Cap.

 1 II  |        palatínovi, ten sa bojí o svoju kožu."~"Ako je, tak je,
 2 IV  |     Dakde v kúte sedí a myslí na svoju Marienku."~"Hahaha! Veru
 3 IV  |        dievča neodťahovalo rúčku svoju od neho, ale zvesilo hlávku
 4 V   |          zamračenú, šedivú hlavu svoju dohora, akoby si z celého
 5 V   |      kráľ vám teda, pán richtár, svoju milosť sľubuje a žiada vás,
 6 VI  | dozvedieť nemôže.~Mamička hladká svoju Marienku, bo sa od dakoľko
 7 VI  |      žilinské, široko-ďaleko pre svoju krásu známe; možno by bolo
 8 VII |     hlavu skloniť, vylievajú krv svoju po skalách tatranských a
 9 VIII|      Vladimír, ktorý teraz hlavu svoju pred vami do prachu klonil,
10 IX  |          nemôže Márii ukázať moc svoju. Pankrác sa zas hnevá preto,
11 IX  |    vidiac dediny svoje popálené, svoju rodinu po svete rozohnanú,
12 IX  |   rozohnanú, rozišli sa každý na svoju stranu, že vraj svoju rodinu
13 IX  |         na svoju stranu, že vraj svoju rodinu brániť - ale ja viem,
14 X   |        bo je to známo, že on moc svoju nikdy deliť nezvykol, nikomu
15 X   | rozkazuje, neradí, ale vyslovuje svoju mienku, akoby ona bola jedinou
16 XI  | Komorovskému? A Vladimír neuvidí svoju Máriu?!" a s tým skočí dolu
17 XI  |         videla, ako si sa ani na svoju Máriu, stojac na rínku,
18 XI  |      predsa bys' mohol viacej za svoju Máriu pracovať, lebo ver,
19 XII |      namysleli, začali poriadkom svoju mienku vyslovovať. Naostatok
20 XIII|         je k uhorskej vlasti. Ja svoju lásku i celé svoje šťastie
21 XIV |    nahovoril, takto zakončil reč svoju: "Tak si umienil i pán Vladimír,
22 XV  |        ležať tam, kde dakedy krv svoju pre obecné dobro vylieval.~
23 XVI |         ju hľadalo, aby ňou ranu svoju vyliečilo, bo hady ťahajú
24 XVII|        ani slova, ale objal milú svoju prudkejšie a náruživejšie,