedávno zo
85 IV | prišli. "Ale Janko! Keď sa to tak rúbe, a nás dorúbe i
86 IV | Ej, nestar' sa ty o to. O tom potom! Ale kde je
87 IV | na tú vojnu strojil, čo to tak za kráľa Matiáša horlil?"~"
88 IV | šuhaja," prehodí Janko, "aký to bol človek, kým sa nedal
89 IV | stranu," odpovie Milko, bo to on na koni priletel, a bolo
90 IV | vaše ťahy, ačkoľvek je to už dávno, a dákosi nás nenavštivujete."~"
91 IV | hlavy až do päty a riekne: "To je teda vaše tušenie - hm -
92 IV | mu dakedy jazyk vyzradí to, čo by sám vypovedať nechcel.
93 IV | nechcel.Áno, ešte vám i to vyjaviť mám, že Jiskra,
94 IV | zanechali."~"A pamätáte vy to? - To mi je veľmi milé!"~"
95 IV | zanechali."~"A pamätáte vy to? - To mi je veľmi milé!"~"Videla
96 IV | že sa šuhaj nazdával, že to "zbohom" zaznelo na prsiach
97 IV | zanecháva, a povzdychuje; poznať to z celého držania jeho, že
98 IV | rodičov, priateľov a hádam i to, čo je milejšie človeku
99 V | bojovného Jiskru. Aspoň to je už možno čítať na tvári
100 V | je na Strečne ticho, že to nikdy tak nebývalo, keď
101 V | svete robí.~Pekná, krásna je to izba, kde sa páni radia;
102 V | slovo a stojí pri ňom. Čo by to tam toľko mudroval? Ja som
103 V | Poděbradovi!" zavolá Jiskra. "To je muž statočný a robí,
104 V | vraví Komorovský," je mi to za kráľa, taký zemanček
105 V | sa kde podejeme, keď na to všetko pokojne hľadieť budeme?"~"
106 V | nám ešte neodolalo."~"Na to sa nemáme spúšťať. Matiáš
107 V | Kalich a Kristus! Či je to možno?"~Celé zhromaždenie
108 V | Čiech oproti išiel: my ale to na žiaden spôsob veriť nemôžeme,
109 V | prehovorí: "No, páni, ako sa vám to páči?"~Vladimír sa ozve: "
110 V | som ja jeho domu slúžil, to je pravda, ale je i to pravda,
111 V | to je pravda, ale je i to pravda, že som Matiášovi
112 V | Jeho úmysel je teda, ako to z jeho skutkov a slov je
113 V | v Tatrách vrhnúť. Poznať to, že Hunyadi a Jiskra nikdy
114 V | priatelia byť nemôžu. Ostatne, to je dobre, že Szilágyiho
115 V | zakričí: "Mlčte, mlčte, to Matiáš povedať nemohol,
116 V | do reči Pankrác: "Či on to dobre nevie, že ste vy sám
117 V | uhorskú korunu neprijal? Či to celý svet nevie, že ste
118 V | vás ani neobzrel? Je mi to pekný chlapček -a vy ste
119 V | počkaj, bratko, ešte je to nie všetko," zavolá Komorovský. "
120 V | tomu rozpovedal mu i všetko to, čo som vám ja bol hovoril.
121 V | prehovoriť, kde ich očakávalo to, čo Szilágyiho.' ,Dajte
122 V | Kristus!" zahrmí Jiskra. "To sú tvoje zmluvy, to sú tvoje
123 V | Jiskra. "To sú tvoje zmluvy, to sú tvoje kráľovské prísahy!"~"
124 V | Kde si vzal ten list? - To nepísal môj syn!" volá Pankrác.~"
125 V | ním, ktorý mlčí, a hoc aj to všetko ako peklo zúri, zdá
126 V | spasenie svoje prisahám, že to nikdy žiaden Pankrác nepísal!"~"
127 V | neumyjem! Preukáž mi, že to istotne od môjho syna."~"
128 V | ho sám ta neposlal - veď to známe, že túžiš za panovaním
129 V | jeden pán na Strečne - a to je Pankrác!"~"Pokoj dnes,
130 V | Košice len jedného pána, a to je Jiskra, a ten istý Jiskra
131 VI | bývala predtým veselá ako to slniečko, keď sa nad Považím
132 VI | láme, celý svet háda, čo sa to richtárovej Marienke stalo,
133 VI | Marienke stalo, ale nikto sa to dozvedieť nemôže.~Mamička
134 VI | iba keď je Strečno tvoje, to starý dobre vidí - a o ostatok
135 VI | ľudí na ľudí huckať? Ak sa to Jiskra dozvie, že s ním
136 VI | prešibaná líška, ako čo bys' ty to lepšie nevedel sťa všetci
137 VI | sbore stoličnom dobre na to dívať, ako si tam preoblečený
138 VI | na vojnu.' Haha! Bolože to pekne počúvať, ako ste si
139 VI | nadávali! A tie chúďatá, ako sa to nevinne k tebe hrnuli a
140 VI | predsa nikto nevedel, čo je to za vlka v baranej koži."~"
141 VI | povedz mi, kto Vladimíra na to naviedol? Či to nebolo dielo
142 VI | Vladimíra na to naviedol? Či to nebolo dielo Komorovského?"~"
143 VI | Vladimírko! A ktože za to Strečno obdržal? A to je
144 VI | za to Strečno obdržal? A to je veru pekný zámok, že
145 VI | ale po jeho smrti, či sa to všetko nerozpadne, čo on
146 VI | zvieme, čo myslí, a ako to s jeho vecami stojí."~Vtom
147 VI | dávajúc znať, že sa mu to páči, a to takým spôsobom,
148 VI | znať, že sa mu to páči, a to takým spôsobom, že to i
149 VI | a to takým spôsobom, že to i pani richtárka zbadať
150 VI | Bože môj, komuže by sa to chcelo z takého pekného
151 VI | dákosi úzko na srdci. Tak je to - netreba pozerať do Marienkiných
152 VI | zahľadíš a ťažko je potom na to zabudnúť, na čo sa človek
153 VI | hovorí, že sa i matka, vidiac to, teší, i otec, pohliadnúc
154 VI | teší, i otec, pohliadnúc na to tu i tu bokom, sa usmieva.
155 VI | myšlienkach. Celá spoločnost to spozoruje, každý sa usmieva
156 VI | pošeptáva.~Komorovskému sa to akosi nepáči, lebo často
157 VI | Dlhohorskému i vraví: "Tak je to, tak, pán richtár, i mne
158 VI | tak, pán richtár, i mne je to nemilé, že oddávna už jeden
159 VI | tuná cudzinci, a tak vy to ani tak, ako my, pocítiť
160 VI | pocítiť nemôžete, ako nás to bolí, keď celá krajina hynie."~"
161 VI | hynie."~"Ale čo ste nám to už dávno nepovedali? Istotne
162 VI | prerazili."~"Ja, darmo je to - kde náruživosti ľudské
163 VI | týmto zachovať? Kto môže za to, že sa neskúsený kráľ múdreho
164 VI | Jiskra pravdu má, lebo za to nám nikto neručí, že Fridrich
165 VI | Spojenými silami? Hahaha! - Veď to budete azda vedieť, že Pankrác
166 VI | cisára odvrátiť nemôže?"~"To prvšie znám - o druhom ani
167 VI | veru najskorej vyhoríte! Či to ešte neviete, že sa Pankrác
168 VI | som mu syna zviedol? Kto to smie povedať? No ale dobre,
169 VI | pán Komorovský, že ste mi to dali na vedomie."~Komorovský
170 VI | inaďalej priateľmi zostaneme."~"To sa rozumie - ak len vy chcete."~"
171 VI | smejúcky vraví: "Hahaha! To som nemyslel, že sa jedným
172 VI | tak dáte pobúriť! Veď je to nie tak náhlo, ako sa nazdávate,
173 VII | očakáva, očakáva, čo sa to robiť bude. Strečno, Starý
174 VII | Hrad a Žilina, všetko sa to zbrojí a "Matiáš kráľ", "
175 VII | Páni sa opytujú, prečo sa to toľké prípravy robia, ľudstvo
176 VII | a predsa nevie, načo ho to z pokojného žitia vyhnali.~"
177 VII | vyhnali.~"Hej, pán brat, či to ešte dlho takto čakať máme,
178 VII | po strelskej materi? Či to kedy statočný človek videl?"
179 VII | Matiášovi strojí?"~"A ktože vám to povedal, že proti Matiášavi?
180 VII | Fridricha spojila."~"Ktože vám to na nos zavesil? Na Žilinu
181 VII | pánom uznával."~"Ale veď ja to lepšie musím vedieť ako
182 VII | sa ku mne dakto uponížil? To si nemyslite, lebo ma v
183 VII | na moju hriešnu dušu - a to ako prišli! Hej, vie to
184 VII | to ako prišli! Hej, vie to každý, že je starý Matej
185 VII | dedine, a čo on myslí, že to myslí celá dedina. Prišli
186 VII | vysukujúc.~"Hahaha! Keď vám to raz, teda to mne aspoň dvadsať
187 VII | Hahaha! Keď vám to raz, teda to mne aspoň dvadsať ráz vraveli;
188 VII | dvadsať ráz vraveli; ale za to vždy stojím, že Žilina od
189 VII | keď príde zámky vydobýjať, to lezú za múry ako mravce,
190 VII | očí pozrieť nepriateľom, to rúbu mečom, to trepú po
191 VII | nepriateľom, to rúbu mečom, to trepú po hlavách železnými
192 VII | kde ísť majú? Na koho? - To vie Vladimír.~Ani páni,
193 VII | čo majú robiť, iba všetci to znajú, že to o Žilinu ide.
194 VII | iba všetci to znajú, že to o Žilinu ide. A Vladimír?
195 VII | Žilinu ide. A Vladimír? Hoj, to je slávny vodca, Jiskrov
196 VII | Budín; ale Vladimír málo na to dbá, skryje sa do samotnej
197 VIII | Hrad, Starý Hrad, čože sa to zase v tvojom lone robí?
198 VIII | tom iba smeje. Divný je to ale smiech, lebo mu oči
199 VIII | zoberá ľudstvo, a všetko to ku Starému Hradu a do Varína
200 VIII | Matiášom sa spojiť nechce, to mu pýcha nedovoľuje, od
201 VIII | zarmúti - Prečo? Začo? - To nikto nevie. Ale pri ňom
202 VIII | vlastný syn? - Preletelo to dušu Pankrácovu ako strela
203 VIII | mesta; slovom, všetko je to na nohách.~Starší sa každý
204 VIII | uhorskú bojovávali, dávno je to už tomu, čo sa krajina na
205 VIII | neodolajú."~"Hľa, tak je to," vraví jeden z prítomných, "
206 VIII | prítomných, "dávno som ja to povedal, že je tomu všetkému
207 VIII | richtár na príčine."~"Kto je to, kto je to?" zavolá dakoľko
208 VIII | príčine."~"Kto je to, kto je to?" zavolá dakoľko hlasov.~"
209 VIII | dakoľko hlasov.~"Nuž ja som to," povie na strane jeden
210 VIII | staráme? Hľa, pán richtár, tu to máte, teraz pre vaše s pánmi
211 VIII | zahynieme všetci. Nebolo to treba tak vysoko rúbať."~
212 VIII | vašich na uzde, lebo je to už raz darmo: kto je nie
213 VIII | vám páči ku mne."~Páni na to všetci pristali a idú k
214 VIII | dohora vstáva ako živé. To je Pankrác, známy nepriateľ
215 VIII | trasie sa; ale on sa na to ani neobzrie, len ďalej
216 VIII | a tá -"~"Všetko jedno - to môže celý svet počuť."~"
217 VIII | kameni nezostane.~"Čože ja za to môžem, ak váš syn nepríde,
218 VIII | pomsty? Hahaha! Mal by som sa to nad kým pomstiť. Pankrác
219 VIII | prikovaný, nevie, či je to, čo sa stalo, skutočnosť,
220 VIII | chcel povedať: "Nie, nie, to nemôže byť." Ale preletí
221 VIII | verným?"~"Ja ti stojím za to," chytro sa ozve Mária,
222 VIII | hovoriť; ale akokoľvek, to je rada dobrá, ona môže
223 VIII | ako bola otázka, všetko to ako včely bzučí. Pán richtár
224 VIII | Dlhohorský!" zavolá pán Bacho. "To by človeku ani na um nezišlo,
225 VIII | ale sám pre seba myslí: "To je predsa divná vec - len
226 VIII | predsa divná vec - len odkiaľ to moje dievča tento nápad
227 VIII | lámu hlavy, ako richtár na to prišiel, aby sa s Pankrácom
228 VIII | zas nemôžu pochopiť, ako to richtárovi napadlo Milkovým
229 VIII | Pankrácovi oči zaslepiť. Ale ženy to všetko lepšie vedia, ony
230 VIII | Vladimírovi život bez teba?" To dopovediac, ako šialený
231 IX | moc na svete nedovedie, to vykoná často nenávisť ľudská,
232 IX | nemohlo uhovieť, ktovie, či to jeho pýcha a či čo bolo.
233 IX | vozy zavrždia a všetko sa to pohybuje dolu Váhom, dolu
234 IX | sa hrnie za ním.~Čože sa to zas robí za chrbtom ľudstva
235 IX | ustavične kopy silného mužstva. To je Pankrác zo Starého Hradu
236 IX | nemo a tmavo zástupy, a to sú zas Pankrácovi ľudia
237 IX | za vodcom svojím.~Nebolo to dávno takej radosti v Žiline
238 IX | Žiline ako teraz, nebolo to dávno takého výjavu pod
239 IX | jeden stojí za všetkých, a to chlapstvo tak z chuti ide
240 IX | seba, ani druhých.~Strašná to bola bitka pod Žilinou medzi
241 IX | Hej," zavolá druhý, "čo je to? Veď z nás azda nikto od
242 IX | Matiáš kráľ!" Ale sotva to dopovedal, už ležal mŕtvy
243 IX | ako jeho vôľu. - Ale tak to býva, keď vodcovia nikomu
244 IX | úmyslom.~Opýtaš sa, prečo je to tak málo zemianstva v hornej
245 IX | rozkazoval Vladimír. Ale nebolo to ešte na tom dosť. Komorovský
246 IX | zámky Vladimírove napádal a to sa všetko tak skoro a náhle
247 IX | nevedel, kedy odišiel.~Smutne to vyzerá v Trenčianskej stolici.
248 IX | vojaci na koňoch i peší. To sa vracajú Trenčania z výpravy
249 IX | domov, svojich rodín.~Bolo to smútku po Trenčíne predtým,
250 IX | lebo je čas drahý."~"Kto je to, kto je to?" zavolajú hlasy, "
251 IX | drahý."~"Kto je to, kto je to?" zavolajú hlasy, "že nás
252 IX | nemilosrdne chce od vás odlúčiť."~"To je Milko Pankrác," odpovie
253 IX | Duše moje, nebojte sa mňa, to je môj otec a nie ja."~"
254 IX | nepadá," potichu, ale tak, že to mnohí počuť mohli, dakto
255 IX | dakto preriekol.~Milko to tiež započul, ale sa staval,
256 IX | rúti, i ozve sa k nemu: Nič to, brat môj Milko, veď ešte
257 IX | Netrať nádeju, Milko, bude to ešte všetko dobre."~"Netratím,
258 IX | že je utešená, hoc jej to predsa ľudia do očú hovoria.
259 IX | sami so sebou zhovárajú. A to Považie tak sa ukazuje oku
260 IX | ožiarená Žilina objaví. Trhlo to mládencom, ruka jeho sa
261 IX | ozvú:~"Kto tam?"~"My sme to, Trenčania z Matiášovej
262 IX | a celý jeho zástup.~Bolo to radosti v Žiline. Slávny
263 IX | neho?"~"Hej, pán richtár, to je duša! Mladý je síce ešte,
264 IX | Mladý je síce ešte, ale to vám povedám, že sme takého
265 IX | Ľudovít na večnosť odobral."~"To rád verím," pyšne odpovie
266 IX | dakedy budete môcť pomáhať,' to duša vo mne zaplače, lebo
267 IX | by ste potom povedali, čo to bude z Uhorskej krajiny."~"
268 IX | jednota naša," povie na to Milko. "Nezľaknite sa, pán
269 IX | Nezľaknite sa, pán richtár, ale to vám musím povedať. Po smrti
270 IX | brániť - ale ja viem, prečo to všetko - "~"Tí malicherníci,"
271 IX | čože si nedali rozkázať?"~"To veru nie! Lebo viete, že
272 IX | Viem, viem, neraz som to s bolesťou skúsil. A tí,
273 IX | tí, čo s vami ostali?"~"To sú všetci istí, ale čože,
274 IX | ukázať nesmiem."~"Neverte vy to, ten túži za vami," hovorí
275 IX | prijme, a ja mu vravím, že to ty lepšie vieš ako my všetci."~"
276 IX | dajteže pokoj. Ja som len to vravela, že mu z očú a tváre
277 IX | so smiechom Dlhohorský, "to je pekne!"~"Verím vám, verím -
278 IX | Dlhohorský do reči: "Tak je to - už to starí, čo by sme
279 IX | do reči: "Tak je to - už to starí, čo by sme komu zlaté
280 X | X~Boli to dve rozličné osoby tí Pankrácovci,
281 X | osoby tí Pankrácovci, boli to dve rozličné postavy, ten
282 X | nekuje najlepšie veci. Ale mu to tak pristane, to mu tak
283 X | Ale mu to tak pristane, to mu tak svedčí, že by si
284 X | za odpustenie -"~"Nič o to. Povedz mi len, chlapče,
285 X | nebeská! Chlapče, nehovor mi to, lebo hoc aj si i krv moja,
286 X | nezostane z Komorovského ľudu."~To bolo privítanie Pankrácovo,
287 X | bolo privítanie Pankrácovo, to boli city otcovské, ale
288 X | Hahaha! Ten si myslí, že to len tak ľahko Turiec zo
289 X | pevne s tebou drží, otec?"~"To verím. - Dobre! Musíš skúsiť
290 X | miesto prihotované. Ale to ti povedám, chlapče, vo
291 X | Komorovského."~"Hej, otec môj, to ja urobím, ale prosím ťa,
292 X | syn nič vyviesť nemôže, že to len ty znáš mocných lámať?"~"
293 X | polohu druhých krajov, a ty to máš na päť prstoch. K tomu
294 X | jej ja rozkážem, čo by si to tam človek z dakoľko mešťanov
295 X | Trenčín až do Podhradia, ale to ti povedám: Pomsta Komorovskému!
296 X | stojí za Pankráca. Keď sa ti to páči, polož svojho priateľa,
297 X | vo Fraštáku a Tematíne."~To bolo všetko, čo otec synovi
298 X | majetok a moc popustil, bo je to známo, že on moc svoju nikdy
299 X | Ticho, dieťa, ticho, bo to ešte nikto nevie, či nás
300 X | sa na rínku zíde, že sa to až tak černie. Prišiel chýr
301 X | mysliac, že ich tento na to do Žiliny priviedol, aby
302 X | Milko, sláva Milkovi!"~Bolo to kriku; bolo to ľudstva na
303 X | Milkovi!"~Bolo to kriku; bolo to ľudstva na tom žilinskom
304 X | domu pána richtárovho.~Bolo to kriku, bolo to ľudstva na
305 X | richtárovho.~Bolo to kriku, bolo to ľudstva na tom žilinskom
306 X | je ešte viac. Všetko sa to hrnie za Milkom, bo by každý
307 X | na Starom Hrade; všetko to kričí: "Sláva Milkovi!" -
308 X | pokoj, ty pokušiteľ!" a to hovoriac Milko, pojíma ho
309 X | ako predtým."~"Ej, čo by to," povie jeden z prítomných, "
310 X | nej počuli ako ja."~A tak to všetko išlo veselo; už je
311 X | síl krajinu podrývajúcich, to každý volá: "Tak je, tak
312 X | volá: "Tak je, tak je," to každý vraví, že i on tak
313 X | pustošenia zastúpila; a hoc to daktorý i dobre zná, že
314 X | ľahko stať nemôže, ako si on to predstavuje, predsa mu to
315 X | to predstavuje, predsa mu to každý vďačne odpúšťa vediac,
316 X | vďačne odpúšťa vediac, že je to mladistvý zápal, ale zápal,
317 X | sám ako prst; a pravda je to, že človek, ktorý vyrástol,
318 X | ako sa máte."~"Ach, veď ja to viem, že ste veľmi zaneprázdnený,
319 X | všetky slová, ani všetky reči to vypovedať, to prezradiť
320 X | všetky reči to vypovedať, to prezradiť nemohli, čo v
321 XI | živnosť do mesta, všetko to potrebujúce, bo sa ľudstva
322 XI | vojne potrebné, a teraz sa to dobre zišlo Žiline. Starý
323 XI | zámku dakoľko ľudí zamkne, to ho žiaden človek nie je
324 XI | i ľudí poslal, takže sa to všetko len tak mrví okolo
325 XI | dosť zubami škrípal, ale mu to nič nepomohlo, lebo sa musel
326 XI | cez hory bez toho, že by to bol kto zvedel, priblížil
327 XI | priblížil sa k Varínu. Bolo to odrazu balamuty okolo Žiliny.
328 XI | zbroj, strova, všetko je to vyvozené do Žiliny a Komorovský
329 XI | Hrad sa dobre drží, nie je to tak ľahko na jeho múry sa
330 XI | Komorovskému do očú.~Divné je to, čo sa v Turci robí. Celý
331 XI | približujúceho.~Zakypelo to odrazu ako súdny deň. Milko
332 XI | nepriateľa potešiť! - Nikto si to ani nemyslel, ani nepredstavoval,
333 XI | povetrí pláva, až sa mu tak to pero na šišaku kníše. Bubny
334 XI | na Milka páliť. Hej, ale to všetko len tak človeku nejde,
335 XI | ísť, ale ani nevie, ako sa to stalo, len naraz padajú
336 XI | šablicou ponad hlavu, a tak sa to všetko rúti na nepriateľa,
337 XI | skálím hádžu, ale Vladimír na to nedbá, ani sa len neobzrie,
338 XI | všetci Žilinčania zľakli, bo to už nebol ten pekný muž Vladimír,
339 XI | proti postavili. Ale nič to nespomohlo, Vladimír kliesni
340 XI | príhodnejší čas zanechať, a to keď sa páni zo Žiliny rozpŕchnu,
341 XI | radostnom pokrikovaní vchádza to radostné vojsko, čo sa dnes
342 XI | lisnú, líca mu horia, a to všetko od radosti nad dnešným
343 XI | prišli na ten žilinský rínok, to ich víta pán Dlhohorský,
344 XI | bielymi šatkami kyvocú, až je to milá vec na to pozerať.
345 XI | kyvocú, až je to milá vec na to pozerať. Milko dáva rozkazy
346 XI | nič nestane. A čo by si na to povedala, keby Milko z bitky
347 XI | už vytrpela."~"Ktože ti to vraví, dieťa moje? Vidíš,
348 XI | nemáš viac na svete. Ja za to nemôžem, že odrazu v jednom
349 XII | XII~Už sa to hádam nikdy neprestane búriť
350 XII | oddychu.~Ale teraz čože sa to odrazu stalo? Milko zo Žiliny
351 XII | neodpovedá. Richtárka by sa to ale chcela dozvedieť, bo
352 XII | dačo ukrýva, tým väčšmi to ženské trápi. Prišli boli
353 XII | doniesli. Pani ale tuší, že im to vyjaviť Dlhohorský zakázal.~
354 XII | v jednu vôľu zrástli a to vykonali, že sa posiaľ držíme,
355 XII | len s tým doložením, že sa to len neskorej stať môže a
356 XII | vyhovieť, či je ale pravý, to neznám. Tak by bola mienka
357 XII | Vladimírovi Strečno podpísal, a to tak, že on na ňom za života
358 XII | Vladimír na nič nepristane, to poručeno Bohu; kráľovi síce
359 XII | nevinných ochladzuje; ale to nezná ani svet ani ty, že
360 XII | nezná ani svet ani ty, že to Vladimír pre teba robí,
361 XII | toho prudkého kroku, že je to nie prvá noc, ktorú bez
362 XII | nie obecný človek, lebo to šibké telo prezradzuje ohnivú
363 XII | priznať nemôže. No nie je to čudná vec, Vladimír je celý
364 XII | Pane, čo vám zveriť mám, to iba vy sám i znať potrebujete."~"
365 XII | Nezhynie, nesmie zhynúť! Na to prisahá Vladimír. Ona mňa
366 XII | preto, že sa nazdal, že sa to dostane do ušú Márii. Vidno,
367 XII | pokojným okom, že mu je to ale nie milé počúvať, vidno
368 XII | pod jej múrmi."~"Ale mi je to divné, Vladimír, že ty taký
369 XII | myšlienky ho zachvacujú. Bolo to naozaj čudné na obidvoch
370 XII | ale po jeho smrti, dám ti to na písme, ako dedič všetkých
371 XII | tebe náležať bude. Urob to, Vladimír, urob a oslobodíš
372 XII | svoj považuje, a jednako ti to zostane, čo si od neho bezprávne
373 XII | Ja ti ju dať nemôžem!" a to takým hlasom, že sa Vladimír
374 XII | tiež miluješ Máriu? Áno, to ti čítam v očiach - ale,
375 XII | priateľstvo, a ty žiadaš odo mňa to, čo v mojej moci nestojí!"~"
376 XIII | jeho celého držania. Každý to už dobre vie, že sa s Máriou
377 XIII | myšlienok z čela jeho. Tak to ide hodina za hodinou a
378 XIII | odpusťte, otec môj, že som vám to ešte nepovedal. Nemohol
379 XIII | ešte nepovedal. Nemohol som to, nemohol, bo od toho slova
380 XIII | všetko urobiť."~"Čože je to teda za žiadosť? Veď hádam
381 XIII | na milosť vydala?"~"Keby to bolo, to by sa skôr stať
382 XIII | vydala?"~"Keby to bolo, to by sa skôr stať mohlo pod
383 XIII | nemiloval vaše dieťa, a to oddávna, ako ja."~"A na
384 XIII | Nehovorte, otec môj, viac o tom. To ja viem, že rozžialim nás
385 XIII | Komorovského neodstúpi."~"Neverte to, otec môj. Viete, že Vladimír
386 XIII | šťastie jeho osobe donesie, za to je on umierať hotový, a
387 XIII | zas proti tomuto stojí, to nenávidí, a tak bude nenávidieť
388 XIII | nenávidieť i Komorovského, robiac to, čo mu lásku Márie získa. -
389 XIII | získa. - Viem, ja viem, že to Mária urobí, že bude jeho
390 XIII | odrazu. A prečo? Sama si na to odpovedať nevie. Sedí si
391 XIII | nevie, čo jej je. Často to mladých také myšlienky trápia,
392 XIII | skazy tvoju rodinnú zem, bo to len ty môžeš. Počuj, srdce
393 XIII | lebo keď sa ty sama na to nepodvolíš, nikto ťa siliť
394 XIII | ťa siliť nemôže; ale keď to neurobíš, padne alebo Považie,
395 XIII | bolesti, v ktorej možno čítať to, čo slovo nevypovie, čo
396 XIII | Mária moja! Vedel som ja to, že duša taká krásna bude
397 XIV | nemôže, len Pankrác!~Inak sa to zas veci majú v Žiline.
398 XIV | smutne pohliadne, akoby ho to samého bolelo, že sa oni
399 XIV | ty nemáš svedomia. Čo si to urobil? Mohol si sám ísť
400 XIV | neľútostivý, znáš, prečo som to urobiť musel."~Ale Ondrej
401 XIV | staroslovenské obyčaje; nebolo to ani svadby, ani oddávok,
402 XIV | chcel preč odísť. "Čo je to?" spytuje sa ho pán richtár.~"
403 XIV | akoby i on premýšľal, čo to jeho pán hlavu ovesuje.
404 XIV | hlavu ovesuje. Ale koník to neuhádne, bo on nevie čítať
405 XIV | jazdcov, kopytá dupocú a to dupotanie sa popod zemou
406 XIV | dvaja chlapi na brehu: "Kto to tak neskoro ide?" mrmlajúci.
407 XIV | neprejdeme." Milkovi sa to síce nepáči, ale predsa
408 XIV | Ježiš nepomôže; dobre je to pichnuté, pochváli nás Vladimír."
409 XIV | Vladimír." Sluha Milkov to počuje, vidí, čo sa robí,
410 XV | Ľudia sa čudujú, čo je to za koníka, čudujú sa mu,
411 XV | poznávajú ho a zvedia, že je to kôň Milkov; lebo ktože by
412 XV | koníkovi je vždy živšie, takže to i Dlhohorský počuje a pozrúc
413 XV | postriekaného koňa i pozná, že je to koník Milkov. Rozkáže sluhom
414 XV | jeden z nich vyvolá: "Veď je to pána Vladimíra starý Hurtoš,
415 XV | strašná istota najave, ža to Vladimírov kúsok. I zavolal: "
416 XV | nikdy zaťom mojím, Vladimír! To prisahám na mŕtvole Milkovej,
417 XV | naostatok ale celé mesto. Smutný to bol sprievod, i starí i
418 XV | čiernej zeme na truhlu. Bol to ten pohreb ako dakási posviacka,
419 XV | Milkovým, taký kopenec, ako to za starodávna ľudia svojim
420 XV | hroboch stavávali.~Bolo to žiaľu po celom okolí.~Žilina
421 XV | ako život svoj!"~"Ach, to je nie pravda," potichu
422 XVI | kráľa tam stála, či nie, to ľudia nevedia. Ale sotva
423 XVI | dedín a čo si zažiadala, to jej ľudia dávali bojac sa,
424 XVI | mi vymodliť!" Tretí raz to tak zatrasie dverami, že
425 XVI | začadenú povalu ožiaruje; tak to tu vyzerá ako v dákej podzemnej
426 XVI | nemôže si oči vykľať, aby ani to slnečné svetlo nevideli,
427 XVI | horské zeliny pre lekárov, a to bola naša živnosť. Muž umrel,
428 XVI | ľudia vzdychajú, haha, a to i páni vzdychajú; no ale
429 XVI | páni vzdychajú; no ale nič to - nech sa i páni dakedy
430 XVI | na chudobu utisnú. Teda to ste vy, čo zabil Milka?"~"
431 XVI | zabil Milka?"~"Striga, čo to hovoríš? Či vedia už i hory
432 XVI | tvojho zoschnutého tela."~"To ľudia vravia a ja som to
433 XVI | To ľudia vravia a ja som to v dedine počula. Tak je
434 XVI | v dedine počula. Tak je to - keď bol Milko maličký,
435 XVI | odohnali ma. Vidíte, nie je to dobre veľkým pánom pravdu
436 XVI | slová, ktoré majú znivočiť to, čo si povedala. Hoj, Vladimír
437 XVI | ku druhému svedčalo, že to teraz tu vyzeralo ako v
438 XVII | ho už naučila nosiť. Tak to ide z hodiny na hodinu.~
439 XVII | Nikto nevie ako, ale si to celé mesto rozpráva, že
440 XVII | Nespomínaj, nespomínaj to meno, lebo sa krv búri v
441 XVII | odporné, že by pol života za to dala, keby ho nikdy viacej
442 XVII | mojej! Starý Dlhohorský to vidieť musí." Búril Dlhohorský,
443 XVII | tak," ozve sa Mária, "on to nezaslúžil, ty si krem toho
444 XVII | a dievča sa opýta: "Kto to?"~"Ja som to, duša moja,
445 XVII | opýta: "Kto to?"~"Ja som to, duša moja, prichodím ťa
446 XVII | nebudem -"~"Nebudeš? Kto to povedá?"~"Môj otec. Utekaj,
447 XVII | krátku chvíľku; čo myslel, to nevedno, to nepočuť, to
448 XVII | čo myslel, to nevedno, to nepočuť, to nevidieť, lebo
449 XVII | to nevedno, to nepočuť, to nevidieť, lebo je už tma,
450 XVII | teba, čo toľko vystál, že to sily obra prevyšuje. Ty
451 XVIII| ako vo dne, ale v noci je to smutno, trúchlivo. Ale i
452 XVIII| človeku; no keď je noc tmavá, to sa duša i najsilnejšieho
453 XVIII| nebo zrútiť chcelo, a hučí to v nich tak temne, tak tmavo,
454 XVIII| padnúť majú. Kedy-tedy zahorí to jasný blesk v tých oblakoch
455 XVIII| Vladimír stojí zamračený ako to nebo na brehoch Váhu. Kôň
456 XVIII| tak je! -Hoj, preletelo to dušou Vladimírovou ako tristotisíc
457 XVIII| od dupotu-hupotu - hoj, to tam musí byť háveď ľudu,
458 XVIII| tam musí byť háveď ľudu, to hádam Vladimíra stíhajú,
459 XVIII| hádam Vladimíra stíhajú, to hádam Mária pohon naňho
460 XIX | umorený v svojom žiali zaspí, to sa divný šumot v povetrí
461 XIX | prejde dovôkola, počuje to a povie: "To je len vietor,
462 XIX | dovôkola, počuje to a povie: "To je len vietor, to je len
463 XIX | povie: "To je len vietor, to je len mumlot povetria ako
464 XIX | pomocou vojska pričinil o to, aby zajatý Matej bol zvolený
465 XIX | a všetkých, ktorých sa to týka.~koruna ale slávnej
|