Cap.

 1 VI  |                                VI~Marienka bývala predtým veselá ako
 2 VI  |      dozvedieť, čo jej chybí, ale Marienka nič neodpovedá. Ľudia hlavou
 3 VIII|      sľubujúc šanovať Žilinu, keď Marienka láskou jeho nepohrdne. "
 4 IX  |       rozpráva o svojej mladosti, Marienka šije a len kedy-tedy okom
 5 IX  | usmievajúc sa doloží: "Aspoň moja Marienka tak riekla. Či je pravda,
 6 IX  |         tak riekla. Či je pravda, Marienka?"~Dievča počúvalo, čo hovoril
 7 X   |           a povedá: "Odpusťte mi, Marienka moja, že som vás nemohol
 8 X   |         dievčina.~"Nehovorte tak, Marienka! Oddávna si žiadalo oko
 9 XI  |    ponáhľa. Pri obloku stojí jeho Marienka, ako ruža na púšti vyrastená.
10 XII |           za zhovory medzi sebou! Marienka sa dosť opytuje Milka, čo
11 XIII|        opováži k nemu prichádzať; Marienka ho len kedy-netedy navštívi,
12 XIII|        srdce tiež krvácať bude; a Marienka? Ja ju znám i budem ju sám
13 XIII|           svojej malej chyži sedí Marienka samojediná. Poznať, že plakala,
14 XIII|     dievčina, čo ti chybuje?" Ale Marienka by sotva dakomu odpovedala,
15 XIII|         sami počet vydať nevedia. Marienka je teraz taká roztržitá,
16 XIII|      okamihom týmto túžili, až sa Marienka zas naraz zarmúti, ovesí
17 XIII|           ťa zanechať musím."~Ale Marienka sa pustí do plaču i vraví: "
18 XIII|      všetýkmi silami nevzoprieme. Marienka moja! Veľká je láska moja
19 XIV |       všetkých ľudí odvracať; ale Marienka kráča smelo, biele šaty
20 XV  |         jeho stálosti a obetiach. Marienka ťažko oddychuje, oči jej
21 XVII|         pána richtára sa zmenilo! Marienka leží v horúčke, volá na
22 XVII|           rozniesla povesť, že je Marienka Dlhohorského celkom uzdravená.
23 XIX |          tam leží Milko a pri ňom Marienka richtárova. Obaja zhynuli