Cap.
1 I | kráľ umrel," skočí Milko do reči.~"Mlč mi, mlč," vyriekne
2 I | Janko, "čo sa miešaš do reči? Keď na teba rad príde,
3 I | pokoj, človeče," skočí mu do reči Ondrej, "keby to už dakto
4 IV | Ondrejko; kde mu príde na reči, tam ho je plno, ale keď
5 V | nemohol povedať?" skočí mu do reči Pankrác: "Či on to dobre
6 VIII| sa zamračí a skočí mu do reči: "Pane! Ja s vaším synom
7 VIII| zalomila, keď otec na jej reči hlavou pokrútil, akoby chcel
8 IX | oči, počuli by ste vy tie reči, tak by ste potom povedali,
9 IX | zase starý Dlhohorský do reči: "Tak je to - už to starí,
10 IX | starí, čo by sme komu zlaté reči dávali, nič nevykonáme.
11 X | pomstou a nenávisťou kypia, reči jeho sú len oheň a smrť.~"
12 X | slúžiť."~Milko na tieto reči nič neodpovedá vediac, že
13 X | prosím ťa, nevrav také smutné reči. Milko iste Žilinu nezradí,
14 X | Mešťania už zabudli na tie reči, čo prvej hovorili; páni
15 X | svet povedal na Milkove reči a skutky, páni by sa boli
16 X | daktorý i dobre zná, že sú reči Milkove často číre vrúce
17 X | Milkove často číre vrúce reči, že sa všetko tak ľahko
18 X | že dačo vykonáme, že sa reči Milkove, dakedy v Nitre
19 X | ale i ty veríš, že sa i reči Ondrejove, dakedy v Nitre
20 X | všetky slová, ani všetky reči to vypovedať, to prezradiť
21 XIII| Milko môj, nevravte také reči, lebo ja viem, že čo by
22 XIII| privykla načúvať smutné reči, zdá sa, že i ona má útrpnosť
23 XIV | sa okolo Marienky a pekné reči jej dáva; ale Mária je ani
24 XVI | ho tak zmorili posledné reči, že začal ťažko oddychovať.~
|