Cap.
1 II | Slávne zemianstvo! Srdce moje sa teší nad húfnym zhromaždením
2 III | odpovie Milko, "nejdú moje žiadosti až tak ďaleko.
3 III | Keď si zaslúžim a krajina moje zásluhy uzná, nedbám, hoc
4 IV | hudci, ako hora hučí,~bo sa moje srdce od žiaľu rozpučí,"~
5 IV | vypovie: "Spomeň si, dievča moje drahé, tu i tu na mňa,"
6 V | skúsenosti zanechávame. Moje služby Jiskrovi, Pankrácovi
7 V | chrbte nenosí, ak si ruky moje v tvojej krvi neumyjem!
8 VIII| okolo krku.~"Neboj sa, dieťa moje, a neplač. Boh nás neopustí."~
9 VIII| divná vec - len odkiaľ to moje dievča tento nápad vzalo?"~
10 IX | ľútosti a vypovie: "Duše moje, nebojte sa mňa, to je môj
11 IX | nepriateľom; majte starosť i o moje dietky, môže byť, že im
12 X | Oddávna si žiadalo oko moje spočinúť na tvári vašej
13 X | svedkov a zatúžili pery moje za okamihom, keď by vám
14 XI | Ktože ti to vraví, dieťa moje? Vidíš, ja mám len dvoje
15 XI | Matiášovi a teba, srdce moje! Vezmi mi jedno z týchto
16 XI | Nestrachuj sa, dieťa moje! Pokiaľ Milko žije, nič
17 XII | mojej si moci, a tak počúvaj moje slová: Všetka vaša práca
18 XIII| toho slova závisí všetko moje šťastie."~"Ej, nech je,
19 XIII| riekne: "Neľakaj sa, srdce moje, neľakaj a nezarmucuj."
20 XIII| len ty môžeš. Počuj, srdce moje: Považie sa zjednotí, ale
21 XIV | Staň sa vôla božia! Ja moje dieťa k ničomu siliť nebudem;
22 XV | plače a narieka: "Dieťa moje, i pri smrti na teba myslel."~
23 XV | ty?"~"Tvoj oddanec, srdce moje, tvoj Vladimír."~"Vladimír?"
24 XVII| nepočula. Len ty si potešenie moje."~"Hej, duša moja, nemá
25 XVII| duše Vladimíra!"~"Dieťa moje? Áno, tys' dieťa moje, ale
26 XVII| Dieťa moje? Áno, tys' dieťa moje, ale aj Milko bol srdcu
27 XVII| Vladimír berie do náručia moje dieťa, ostatnú dušu z rodiny
28 XVII| ako ju malo vidieť oko moje v náručí vraha."~"Nemenuj
29 XVII| zo Žiliny,lebo sa srdce moje trasie od strachu."~Vladimír
|