Cap.

 1 I   |      ako za dákym, čo sa bojí ruku z vrecka vyňať? Hach, chlapci!
 2 IV  |     jej duše číta. Schytí jej ruku, pritisne ju na srdce a
 3 VIII|   ktorých nás nič. Načo my ta ruku pcháme, kde nám ju iste
 4 VIII|   mesta a ich domu, že žiadal ruku Marienkinu, sľubujúc šanovať
 5 IX  |      behal a čo mu prišlo pod ruku, hubil a navnivoč obracal.
 6 IX  |  panie, víta Milka i tisne mu ruku hovoriac: "No, neznáme sa
 7 IX  |  poslednej na šťastný príchod ruku podal. Dlhohorský mu nedá
 8 X   |     mieni. - Chlapče, sem daj ruku, budeme páliť a rúbať, že
 9 X   |       zo svojho otca, podá mu ruku a začne hovoriť o svojich
10 X   |  zosadol z koníka a stisol mu ruku. Ondrej sa zasmial a hovoril: "
11 X   |    dobrej vôli." Milko stisne ruku starcovi a sľúbi mu, že
12 XII |  posla Vladimír, prudko ho za ruku lapiac.~"Ktorú Máriu?" spytuje
13 XIII|        Ale on žiada o lásku a ruku vašej Márie, ktorá mu je
14 XIII|        lebo často spúšťa ľavú ruku na šitie, pravicu si položí
15 XIII|  inšieho nežiada, len lásku a ruku tvoju."~"Ty ma chceš teda
16 XIII|    inšieho na svete ako tvoju ruku, ktorá ho šťastným urobí
17 XIII|  pravdu hovorím. Daj mu tvoju ruku a on je celkom náš. Považie
18 XIV | prosím vás, pán Dlhohorský, o ruku vašej milej dcéry Márie
19 XIV |       pánom do izby, vedúc za ruku Máriu. Druhý raz i pri oddávkach
20 XIV | otcovu, či z dobrej vôle dáva ruku Vladimírovi, takým smelým
21 XIV |      z pleca a vedúc ho popod ruku k hosťom, hovoril: "Pomyslite
22 XVI | očiach?" i lapil ju prudko za ruku.~"Ej, nieže tak prudko,
23 XVI | pomaly hovorí Marta. "Sem daj ruku! Tak!"~Vladimír jej vytrčil
24 XVI |    Tak!"~Vladimír jej vytrčil ruku; Marta ju vzala, pritiahla
25 XVI |       ohňu. - Marta drží jeho ruku v svojej pravici, pozerá
26 XVI |  slová a Vladimír už vychytil ruku; sám si pozrel na šváry,
27 XVII|    hodí k nohám, schytí ju za ruku a pritisne k ústam svojim