Cap.

 1 II  |         kráľ uhorský posiela vám svoje pozdravenie a svoje rozkazy!"~"
 2 II  |          vám svoje pozdravenie a svoje rozkazy!"~"Vivat Matiáš!"~"
 3 III |         smutné zrúcanisko, ktoré svoje dávne časy zabudnúť nemôže,
 4 V   |        neťahám ho nazad. Keď oni svoje nazad vezmú - skúsia, čo
 5 V   |          Jiskra. "Páni! Každý na svoje zámky, zober, čo máš ľudstva,
 6 V   |       ten list? Lebo na spasenie svoje prisahám, že to nikdy žiaden
 7 VIII|      lásku jeho a hádam i všetko svoje dedičstvo, išiel krv vylievať
 8 IX  |    Pankrác sa mraští a kdekoľvek svoje tmavé oko vrhne, tak všetko
 9 IX  |   Trenčianskej. Tu vidiac dediny svoje popálené, svoju rodinu po
10 X   |         svojich ľudí, oznámil im svoje ustanovenie a vyvolal ich
11 X   |           a páni tiež nepovažujú svoje ustanovenie viacej za dobrú
12 X   |        rozumie, vyjde, usporiada svoje veci a uháňa do Turca, do
13 XI  |      Komorovský sa besnie, vedie svoje ľudstvo hore Fatrou, ale
14 XI  |           vraví šuhaj a na prsia svoje pritisne trasúce sa dievča,
15 XII |          tom chce zabudnúť žiale svoje."~Tmavá noc sa pomaly riediť
16 XII |      prišiel ku tebe ponúknuť ti svoje priateľstvo, a ty žiadaš
17 XIII|    vlasti. Ja svoju lásku i celé svoje šťastie obetujem vlasti.
18 XIV |     Vladimír oľutoval odpadnutie svoje, vrátil sa ku strane Pankrácovej
19 XV  |         i tu blúzni. Nepozná ani svoje kamarátky, ani otca, ani
20 XVII| pozerajúc jedine na hynúce dieťa svoje. Zdá sa, že si Vladimír
21 XVII|  dákehosi človeka zabil, a že on svoje dieťa žiadnemu vrahovi nedá."~"
22 XVII|           Ach, otec, šanuj dieťa svoje, ono miluje z celej duše
23 XVII|     trháš?"~"Ja som sľúbil dieťa svoje, hoc aj so žiaľom, statočnému
24 XVII|         svojím, nikdy nedá dieťa svoje vrahovi. Počkaj, dám rozostaviť
25 XVII|          Ty si mu darovala srdce svoje; a teraz ho chceš zanechať?
26 XIX |          si jeden druhému krivdy svoje žalovali.~Na tom Milkovom