Cap.
1 I | ani jednému z očí nevidno, že by sa mu chcelo ísť domov,
2 I | ale ani jeden nespomína, že by už bolo treba ísť domov,
3 I | radšej pokoj; už vidíme, že ti to nejde - lebo vidíš! -
4 I | tom hlavu. Nuž či nevieš, že sme i my dakedy kráľa mali,
5 I | pôjde na Turka; počul som, že už pápežskí vyslanci okolo
6 I | smiechom Ondrej.~"Veď ja viem, že sa tebe nič nepáči," horlivo
7 I | povie Janko, "veď ja viem, že to takí ľudia, ako si ty,
8 I | veď ti na očiach vidím, že bys' už len rád počul od
9 I | No len no, však si rád, že sme ti to nadštrkli. A čo
10 I | nadštrkli. A čo sa stavíš, že by si to ani za groš nedal,
11 I | si to ani za groš nedal, že sa o tomto zhovárame?"~"
12 II | Hej, vie to každý dobre, že v ňom vrie krv čistá uhorská,
13 II | uhorská, očakáva každý, že on porozumie ľudu svojmu,
14 II | ho hanili, tretí kričia, že to veru nič, keď chlapci
15 II | na tróne sedia, štvrtí, že to teraz Uhorskej krajine
16 II | chlapa. Tamtí sa tešia, že už raz človek z uhorského
17 II | hlavou nad tým mysliac, že teraz bude krajina slabá,
18 II | volič úplne presvedčený, že je jeho najsvätejšou povinnosťou
19 II | je tak ľudom preplnené, že niet ani len kde hrachom
20 II | žiadnym, ale predsa pozorovať, že by sa každý rád pánu richtárovi
21 II | a stolíc, bo vie každý, že je muž nielen bohatý a pokojný,
22 II | zasadol; ale tento odpovedá, že je on tam, kde treba bojovať,
23 II | tam, kde treba bojovať, a že tam žiada, aby sa všetko
24 II | podľa vôle jeho riadilo, že sa ale svedčí, aby v stoličných
25 II | Mohameda? Kto z vás nevie, že je kráľ náš mladý, a tak
26 II | interest, na vedomie dávame, že My, do vôle božej sa oddávajúc,
27 II | oznamujeme slávnym stavom, že podľa zákona a obyčaje k
28 II | tiež to isté myslí. Vie on, že sú to starého Szilágyiho
29 II | pozore. Pán palatín písal, že je Matiáš za kráľa len natisnutý.
30 II | lámal, keď viem krem toho, že z toho nič nebude. Či ste
31 II | sa to ďalej neroznieslo, že je pán palatín s volením
32 III | Pankrác nevážil mysliac, že nač by sa mal človek slabému
33 III | Starí ľudia spomínali, že otec terajšieho pána inakší
34 III | Ľud si ale teraz myslel, že je Starý Hrad vo spojení
35 III | zabraté, vždy mysleli, že to ľudia zo Starého Hradu
36 III | lepšie, ba daktorí vraveli, že je to sto ráz horšie než
37 III | predošlých. Ačpráve sa vraví, že jablko ďaleko od stromu
38 III | ľudia tiež vravia a veria, že sa vnukovia obyčajne na
39 III | ľudský; mnohí vraveli, že nevie ani vody zamútiť,
40 III | bližšie znali, rozprávali, že hoc aj je ku každému prívetivý,
41 III | ukrivdenému stranu lapá.~"Dobre, že si tu, synko," hovorí Pankrác
42 III | žiť. A čože mám z toho, že sa ma ľudia boja, že si
43 III | toho, že sa ma ľudia boja, že si ma ľudia vážia a viac
44 III | tej nádeji nedal vyučovať, že nebudeš od každého kňažka
45 III | nesmieš. Preukážem ja svetu, že i Matiáš i Szilágyi padnú -
46 III | budeš učiť, on ti preukáže, že to ani práva znať netreba
47 III | celý sa trasie. Môžbyť, že keby Milko jeho synom nebol,
48 III | nežil, lebo ľudia vravia, že pred mnohými rokmi matku
49 IV | a naši ľudia mi vraveli, že sa vraj mnohí zo zemianstva
50 IV | zemianstva preto nehýbu, že Jiskra s Pankrácom nové
51 IV | Jiskrom pozastavovali a viete, že to teraz človek, čo ani
52 IV | ľahko spozorovať mohol, že sme my len na príležitosť
53 IV | urobí, dobre, preukážeme mu, že my i bez jeho pomoci dačo
54 IV | vojsko tak pozerá očami, že by sa človek nazdal, že
55 IV | že by sa človek nazdal, že hneď nimi celé mesto zapáli,
56 IV | rukami na rukoväte šabieľ, že ich štrkotom skoro muziku
57 IV | všetky žily v ňom hrajú tak, že sa ostroha hlboko do boku
58 IV | zakričí dakto tak nahlas, že to celý rínok počuje a muzikanti
59 IV | priletel, a bolo poznať, že sa ponáhľal, bo kôň jeho
60 IV | zarazilo jeho kamarátov, že sa ho Ondrej spýtal:~"A
61 IV | ako oparení. Zdalo sa im, že sa Milko celkom premenil.
62 IV | Začali sa obaja hanbiť, že ho tak posmešne privítali.~
63 IV | krátkych slov môjho otca tuším, že Jiskra, Komorovský a môj
64 IV | vyrozumieť mohol, tešia sa, že sa všetko na Viedeň hrnie,
65 IV | všetko na Viedeň hrnie, že potom budú môcť podľa vôle
66 IV | môj otec neverí, znajúc, že inakšie zmýšľam ako on;
67 IV | ešte vám i to vyjaviť mám, že Jiskra, Komorovský a môj
68 IV | príčiny, môj otec preto, že s Fridrichom v pokoji žije
69 IV | pokoji žije a sľub mu dal, že proti nemu nikdy bojovať
70 IV | sused náš."~"Znáte azda, že som už dávno doma nebol -
71 IV | nemôžem."~"I ja myslím, že človek vo veciach dobrých
72 IV | utešené dievča, myslí, že v jej očiach tajomstvá jej
73 IV | tiché "zbohom" tak vyrieklo, že sa šuhaj nazdával, že to "
74 IV | vyrieklo, že sa šuhaj nazdával, že to "zbohom" zaznelo na prsiach
75 IV | Milkovi i Márii hovorievali, že jeden na druhého veľmi pozerávajú;
76 IV | to z celého držania jeho, že zanecháva kraj rodný, rodičov,
77 V | Strečno, zámok taký starý, že ani len povesti nečiahajú
78 V | prenikavých očí prezradzujú, že je on nie horší od nich,
79 V | je on nie horší od nich, že, keď Boh dá, aj on sa stane
80 V | krídla rozviažu a svet uvidí, že on je pravý žiak bojovného
81 V | predsa je na Strečne ticho, že to nikdy tak nebývalo, keď
82 V | sa liskne, tak sa ligotá, že len milo. Rohy jeleňov,
83 V | zbrojou rozvešané, svedčia, že je tu nie kostol pokoja,
84 V | Pankrác z druhého boku; vidno, že už dávno o jednom predmete
85 V | husitská je s nim nespokojná, že sa prísne pridržiava kališníctva;
86 V | tlačí, a tak nie je div, že aspoň od Uhorskej chce mať
87 V | nápadom jeho. Počuli sme síce, že Jiskra uznal Hunyadiovca,
88 V | Jiskra uznal Hunyadiovca, ba že mu ešte až hen do Čiech
89 V | žiaden spôsob veriť nemôžeme, že by muž taký, ako je pán
90 V | pozdraviť a odkázať mu, že ja od jeho pomoci a skúsenosti
91 V | dotýka - do toho je mňa nič; že som ja jeho domu slúžil,
92 V | pravda, ale je i to pravda, že som Matiášovi vernosť slúbil."~
93 V | Tatrách vrhnúť. Poznať to, že Hunyadi a Jiskra nikdy priatelia
94 V | nemôžu. Ostatne, to je dobre, že Szilágyiho odstránil; teraz
95 V | Či on to dobre nevie, že ste vy sám do Poľska chodili
96 V | Či to celý svet nevie, že ste vy a my všetci veční
97 V | ktorú ste s ním urobili, že sa na vás ani neobzrel?
98 V | našich, vyrozprávajúc mu, že sa nielen Jiskra so svojimi
99 V | priateľsky zachádzal s Jiskrom, že som skoro do podozrenia
100 V | ako peklo zúri, zdá sa, že sa usmieva.~"Skúsiš, skúsiš,
101 V | spasenie svoje prisahám, že to nikdy žiaden Pankrác
102 V | krvi neumyjem! Preukáž mi, že to istotne od môjho syna."~"
103 V | neposlal - veď to známe, že túžiš za panovaním ako jeleň
104 V | obaja Jiskrovi neprisahali, že všetko v jeho mene konať
105 VI | príjemná. Šuhajci vraveli, že nikdy tak pekných očiek
106 VI | vzdychli a povedali: "Škoda, že sme nie viac mladí." Nebolo
107 VI | by bolo o nich povedať, že sa do toho čistého Váhu
108 VI | čistého Váhu zaľúbili a že teraz preto tak pekne rozkvitajú.~
109 VI | Vladimírko, či som ti nepovedal, že ťa Pankrác len za svojho
110 VI | považuje? Ale teraz len veríš, že si ty skutočným pánom na
111 VI | Ak sa to Jiskra dozvie, že s ním úprimne nemieniš,
112 VI | to je veru pekný zámok, že by sa žiaden kráľ zaň nehanbil. -
113 VI | preto, vidíš, je dobre, že sme daktorých s Matiášom
114 VI | pánom Tatier, rozumie sa, že len keď starý zomrie. Pankrác
115 VI | Pankrác musí preto zahynúť, že sa ešte za žitia Jiskrovho
116 VI | pokyvoval, dávajúc znať, že sa mu to páči, a to takým
117 VI | páči, a to takým spôsobom, že to i pani richtárka zbadať
118 VI | Komorovskému. - Vidno ale, že Máriu tento príchod veľmi
119 VI | záhrada je tak utešená, že som jej široko-ďaleko nevidel,
120 VI | široko-ďaleko nevidel, a veľmi milé, že mám šťastie vás na takom
121 VI | povedali, pán Komorovský, že ste sa práve k nám vybrali -
122 VI | Dlhohorského, lebo myslia, že s Jiskrom večitý pokoj uzaviera
123 VI | večitý pokoj uzaviera a že jiskrovci o dakoľko dní
124 VI | nepriatelia jeho, súdia, že i seba, i mesto, i celú
125 VI | stolicu Jiskrovi zapredá a že ženičky, bez čích jazýčkov
126 VI | a tak prívetivo hovorí, že sa i matka, vidiac to, teší,
127 VI | richtár, i mne je to nemilé, že oddávna už jeden druhého
128 VI | nepovedali? Istotne viem, že by vaše múdre slová boli
129 VI | Dlhohorský, teraz už len veríte, že sa vaše žiadosti vyplnia?"~"
130 VI | zachovať? Kto môže za to, že sa neskúsený kráľ múdreho
131 VI | by bol celý svet vedel, že Jiskra pravdu má, lebo za
132 VI | za to nám nikto neručí, že Fridrich Matiáša nezbije -
133 VI | Veď to budete azda vedieť, že Pankrác v tuhom spojení
134 VI | spojení s Fridrichom stojí a že ho Jiskra od cisára odvrátiť
135 VI | druhom ani slova, ale myslím, že sa statočný človek nikdy
136 VI | vyhoríte! Či to ešte neviete, že sa Pankrác v celej hornej
137 VI | Hrade oproti vám strojí? Že chce Žilinu od koreňa vyvrátiť,
138 VI | Ďakujem vám, pán Komorovský, že ste mi to dali na vedomie."~
139 VI | domov. Vladimír je rád, že sa môže s Máriou rozlúčiť,
140 VI | predsa, keď si pomyslí, že sa má od nej odobrať, zas
141 VI | Hahaha! To som nemyslel, že sa jedným slovom tak dáte
142 VI | hovorí: "Kozol ťa kopol, že sa hneď tak pobúriš. Nuž
143 VI | teba sa zadrieť. Vyhlásime, že sa Žilina oproti kráľovi
144 VII | beduje, dievčatá plačú, že šuhajci hynú, deti nariekajú,
145 VII | Liptove tak zaobchádza, že sa nazdajú, že im je najlepším
146 VII | zaobchádza, že sa nazdajú, že im je najlepším priateľom,
147 VII | A ktože vám to povedal, že proti Matiášavi? Hej, strojí
148 VII | ver' na Žilinu; a prečo? Že Žilina od kráľa odpadla
149 VII | zavesil? Na Žilinu sa strojí, že sa s Pankrácom proti Jiskrovi
150 VII | boli, ktorí mi vraveli, že Žilina od Matiáša odpadla."~"
151 VII | A či sa vy nazdávate, že ku mne tiež veľkí páni nechodia,
152 VII | tiež veľkí páni nechodia, že som ja nie hoden, aby sa
153 VII | Strečna neprišli povedať, že sa Žilina proti Jiskrovi
154 VII | prišli! Hej, vie to každý, že je starý Matej hlava v dedine,
155 VII | v dedine, a čo on myslí, že to myslí celá dedina. Prišli
156 VII | až sa moja žena nazdala, že Pán Boh vie akého slúžnodvorského
157 VII | ale za to vždy stojím, že Žilina od Matiáša odpadla." ~"
158 VII | robiť, iba všetci to znajú, že to o Žilinu ide. A Vladimír?
159 VIII | do takej divokosti upadá, že mu každý z cesty uteká.~
160 VIII | počuje od svojich vyzvedačov, že Vladimír chce i jeho i Žilinu
161 VIII | jeho sa blyští povedomím, že nieto na svete človeka,
162 VIII | prsia jeho? Hej, tie cítia, že je už starý, že je osamotnený
163 VIII | tie cítia, že je už starý, že je osamotnený na celom širokom
164 VIII | si aspoň svet rozpráva, že sa Pankrác nikomu nepoddal
165 VIII | vodcovia nám vyhrážajú preto, že sme za Matiáša kráľa. Kto
166 VIII | nášmu mestu? Či oni nevedia, že sme my slabí, že nás môžu
167 VIII | nevedia, že sme my slabí, že nás môžu s malou silou potlačiť?
168 VIII | dávno som ja to povedal, že je tomu všetkému náš richtár
169 VIII | Hanbite sa, Žilinčania, že ešte v takýchto časoch,
170 VIII | Slávne zhromaždenie! Vidím, že sa hlasy i za i proti mne
171 VIII | lebo k druhej pripojí. Že by Žilina nevydržala nával
172 VIII | ho neposlal. Počul som, že sa ta vybral z dobrej vôle."~"
173 VIII | príčina," - a Pankrác povedá, že potom zo Žiliny ani kameň
174 VIII | teda Komorovský povedal, že sa na Žilinu strojíte."~"
175 VIII | po jej tvári, keď vidí, že sa otec usmieva a hlavou
176 VIII | ktože nám stojí za Milka, že sa on k otcovi neobráti
177 VIII | hádam aj ty vieš, otec môj, že zanechal otca, stratil lásku
178 VIII | je richtár, bo chýry idú, že sa s Pankrácom spojil. Každý
179 VIII | nič; len jedno je pravda, že si každý ľahšie oddychuje
180 VIII | hnevom i sklamanou nádejou, že mu krv skoro cícerkom z
181 VIII | k otcovi a vyprávali mu, že sa Vladimír tajne vkradol
182 VIII | vkradol do mesta a ich domu, že žiadal ruku Marienkinu,
183 IX | zvony, až sa človek nazdá, že len tak plačú. Celé mesto
184 IX | inšieho sa nevykonalo, len že jedna i druhá stránka zredla,
185 IX | Vladimírovej strany. "Nám vravíte, že idete Žilinu rozváľať, pretože
186 IX | sa hnevá, ale nie preto, že Jiskrovi na slávu volajú,
187 IX | slávu volajú, ale preto, že ešte žije a nemôže Márii
188 IX | Pankrác sa zas hnevá preto, že ľudstvo jeho meno Jiskrovo
189 IX | tak skoro a náhle stávalo, že nikto nevedel, kedy odišiel.~
190 IX | dookola ozýva, tí sa tešia, že aspoň ich milí žijú, hoc
191 IX | majetok prepadol, títo smútia, že im nič na svete neostalo.~"
192 IX | je to?" zavolajú hlasy, "že nás tak nemilosrdne chce
193 IX | nepadá," potichu, ale tak, že to mnohí počuť mohli, dakto
194 IX | odpovie Milko, "či neviete, že máme rozkazy čím skorej
195 IX | ako mu je smutno nad tým, že sa jeho zástup tratí a sa
196 IX | ukážeme tým malodušným, že i bez nich dačo vyvedieme."~"
197 IX | krásna panna, nevediaca, že je utešená, hoc jej to predsa
198 IX | privítanie, a on ani nevie, že sám sebe vraví: "Bože, čože
199 IX | hádam sa obznáme."~"Boh dá, že sa i poznáme," odpovedá
200 IX | ešte, ale to vám povedám, že sme takého kráľa ešte nemali,
201 IX | o moje dietky, môže byť, že im dakedy budete môcť pomáhať,'
202 IX | sa každý na svoju stranu, že vraj svoju rodinu brániť -
203 IX | To veru nie! Lebo viete, že sa u nás každý nazdá byť
204 IX | nazdá byť kráľom pre seba a že si nikomu rozkazovať nedá."~"
205 IX | Pankrác mi tuto nechce veriť, že ho otec dobre prijme, a
206 IX | prijme, a ja mu vravím, že to ty lepšie vieš ako my
207 IX | Ja som len to vravela, že mu z očú a tváre bolo vidno,
208 X | až izba zarinčí, poznať, že nekuje najlepšie veci. Ale
209 X | pristane, to mu tak svedčí, že by si človek bez toho starého
210 X | vôle z Trenčína odstránil, že si ty s Komorovským držal."~"
211 X | nebeská! A Komorovský vraví, že Pankrác Pankráca zabíjať
212 X | ruku, budeme páliť a rúbať, že živá duša nezostane z Komorovského
213 X | reči nič neodpovedá vediac, že čo si otec do hlavy vezme,
214 X | Hahaha! Ten si myslí, že to len tak ľahko Turiec
215 X | chlapcom tak do očú napľuvať, že viacej cesty domov nenájdu."~"
216 X | Či sa nazdávaš, otče, že tvoj syn nič vyviesť nemôže,
217 X | syn nič vyviesť nemôže, že to len ty znáš mocných lámať?"~"
218 X | mešťanov robil, čo sú radi, že žijú; ale Komorovskému večnú
219 X | tak je. Ale ja ti povedám, že ja nikde tak Komorovského
220 X | popustil, bo je to známo, že on moc svoju nikdy deliť
221 X | Vidíš, či som ti nepovedala, že Milko Žilinu vyslobodí?"~"
222 X | si k obloku, i smútila, že jej matka príležitosť odňala
223 X | starého sa na rínku zíde, že sa to až tak černie. Prišiel
224 X | Prišiel chýr do Žiliny, že Milko zostal pánom na Starom
225 X | zostal pánom na Starom Hrade, že starý Pankrác odišiel do
226 X | stratenú, druhí vravia, že sám Pankrác prešiel na kráľovu
227 X | prehovárania, tretí sa obávajú, že Milko, zostanúc mocným,
228 X | prišlých krivým okom, mysliac, že ich tento na to do Žiliny
229 X | len stadiaľ mohli uhádnuť, že keď skočil na rínok, hodil
230 X | hrdosťou ukázať chceli, že sa v Milkovi nesklamali
231 X | sa v Milkovi nesklamali a že veru mu verní zostali, z
232 X | za chlapa! Tak sa mi zdá, že sa chceš ukázať tomu švárnemu
233 X | tiež vítajú, každý sa teší, že sa s otcom pomeril a dostal
234 X | teraz, keď Milko vraví, že iba spojené sily a jeden
235 X | a nepriateľov zdrúzgať, že je jeden každý povinný,
236 X | tak je," to každý vraví, že i on tak myslí. Milko býval
237 X | horšie nepovstalo, vediac, že ľudia, keď sa im dačo nespáči,
238 X | najsvätejšie veci stáť len preto, že sa im po vôli nestalo. Ale
239 X | síl svojich, ale vediac, že nielen sám dačo môže, ale
240 X | nielen sám dačo môže, ale že sa teraz i druhí neopovážia
241 X | predstierať, až mu oči iskria, že je len ten jediný možný
242 X | to daktorý i dobre zná, že sú reči Milkove často číre
243 X | Milkove často číre vrúce reči, že sa všetko tak ľahko stať
244 X | každý vďačne odpúšťa vediac, že je to mladistvý zápal, ale
245 X | sa páni na tom uzniesli, že začnú na druhý týždeň Vladimírove
246 X | Vladimírove zámky dobýjať, že Žilina bude ohniskom všetkého
247 X | na vás nechávam vediac, že vy v mladistvom zápale vašom
248 X | ruku starcovi a sľúbi mu, že sa v ňom nesklame; zavolá
249 X | pôjde, už teraz len veríš, že dačo vykonáme, že sa reči
250 X | veríš, že dačo vykonáme, že sa reči Milkove, dakedy
251 X | nevyplnili; ale i ty veríš, že sa i reči Ondrejove, dakedy
252 X | povinnosti a povedal mu, že už i jeho príchod v Turci
253 X | ako prst; a pravda je to, že človek, ktorý vyrástol,učil
254 X | si síce Milko predsavzal, že už na všetky sny mladosti
255 X | celkom veci svojej žiť bude, že všade prísne pozorovať bude,
256 X | Odpusťte mi, Marienka moja, že som vás nemohol od príchodu
257 X | Ach, veď ja to viem, že ste veľmi zaneprázdnený,
258 X | ste veľmi zaneprázdnený, že máte pred sebou mnoho väčších
259 X | mal silu, takú mal moc, že ani všetky slová, ani všetky
260 XI | ľudstva toľko nahrnulo, že nieto ani dostatočnej zbroje,
261 XI | Oravu, cez hory bez toho, že by to bol kto zvedel, priblížil
262 XI | netrpezlivý, taký nespokojný, že hoc by aj všetko zhynúť
263 XI | škoda takej mladej krvi, že sa tak búri, že by sa tak
264 XI | mladej krvi, že sa tak búri, že by sa tak rada z pádu nepriateľa
265 XI | nemyslel, ani nepredstavoval, že si ten mladý Milko tak hersky
266 XI | všetko rúti na nepriateľa, že sa Komorovskému v očiach
267 XI | prehovárali, aby tomu dal pokoj, že i v meste je dosť sily,
268 XI | i v meste je dosť sily, že nič nevykoná, že by ich
269 XI | dosť sily, že nič nevykoná, že by ich potom mohli Turčania
270 XI | A taký zostal strašný, že sa ho všetci Žilinčania
271 XI | hodí okom za seba a vidí, že ho nikto nenasleduje. Dosť
272 XI | berie do horúca Turčanov, že skoro boli prelomení; padol
273 XI | jeleň do domu richtárovho, že ani nikto nevie, ako sa
274 XI | púšti vyrastená. Zdá sa, že nepokojne dakoho čaká, lebo
275 XI | hláskom dievča, "vidíš, že sa my tu trápime, a ty,
276 XI | nehanbila? Či mi neveríš, že som ja i tam vždy na teba
277 XI | strachu za teba vytrpela, že mi tento jeden deň hroznejší
278 XI | svete. Ja za to nemôžem, že odrazu v jednom okamihu
279 XI | Máriu pracovať, lebo ver, že jej najväčšie nebezpečie
280 XI | skazu odvracajúc, nevidíš, že mne od Vladimíra nebezpečenstvo
281 XI | mu vyjasní, bo sa teší, že ho nespozorovali - ach,
282 XII | prichádzajú chýry zdola, že starý Pankrác pustoší ľavú
283 XII | pustoší ľavú stranu Váhu, že počujúc o Komorovského objavení
284 XII | ako môže. Ľudia vravia, že je tiež tak na Pankráca
285 XII | tak na Pankráca zajedený, že Vladimíra len preto zase
286 XII | Načo sem prišli? Beztoho že by oni dač povedať znali,
287 XII | dač povedať znali, okrem že listy doniesli. Pani ale
288 XII | doniesli. Pani ale tuší, že im to vyjaviť Dlhohorský
289 XII | vôľu zrástli a to vykonali, že sa posiaľ držíme, že sme
290 XII | vykonali, že sa posiaľ držíme, že sme posiaľ nepadli. Ale
291 XII | a Trenčianskej stolici, že ona za jeho slávu a právo
292 XII | našim, len s tým doložením, že sa to len neskorej stať
293 XII | len neskorej stať môže a že teraz on sám od nás pomoci
294 XII | žiada. Milosť kráľ píše, že od východu Turci na krajinu
295 XII | spôsobom s Čechmi pokonali, bo že našej pomoci potrebuje a
296 XII | na čom stojíme, vidíme, že je celá krajina a my s ňou
297 XII | Strečno podpísal, a to tak, že on na ňom za života môjho
298 XII | vec jemu samému zanechali, že sa on sám s Vladimírom zhovárať
299 XII | nazdáva, i ty sa nazdávaš, že Vladimír žiadneho ľudského
300 XII | žiadneho ľudského citu nezná, že je jeho radosťou krv ľudská
301 XII | ľudská a pohľad na nešťastie, že sa on pri požiaroch dedín
302 XII | to nezná ani svet ani ty, že to Vladimír pre teba robí,
303 XII | Vladimír pre teba robí, že v tom chce zabudnúť žiale
304 XII | už z toho prudkého kroku, že je to nie prvá noc, ktorú
305 XII | štípe tvár a fúka do očú, že slzy z nich padajú. Vladimír
306 XII | z očú a tváre mu poznať, že je nie obecný človek, lebo
307 XII | kde Vladimír stojí. Povie, že ide zo Žiliny a že by rád
308 XII | Povie, že ide zo Žiliny a že by rád s Vladimírom hovoriť.~"
309 XII | na Vladimíra, možno síce, že ho pozná, ale predsa sa
310 XII | Tak? A či on môže myslieť, že Vladimír, utratiac tam všetko,
311 XII | opytuje Vladimír.~"Ja myslím, že ste v Žiline nič neutratili,
312 XII | popustil uzdu svojmu citu, že videl pred sebou človeka
313 XII | obecného a hádam i preto, že sa nazdal, že sa to dostane
314 XII | hádam i preto, že sa nazdal, že sa to dostane do ušú Márii.
315 XII | dostane do ušú Márii. Vidno, že cíti, ako hovorí, bo sa
316 XII | útrpným, hneď pokojným okom, že mu je to ale nie milé počúvať,
317 XII | mi je to divné, Vladimír, že ty taký otužený muž na slabé
318 XII | Márie nemám?"~"Môže byť, že ťa Mária preto tak pyšne
319 XII | preto tak pyšne odpravila, že s Komorovským držíš."~"Rany
320 XII | stavom Vladimírovým, videl, že sa s ním nič začať nedá.
321 XII | Žilinou, a ja ti sľubujem, že ťa môj otec v panovaní na
322 XII | všetkých Pankrácových statkov, že Strečno neobmedzene tebe
323 XII | nemôžem!" a to takým hlasom, že sa Vladimír zastavil a zavolal: "
324 XII | hviezdy nebeské, nepovedz, že ťa ona miluje!"~"Vladimír,
325 XIII | Každý to už dobre vie, že sa s Máriou richtárovou
326 XIII | vidia, každý sa teda diví, že sa tak opustil. Milko už
327 XIII | mi, odpusťte, otec môj, že som vám to ešte nepovedal.
328 XIII | ale žiadosť jeho je taká, že nám ju sotva bude možno
329 XIII | pokračoval ďalej: "Verte, že on náruživo miluje Máriu.
330 XIII | Vladimírova splnila, lebo verte, že hoc potichu a potajomne,
331 XIII | viac o tom. To ja viem, že rozžialim nás všetkých,
332 XIII | rozžialim nás všetkých, že vaše otcovské srdce tiež
333 XIII | také reči, lebo ja viem, že čo by sme sa my obetovali,
334 XIII | Neverte to, otec môj. Viete, že Vladimír vlasti nemá, žiadne
335 XIII | našej; nie je teda div, že on len samého seba chce
336 XIII | získa. - Viem, ja viem, že to Mária urobí, že bude
337 XIII | viem, že to Mária urobí, že bude jeho ženou, a možno
338 XIII | z Považia. A či myslíte, že by ste tým nepokazili všetko,
339 XIII | ste tým nepokazili všetko, že by ste tam viac mohli pre
340 XIII | urobiť ako tu? Či myslíte, že by i vás i nás sám váš otec
341 XIII | Marienka samojediná. Poznať, že plakala, lebo sú jej oči
342 XIII | bolela a tak bolestne pozrie, že by sa jej i ten najtvrdší
343 XIII | je teraz taká roztržitá, že ani nevidí, ani nepočuje,
344 XIII | odoberierm, predsa sa úfam, že ma Boh ochraňovať bude."~"
345 XIII | terajšieho času sú také vážne, že inak robiť nemožno." ~Mária
346 XIII | prestala plakať, zdá sa, že už privykla načúvať smutné
347 XIII | načúvať smutné reči, zdá sa, že i ona má útrpnosť nielen
348 XIII | šťastným urobí naveky. Ver mi, že pravdu hovorím. Daj mu tvoju
349 XIII | Mária moja! Vedel som ja to, že duša taká krásna bude i
350 XIV | prišlým. Milko píše otcovi, že Vladimír oľutoval odpadnutie
351 XIV | strane Pankrácovej vidiac, že ho k tomu nesvedomitosť
352 XIV | akoby ho to samého bolelo, že sa oni rozísť majú. Ondrej
353 XIV | ako chceš, ale nepovedz, že si nemal priateľa, čo by
354 XIV | tajomstvách duše jeho. Poznať, že trpí, lebo sa schýlila vysoká
355 XIV | sa za staré zvyky preto, že ich ľud užíval. Aj u pána
356 XIV | hlasom vypovedala "áno", že sa všetci zadivili nevediac,
357 XIV | všetci zadivili nevediac, že v tom slove bolo vyrieknuté
358 XIV | predsa vidno na tvári jeho, že sa premáha. - Mária prišla
359 XIV | a len Dlhohorský zbadal, že pri slovách Milkových, že
360 XIV | že pri slovách Milkových, že na každý spôsob, hoc sa
361 XIV | Pán Boh vie, čo spomínajú, že tomu nieto ani konca ani
362 XIV | a poznať im na tvárach, že sa im chce ísť na odpočinok.
363 XIV | tajomstvá blesku mesiaca, nevie, že je mesiačik priateľom všetkých
364 XIV | pretne hlavu zločincovi, že sa hneď na zem zvalí; ale
365 XV | ale medzi hmlou rannou a že sa ešte dobre nerozvidnilo,
366 XV | poznávajú ho a zvedia, že je to kôň Milkov; lebo ktože
367 XV | postriekaného koňa i pozná, že je to koník Milkov. Rozkáže
368 XV | šeptať, ale tak potichu, že ho nič nepočuť. Dlhohorský
369 XV | ďalej nepreriekol, zdalo sa, že sa aspoň dotiaľ nedal smrti
370 XV | Dlhohorský chodí smutný, vidno, že ho smrť Milkova najväčšmi
371 XV | všetko, čo videl, a istí, že Vladimír rozkázal zabiť
372 XV | Milka. A keď jej povedal, že Milkovo ostatné slovo bolo "
373 XV | do izby vstúpi.~Pravda, že sa bola povesť po meste
374 XV | meste i okolí rozniesla, že Mária umrela, ale ona len
375 XV | čo mi o ňom Milko vravel, že ma vrúcne miluje?"~"Miluje
376 XVI | a tí najstarší povedajú, že ich matky, keď ešte boli
377 XVI | chlapci tým dokazovali, že uvidiac ju, skryli zuby,
378 XVI | to tak zatrasie dverami, že sa dobre celý domec nezrúti.
379 XVI | nepočul; nemôže zabudnúť, že žije. - A stará, kto si
380 XVI | trápenia! Ja som sa nazdala, že len chudobní ľudia vzdychajú,
381 XVI | nešťastí? Kdes' počula o tom, že Vladimír kázal Milka zabiť?
382 XVI | Vladimíra. A prečo? preto; že ju Vladimír miloval. Haha,
383 XVI | tak zmorili posledné reči, že začal ťažko oddychovať.~
384 XVI | jedno ku druhému svedčalo, že to teraz tu vyzeralo ako
385 XVII | nedbajú, ale obaja veria, že majú v sebe dač skutočného.
386 XVII | ľud o ňom mnoho rozpráva, že bol taký dobrý, taký pobožný,
387 XVII | taký dobrý, taký pobožný, že ešte aj po smrti z hrobu
388 XVII | nežiada, ba často hovorí, že by bol radšej, aby dieťa
389 XVII | hynúce dieťa svoje. Zdá sa, že si Vladimír z toho nič nerobí.~
390 XVII | Žiline rozniesla povesť, že je Marienka Dlhohorského
391 XVII | to celé mesto rozpráva, že je ona telom zdravá, ale
392 XVII | je ona telom zdravá, ale že na duši trpí. - Starý Dlhohorský
393 XVII | sa krúti okolo Marienky, že až milá vec. Mária ho obyčajne
394 XVII | ačkoľvek keď otcovi rozprávam, že ma tvoja neprítomnosť kormúti,
395 XVII | otec hnevá?"~"On povedá, že si vraj dákehosi človeka
396 XVII | dákehosi človeka zabil, a že on svoje dieťa žiadnemu
397 XVII | hu - také mi je odporné, že by pol života za to dala,
398 XVII | chce súdu vydať a hovorí, že ma vraj vrahovi nedá."~"
399 XVII | za teba, čo toľko vystál, že to sily obra prevyšuje.
400 XVII | ťa skorej, kým nesľúbiš, že zanecháš otca i matku -"~"
401 XVIII| nich tak temne, tak tmavo, že živú dušu mráz prejme, že
402 XVIII| že živú dušu mráz prejme, že by sa človek nazdal, že
403 XVIII| že by sa človek nazdal, že sa tam kliatby sto a tisícročné
404 XVIII| pri ňom stojí, a prisahá, že sa ani z miesta nepohne,
405 XVIII| ťažký meč, nazdávajúc sa, že ho množstvo ľudu obklopuje.
406 XIX | Mateja. Pre dvorské intrigy, že si robí nárok na uhorský
|