Cap.

 1 V  |        vy ste sa mu klaňali, vy stará, slávou pokrytá hlava, až
 2 XII|        Pán richtár sa ustavične stará o upevnenie a ohradenie
 3 XV |       všetkom sa pán Dlhohorský stará o slávne pochovanie usmrtených.
 4 XVI|         hniezdom a v nej bývala stará Marta, známa po okolí chýrna
 5 XVI|          aby ich neuriekla.~Ale stará Marta vskutku nevyzerala
 6 XVI|        lavica, na ktorej sedela stará Marta, preberajúc pátriky
 7 XVI|        tu býva ?"~"Ja tu bývam, stará vdova, ktorú svet do svojho
 8 XVI|       je svet? - Nič je svet. - Stará, daj mi dačo jesť!"~"Čože
 9 XVI|          Čože vám dám ja, úbohá stará stvora - ja sama z almužny
10 XVI|    žijem."~"Chleba, chleba daj, stará, bo Vladimír blúdi tri dni
11 XVI|   nemôže zabudnúť, že žije. - A stará, kto si ty?"~"Ja som úbohá
12 XVI|          každý odo mňa uteká."~"Stará! Teda ty poznáš moc zelín?"~"
13 XVI|      som sám seba. Tu ma páli - stará, daj pomoci -"~"Bože môj,
14 XVI|        pre čierne oči zahynul a stará Marta mala pravdu. Ale páni
15 XVI|         som ich prvý raz videl. Stará! Zabil som Milka pre čierne
16 XVI|      vás rada nevidí?" opýta sa stará Marta, pozrúc na jeho zúfalú
17 XVI|     Počkaj len, počkaj," hovorí stará Marta, kus chleba mu podávajúc. "
18 XVI| Vladimír a zakričí: "Odpočinie? Stará, čaruj! Zaklínaj! Rob!"~"
19 XVI|       naprostred izby volajúc: "Stará, rob, čo môžeš. Rob, čo
20 XVI|      bedovať."~"A čo tam čítaš, stará?!"~"Vidíš, každý človek
21 XVI|       sa stane šťastným."~Sotva stará dopovedala ostatné slová
22 XVI|   strigôňstvu učil, i zavolal: "Stará! Môj švár nesľubuje ani
23 XVI|           Mlč! Ďalej ani slova, stará striga - nechcem počuť tvoje
24 XVI|        poskakujúceho Vladimíra. Stará učadená izba, slabý oheň
25 XVI|         hovor, čo mám robiť!"~A stará nič neodpovediac, vstala