Cap.

 1 II  |     zeme svojich detí a šumí ticho ako hlas nočných duchov,
 2 II  |  slávnym úradom žilinským. - Ticho idú a pokojne ako bratia,
 3 II  |      ulicu; v radnom dome je ticho, Iba keď prišli najvyššie
 4 II  |      si dolu. Zôkol-vôkol je ticho - iba odrazu zahučí: "Vivat
 5 II  |      nech vstane a ozve sa!"~Ticho.~"Ešte raz prevolávam, aby
 6 II  |       keď máte dačo oproti."~Ticho.~"Z pomoci božej sa teda
 7 IV  |      srdce a trasivým hlasom ticho vypovie: "Spomeň si, dievča
 8 V   |       a predsa je na Strečne ticho, že to nikdy tak nebývalo,
 9 V   |    žiaden Pankrác nepísal!"~"Ticho, ticho, bratríčko," odpovie
10 V   |    Pankrác nepísal!"~"Ticho, ticho, bratríčko," odpovie posmešne
11 VIII|   popohýnané; v izbe nastalo ticho ako v hrobe. Dlhohorský,
12 IX  | zašlo pomaly za hory, mesiac ticho, akoby pokradomky sa objavoval
13 IX  |     a svietil tak čisto, tak ticho ako krásna panna, nevediaca,
14 X   |    Milko Žilinu vyslobodí?"~"Ticho, dieťa, ticho, bo to ešte
15 X   |   vyslobodí?"~"Ticho, dieťa, ticho, bo to ešte nikto nevie,
16 XIV |    Na zelenom Považí je teda ticho.~Len v Žiline neprestáva
17 XIV |    všetkých utrápených duší. Ticho je dookola, len šable rinčia
18 XV  |      plakali a hudba i spevy ticho zaznievali, akoby dušu do
19 XV  |    jej životom.~Na Považí je ticho. Vladimír drží silne s Pankrácom
20 XV  |    Mária umrela, ale ona len ticho spí. Naraz otvoriac oči
21 XIX |  ľudia zabudli -~A hoc je aj ticho na tom Milkovom hrobe, keď