Cap.

 1 I   |           ty hriešna duša, na tom hlavu. Nuž či nevieš, že sme i
 2 I   |         len potiaľ išlo - sklopil hlavu dolu a pokojne odriekal;
 3 II  |       tretí, "nač by si to človek hlavu lámal, keď viem krem toho,
 4 III |         už ti to svet voľakde tak hlavu pobalamutil. Čo ctižiadosť?
 5 V   |           dvíha zamračenú, šedivú hlavu svoju dohora, akoby si z
 6 VI  |       Otec smúti a láme si na tom hlavu, čo sa jeho dieťaťu stať
 7 VI  |      vravia všeličo. Celý svet si hlavu láme, celý svet háda, čo
 8 VII |         lebo od mladi nemajúc kde hlavu skloniť, vylievajú krv svoju
 9 VII |        sedí pri stole samojediný, hlavu má rukou podopretú, oko
10 VII |     vzdychne, oči rukami zakryje, hlavu ovesí, ako čo by mu ťažká
11 VIII|         si fúzy, položí čiapku na hlavu, pripáše si meč a behá samojediný
12 VIII|         otvára, diví sa, každý si hlavu láme nad tým, čo sa robí
13 VIII|         ten Vladimír, ktorý teraz hlavu svoju pred vami do prachu
14 IX  |           na tohoto, ako skloňuje hlavu, ako mu je smutno nad tým,
15 X   |     zamračený, podopiera si starú hlavu oboma rukami a tu i tu buchne
16 XI  |           si švihá šablicou ponad hlavu, a tak sa to všetko rúti
17 XIII|       nezastavil, bo i on zvesuje hlavu a málo vraví, mladistvá
18 XIV |   Komorovskému na prach rozdrobím hlavu ako hadovi. Hahaha! Neujdeš
19 XIV |        zbledla. Ale naraz zdvihol hlavu, oko sa mu roziskrilo nevídaným
20 XIV |          zostanúc ale sama, zvesí hlavu a zaplače -~Ľudstvo sa i
21 XIV |         premýšľal, čo to jeho pán hlavu ovesuje. Ale koník to neuhádne,
22 XIV |    vytiahne šabľu z pošvy, pretne hlavu zločincovi, že sa hneď na
23 XV  |       láska a všetko nešťastie na hlavu jeho bolo spadlo; pozerá
24 XVII|       stojaci starec a rozmrví ti hlavu ako hadovi, ak sa v tom
25 XVII|         premýšľa, až naraz sklopí hlavu a začne hovoriť: "Vladimír,
26 XVII| nepriatelia a mu pätou nerozmrvia hlavu, ako tvoj otec hovoril.