Cap.

 1 II  |        do Budína, sadol na trón svojej hodnosti a ako kráľ uhorský
 2 III |    zrkadle Váhu vidí aspoň tôňu svojej minulej slávy. Starý Hrad
 3 III |         aj zomrela - a preto vo svojej starobe mnoho, mnoho prepáči
 4 IV  |     radosti, len sa tak teší zo svojej slávy. Školy sa rozpŕchli
 5 IV  |     duša k duši hovorí v nemote svojej zrozumiteľným hlasom. Už
 6 V   |        slov je vidno, najprv zo svojej strany všetkých odstrániť,
 7 VI  |         pošeptáva do ucha milej svojej.~Na brehoch jeho sa tiahnu
 8 IX  |         ale i proti náruživosti svojej, ktorá ho naháňa. Nešanuje
 9 IX  |     Zaplakali všetci nad stavom svojej rodnej zeme, zaškrípali
10 IX  |         plače nad biedou rodiny svojej a prsia vzdychajú. Chcel
11 IX  |         Pán richtár sedí v kole svojej rodiny; matka rozpráva o
12 IX  |        rodiny; matka rozpráva o svojej mladosti, Marienka šije
13 X   |    potešenia triaslo. V rozkoši svojej prišla k otcovi a riekla: "
14 X   |        bez seba a tak v radosti svojej hovorí: "Robte, čo za dobré
15 X   |        starý človek pri všetkej svojej dobrej vôli." Milko stisne
16 X   |         a teraz len celkom veci svojej žiť bude, že všade prísne
17 XI  | spokojná - Milko si priskočí ku svojej dievčine, veselou tvárou,
18 XII |         richtárom sa zatvára do svojej izbice a obaja sú zarmútení,
19 XII |       múry, no maľuje si v duši svojej mnoho obrazov, ktoré oko
20 XII |         Ona mňa odvrhla v pýche svojej; Vladimír chce pokoriť Žilinu,
21 XIII|        len v Žiline sedí.Či pri svojej Márii? Nie. Či zbrojí mesto
22 XIII|        vojne? Nie - on sedáva v svojej izbici v dome richtárovom
23 XIII|         Milkovej izbice von.~Vo svojej malej chyži sedí Marienka
24 XVI |          Marta drží jeho ruku v svojej pravici, pozerá na ňu vpadnutými
25 XVII|         Žiliny a nebývaš tu pri svojej neveste, ačkoľvek keď otcovi
26 XVII|  Vladimír, potecha moja, poď ku svojej Márii! Ona potešenia potrebuje -