Cap.

 1 I   | povedz. A čo sa ty nazdávaš o mne? - Ja ti síce nič nepoviem,
 2 III |        rob sám, čo chceš, ale mne dovoľ ta ísť na Viedeň s
 3 IV  |    drží, musia i ostatné údy. Mne najviac na tom záleží, aby
 4 IV  |    Boh, aby sa tak stalo, ale mne sa tento stav medzi istotou
 5 IV  |       nič nemáte?"~"Nie, však mne môj otec neverí, znajúc,
 6 VI  |    verím, ale ak Jiskra proti mne vystúpi?"~"Neboj sa, neboj.
 7 VI  |       to, tak, pán richtár, i mne je to nemilé, že oddávna
 8 VII |     či sa vy nazdávate, že ku mne tiež veľkí páni nechodia,
 9 VII |       ja nie hoden, aby sa ku mne dakto uponížil? To si nemyslite,
10 VII |   dobrej vôli nájdete! Nuž či mne tiež onehdy dvaja vyslanci
11 VII |   celá dedina. Prišli veru ku mne tak, ako čo by ja bol pánom,
12 VII |       Keď vám to raz, teda to mne aspoň dvadsať ráz vraveli;
13 VIII|      že sa hlasy i za i proti mne a nášmu bráneniu ozývajú:
14 VIII|     moji, nech sa vám páči ku mne."~Páni na to všetci pristali
15 IX  |     môcť pomáhať,' to duša vo mne zaplače, lebo takého človeka
16 IX  |  Milko, "keď vy povedáte."~"A mne neveríte?" opýta sa so smiechom
17 X   |         Sadni si, chlapče, ku mne, uč sa od svojho otca, ako
18 X   |      chcem, aby ste sa tak ku mne držali ako predtým."~"Ej,
19 X   |       posmievač ustavične pri mne stál. Vieš ty čo, ale naozaj!
20 XI  |    mňa mieri, všade sa len na mne chce vypomstiť. Veď som
21 XI  |     jeho rečiach, ostatný raz mne a matke hovorených. Vidíš,
22 XI  |       odvracajúc, nevidíš, že mne od Vladimíra nebezpečenstvo
23 XIII|      sa zveriť môžete, ak nie mne? A potom viete, už skoro
24 XIII|    Jej dobré srdce a láska ku mne bude iste spôsobná obetovať