Cap.

 1 IV   |      sivý koník; vietor chytro letí, ale koník letí ešte chytrejšie.
 2 IV   |  vietor chytro letí, ale koník letí ešte chytrejšie. Na koníku
 3 VI   |       veselú pesničku spieval; letí voľno dolu dolinami ako
 4 VII  |     pobrinkuje, sadá na koňa a letí na Strečno k pánu Vladimírovi,
 5 VIII | strachu, lebo cez mesto cvalom letí muž vysoký, ani sa len neobzrie,
 6 VIII |        známy nepriateľ Žiliny! Letí, letí mestom, všetko kričí,
 7 VIII |        nepriateľ Žiliny! Letí, letí mestom, všetko kričí, kým
 8 VIII |        ani neobzrie, len ďalej letí ako vietor. Už sa zblížil
 9 VIII |     koňa, vyhodí sa naň a zase letí pomedzi zástupy ľudstva
10 IX   |      škrípúc, ako blesk chytro letí na múry - ľudstvo sa hrnie
11 IX   |     prvého koňa, čo popadne, a letí so zástavou na tú stranu,
12 XI   |  Milkovi známa izbička - ta on letí, ta sa on ponáhľa. Pri obloku
13 XII  |       dvíha dohora a od Žiliny letí mládenec v bojovných šatách
14 XII  |       prezradzuje ohnivú dušu. Letí šuhaj, letí na svojom koníku,
15 XII  |       ohnivú dušu. Letí šuhaj, letí na svojom koníku, priletí
16 XIV  |      sadá na koňa a ako strela letí so svojimi na ľavý breh
17 XV   |  nerozvidnilo, dobre nepoznať. Letí koník prosto na rínok, cesta
18 XV   |        si vysadne na bieleho a letí von bránou sám a sám. A
19 XV   |     pustí kantár koňovi, tento letí pokojne, a len keď už k
20 XVII |      Ledva ju ale uzrie Mária, letí k nej plačúc, a matka ju
21 XVIII|  počúvaj. Dupotom-hupotom dačo letí hore Váhom; zem šumí ako
22 XVIII|     blesk na výsosti nebeskej, letí na zem a vidno, ako Vladimír