Cap.

 1 I    |            I~Nad starou Nitrou dávno slnce zahaslo; svetlá po
 2 II   |     tom meste, v tej Žiline už dávno tak hlučne nebolo ako teraz.~
 3 IV   |        ťahy, ačkoľvek je to už dávno, a dákosi nás nenavštivujete."~"
 4 IV   |          Znáte azda, že som už dávno doma nebol - ale Žilina
 5 V    |     druhého boku; vidno, že už dávno o jednom predmete hovoria,
 6 VI   |           Ale čo ste nám to už dávno nepovedali? Istotne viem,
 7 VIII |       svete. A syn jeho? O tom dávno nič nepočul, bo o ňom ani
 8 VIII | mešťania! Slávne zhromaždenie! Dávno sa už minuli tie časy, keď
 9 VIII |    Krajinu uhorskú bojovávali, dávno je to už tomu, čo sa krajina
10 VIII |     vraví jeden z prítomných, "dávno som ja to povedal, že je
11 VIII |       ten nečakal dlho, už bol dávno von z paloty.~Pán richtár
12 IX   |     stáli vojská pod Strečnom, dávno Komorovský s Jiskrom silili
13 IX   |       vodcom svojím.~Nebolo to dávno takej radosti v Žiline ako
14 IX   |    Žiline ako teraz, nebolo to dávno takého výjavu pod Žilinou
15 IX   |        potkýna sa, akoby si už dávno nebol odpočinul, pán ho
16 IX   |     Dlhohorský, "veď sme sa už dávno s hlavným išpánom z neho
17 XIII |      si pošeptávali, ako čo by dávno už boli za okamihom týmto
18 XV   |             XV~Svitlo ráno. Už dávno pred vrátami stojí biely
19 XV   |      deťom, ako by bola Žilina dávno zahynula, keby ju nebol
20 XVI  |        bolí srdca nemám, bo je dávno na kúsky rozmrvené: zabil
21 XVI  |        v nich, akoby sa bol už dávno bádaniu a strigôňstvu učil,
22 XVII |        začína sen moriť, bo si dávno už neodpočinula; len Vladimír
23 XVIII| nedohonili? Jedenásta je preč, dávno tu byť mohla. Či ona privolila
24 XVIII|     úprimne zmýšľala, či by už dávno tu nebola? Tak je, tak je! -