Cap.

 1 II  |           bohvie, čo sa to všetko vraví; ale dajte tomu všetkému
 2 III |         od predošlých. Ačpráve sa vraví, že jablko ďaleko od stromu
 3 V   |              A ten Matiáš," ďalej vraví Komorovský," je mi to za
 4 V   |         tak nehnevaj, bratríčko," vraví pokojne Komorovský s úsmecnom. "
 5 VI  |     preraziť chceli. Jeden z nich vraví: "Vidíš, Vladimírko, či
 6 VI  |            ako čo by sa spamätal, vraví Komorovský. "Tu pán Vladimír
 7 VI  |           obráti k Dlhohorskému i vraví: "Tak je to, tak, pán richtár,
 8 VI  |        pánom richtárom a smejúcky vraví: "Hahaha! To som nemyslel,
 9 VIII|     neodolajú."~"Hľa, tak je to," vraví jeden z prítomných, "dávno
10 VIII|          obráti sa k richtárovi a vraví: "Dlhohorský, vy viete,
11 VIII|        Dobre, dobre, drahé duše," vraví Dlhohorský. "Boh nás neopustí,
12 IX  |     potľapkáva po krásnej hrive a vraví potichu: "Neboj sa, koníček
13 IX  |         on ani nevie, že sám sebe vraví: "Bože, čože ma čaká v Žiline?
14 X   |       Hrúza nebeská! A Komorovský vraví, že Pankrác Pankráca zabíjať
15 X   | Dlhohorský sa prechádza po izbe a vraví: "Veď uvidíme, veď uvidíme."~
16 X   |           my." A teraz, keď Milko vraví, že iba spojené sily a jeden
17 X   |         Tak je, tak je," to každý vraví, že i on tak myslí. Milko
18 XI  |           vytrpela."~"Ktože ti to vraví, dieťa moje? Vidíš, ja mám
19 XI  |        tebe, ani Žiline nestane," vraví šuhaj a na prsia svoje pritisne
20 XIII|           on zvesuje hlavu a málo vraví, mladistvá sviežosť od dakoľko
21 XIII|      Marienka sa pustí do plaču i vraví: "Zanecháš? A prídu Česi
22 XIV |         No, keď nechcete zostať," vraví Dlhohorský, "vezmite si
23 XVII|        matka ju pritisne k sebe a vraví obrátená k mužovi: "Čože