Cap.

 1 IV   |        pozerá na ňu prenikavo a ona, ledva ostatné slová dohovoriac,
 2 V    |       necíti ani hru, ani hnev, ona len dvíha zamračenú, šedivú
 3 VIII |    akokoľvek, to je rada dobrá, ona môže spomôcť Žiline. Volá
 4 IX   |     Žilinu rozváľať, pretože si ona zo zemanov nič nerobí, a
 5 X    |   vyslovuje svoju mienku, akoby ona bola jedinou pravdou; a
 6 XI   |     horúcim zrakom ju pozdraví; ona ho tiež usmievavo víta,
 7 XII  |        Trenčianskej stolici, že ona za jeho slávu a právo žije
 8 XII  |         Na to prisahá Vladimír. Ona mňa odvrhla v pýche svojej;
 9 XII  |        nebeské, nepovedz, že ťa ona miluje!"~"Vladimír, len
10 XIII |    ďalej, "nestratíte Máriu, bo ona Vladimíra nikdy ľúbiť nebude.
11 XIII |       smutné reči, zdá sa, že i ona má útrpnosť nielen so sebou,
12 XV   |         slovo bolo "Mária!", tu ona plače a narieka: "Dieťa
13 XV   | rozniesla, že Mária umrela, ale ona len ticho spí. Naraz otvoriac
14 XVI  |         k jej chalupe, na čo im ona nikdy pomoci neodoprela.
15 XVI  |        nikdy pomoci neodoprela. Ona zas často prichádzala do
16 XVI  |      Zaklepe dačo na jej dvere, ona nepočúva; zaklepe druhý
17 XVI  |    nepočúva; zaklepe druhý raz, ona zavolá: "Daj sa mi vymodliť!"
18 XVI  |         Vladimír miloval. Haha, ona umrie, a Vladimír bude žiť.
19 XVI  |         nej zabiť jej milého? A ona teraz umiera? Či je nie
20 XVI  |       ju ako život svoj. Ach, a ona preklína Vladimíra pre lásku
21 XVI  |       Vladimíra pre lásku jeho, ona umiera a nemiluje Vladimíra."
22 XVI  |         Vladimíra, bo hoc aj ho ona preklína, on ju predsa miluje!"~"
23 XVII |     svete za jej uzdravenie, bo ona slabne z hodiny na hodinu
24 XVII |      celé mesto rozpráva, že je ona telom zdravá, ale že na
25 XVII |      moja, poď ku svojej Márii! Ona potešenia potrebuje - všetko
26 XVIII|          dávno tu byť mohla. Či ona privolila k úteku? Ha, nepovedala
27 XVIII|     nepovedala ani slova. Či ho ona sama nezradila? Či sa len