Cap.

 1 III |        vskutku bol Milko dobré dieťa, človek tichý, ľudský; mnohí
 2 VIII|  plačúc okolo krku.~"Neboj sa, dieťa moje, a neplač. Boh nás
 3 X   |     Žilinu vyslobodí?"~"Ticho, dieťa, ticho, bo to ešte nikto
 4 XI  | vytrpela."~"Ktože ti to vraví, dieťa moje? Vidíš, ja mám len
 5 XI  |        hrozí."~"Nestrachuj sa, dieťa moje! Pokiaľ Milko žije,
 6 XIII|       tak by malo uvädnúť vaše dieťa, a ja zahynúť, ak by sa
 7 XIII|     tak úprimne nemiloval vaše dieťa, a to oddávna, ako ja."~"
 8 XIV |    Staň sa vôla božia! Ja moje dieťa k ničomu siliť nebudem;
 9 XV  |       tu ona plače a narieka: "Dieťa moje, i pri smrti na teba
10 XVI |        Strež sa čiernych očí.' Dieťa sa usmialo a strepotalo
11 XVI |    človek sa tak teší ako malé dieťa, tak iskrí očima, akoby
12 XVII|  hovorí, že by bol radšej, aby dieťa jeho umrelo, ako by sa malo
13 XVII|         kedy Mária, ich jediné dieťa, dokoná. Medzitým kde sa
14 XVII|     pozerajúc jedine na hynúce dieťa svoje. Zdá sa, že si Vladimír
15 XVII|   človeka zabil, a že on svoje dieťa žiadnemu vrahovi nedá."~"
16 XVII|   zavolajú: "Ha, nebo a peklo! Dieťa Dlhohorského v náručí Milkovho
17 XVII|        Dlhohorského? - Ostatné dieťa z jeho rodu v náručí vraha!"~"
18 XVII|      vraha!"~"Ach, otec, šanuj dieťa svoje, ono miluje z celej
19 XVII|        celej duše Vladimíra!"~"Dieťa moje? Áno, tys' dieťa moje,
20 XVII|          Dieťa moje? Áno, tys' dieťa moje, ale aj Milko bol srdcu
21 XVII|      bol srdcu môjmu toľko ako dieťa a jeho zabil Vladimír, a
22 XVII| Vladimír berie do náručia moje dieťa, ostatnú dušu z rodiny mojej!
23 XVII|   teraz trháš?"~"Ja som sľúbil dieťa svoje, hoc aj so žiaľom,
24 XVII|       rodom svojím, nikdy nedá dieťa svoje vrahovi. Počkaj, dám