Cap.

 1 II   |        zhromaždením vaším a hlava moja v službe vlasti zošedivená
 2 VI   |          prejsť."~"Dobre, mamička moja, keď sa ti tak páči." A
 3 VI   |        pre nás, pani richtárka."~"Moja dcéra, pane -"~"Tak? Áno,
 4 VII  |     Matejko' ma titulovali, až sa moja žena nazdala, že Pán Boh
 5 VII  |       nepadne Žilina, ak ty budeš moja! - Čo ma do Jiskru, čo ma
 6 VIII |        Vidím, vidím -"~"Tu je len moja rodina, a tá -"~"Všetko
 7 VIII |        môže celý svet počuť."~"Tu moja žena, moja dcéra."~Pankrác
 8 VIII |       svet počuť."~"Tu moja žena, moja dcéra."~Pankrác pyšne kývne
 9 IX   |      usmievajúc sa doloží: "Aspoň moja Marienka tak riekla. Či
10 X    |          to, lebo hoc aj si i krv moja, nevyjdeš živý z tejto izby.
11 X    |             Odpusťte mi, Marienka moja, že som vás nemohol od príchodu
12 X    | nadovšetko vážim a ako lipne duša moja na postave vašej, na dychu
13 XI   |           tak na mňa hľadíš, duša moja," povie Milko, "veď som
14 XI   |          nešanuješ -"~"Haha, duša moja, nič sa neboj, nič sa nestaraj,
15 XII  |        neznám. Tak by bola mienka moja, aby sme na každý možný
16 XIII |      silami nevzoprieme. Marienka moja! Veľká je láska moja k tebe,
17 XIII |     Marienka moja! Veľká je láska moja k tebe, ale väčšia je k
18 XIII | Vladimírovi zapredať?"~"Nie, duša moja, lebo keď sa ty sama na
19 XIII |           si, odhodlaná si, Mária moja! Vedel som ja to, že duša
20 XV   |         obráti."~"Zaspala nevesta moja? Hahaha," zakričí Vladimír. "
21 XVII |           kláštorom!"~"Tebe, duša moja? Hahaha! Toho sa ty neboj,
22 XVII |       potešenie moje."~"Hej, duša moja, nemá ani Vladimír iného
23 XVII |          mi z domu, kým ťa pomsta moja nezastihne!" Mária si zakryla
24 XVII |       hovoriť: "Vladimír, potecha moja, poď ku svojej Márii! Ona
25 XVII |         Kto to?"~"Ja som to, duša moja, prichodím ťa potešiť po
26 XVIII|           výkrik: "Sklamaná láska moja!" - Jazdec sa blíži, Vladimír