Cap.

 1 V   | skríkne Jiskra, a všetci okrem Komorovského za ním, ktorý mlčí, a hoc
 2 VI  |   naviedol? Či to nebolo dielo Komorovského?"~"No, no, Vladimírko! A
 3 VI  |     pozrel na usmechujúceho sa Komorovského a pani richtárku, i prehovoril: "
 4 VI  |     nič nepovie.~Nato odviedli Komorovského do osobitnej izby na odpočinok.
 5 VII |        ale uteká z ich spolku. Komorovského a Jiskrovi poslovia ho nútia
 6 VIII|  nechce, bo všetku vinu len na Komorovského skladá a pomysliac si na
 7 X   |      vypovie: "Či ty nenávidíš Komorovského, nenávidíš Vladimíra ?"~"
 8 X   |     len, chlapče, či nenávidíš Komorovského?"~"Preto som sa, otec, i
 9 X   |      som si beztoho predsavzal Komorovského, kde len budem môcť, prenasledovať."~"
10 X   |       že živá duša nezostane z Komorovského ľudu."~To bolo privítanie
11 X   |        bez ustania musiš hubiť Komorovského."~"Hej, otec môj, to ja
12 X   |       syn, teda večne nenávidí Komorovského a nikto ho neprevýši, ako
13 X   |       povedám, že ja nikde tak Komorovského stranu prenasledovať nemôžem,
14 X   |        na Fatre odrežeš celkom Komorovského od Vladimíra a ja pri Vrátnej."~
15 XI  |        stade váľa skaly na ľud Komorovského, váľa stromy a púšťa ich
16 XI  |        valí na prichádzajúceho Komorovského; škoda takej mladej krvi,
17 XI  |      zatrasie, vypočúva poslov Komorovského, vyhodí sa na koňa a ako
18 XII |      stranu Váhu, že počujúc o Komorovského objavení sa v Trenčianskej
19 XII |     výmienkou pripadne, aby od Komorovského odpadol, s nami držal a
20 XII | Komorovský a Mária! Čo mi je z Komorovského, keď Márie nemám?"~"Môže
21 XII |        seba žalovať: Odstúp od Komorovského a drž so Žilinou, a ja ti
22 XII |         urob a oslobodíš sa od Komorovského, ktorý ťa beztoho len za
23 XII |  Strečna? Nechcem ani vás, ani Komorovského. Daj mi Máriu, vezmi si
24 XIII|        ešte i dnes odpadnúť od Komorovského, hotový je všetko tak urobiť,
25 XIII| žiadosť vyplnila, predsa on od Komorovského neodstúpi."~"Neverte to,
26 XIII|        a tak bude nenávidieť i Komorovského, robiac to, čo mu lásku
27 XIV |   nesvedomitosť a prehováranie Komorovského, nie ale jeho presvedčenie
28 XIV |     potom na hraniciach zámkov Komorovského a od chotára oravského nechalo