Cap.

 1 I   |             Dočkajte len, veď sa už skoro pôjde na Turka; počul som,
 2 I   |              to vám povedám: Matiáš skoro dačo začne. Hach, budeže
 3 IV  |             šabieľ, že ich štrkotom skoro muziku preráža; všetky žily
 4 V   |             ho ľudia stavali; on je skoro taký starý ako tá skala,
 5 V   |         zachádzal s Jiskrom, že som skoro do podozrenia u našich upadol,
 6 VIII|            od strachu nespadli, ale skoro sa spamätajúc, privítali
 7 VIII|        sklamanou nádejou, že mu krv skoro cícerkom z tváre padala,
 8 IX  |           rady vojska, ktoré sa tak skoro do radu postavili, ako čo
 9 IX  |          napádal a to sa všetko tak skoro a náhle stávalo, že nikto
10 IX  |             zamyslený šuhaj, oko mu skoro plače nad biedou rodiny
11 IX  |            krajinu, kráľa a za vás. Skoro príde i vám pomoc."~"Otec
12 IX  |            roztratili. Milko zostal skoro samotný; len málo, máličko
13 IX  |             koníček môj, veď sme už skoro v Žiline." A zase sa do
14 XI  |            daromné dobýjanie mesta, skoro obrátil na východ, a sám
15 XI  |        berie do horúca Turčanov, že skoro boli prelomení; padol Vladár
16 XII |         vyťahuje sa a pozerá, či už skoro do tábora dôjde. Z jeho
17 XII |             boku jeho. Ale sa Milko skoro spamätal i začal hovoriť: "
18 XIII|          nie mne? A potom viete, už skoro dač začínať treba."~"Dobre,
19 XIV |         duše tu nevidno, lebo je už skoro ráno a prievozníci dlho
20 XVI |        rozpadávali a slniečko božie skoro nikdy nepreniklo až k samej
21 XVI |         dvere, pozrie na prišlého a skoro sa jeho pozoru zľakne, bo
22 XVI |          nos a on vydýchne hlboko a skoro plačlivým hlasom zavolá: "
23 XVI | netrpezlivým a zavolal: "Či už bude skoro koniec?"~"Dočkaj, len dočkaj.
24 XVII|          panuje na Považí. Ľudia už skoro zabúdajú na chvíle nešťastia,
25 XVII|            Vladimír sa dakde podel. Skoro od týždňa ho nikto nevidel;
26 XVII|           iba u Boha." Žena jeho je skoro bez seba; očakávajú obaja,