Cap.
1 I | neskorom čase; a beztoho je sobota, kde treba, aby si
2 I | A ten mal králika, či je nie pravda?" zavolajú obaja
3 I | ohlási sa Milko. "Hoci je on mladý šuhaj, dočkaj,
4 I | čo z neho bude. - To ti je chlap, a počkaj len, čo
5 I | pri mamičke sa láskať, to je pre teba. Ale čo? Nech som
6 I | to meno povie, ktoré im je drahé."~"Ale veďže mi povedz,
7 I | hovorí? - No, Milko! Už je to raz s tebou zle," prerečie
8 I | Janko: "Ale, chlapci, čas je už, aby sme sa domov poberali."~"
9 II | II~Pekná je, krásna je tá Uhorská krajina
10 II | II~Pekná je, krásna je tá Uhorská krajina a šťastný
11 II | Uhorská krajina a šťastný je ten človek, čo sa jej synom
12 II | a ľud jeho jemu. A aký je to stav Krajiny uhorskej? -
13 II | Hunyadi oči zatvoril, Jiskra je už starý a Szilágyi nie
14 II | pýta ďalšiu pomoc.~V Žiline je to veselo. Pán Jiskra sa
15 II | rákoši dialo, a potom aký je ozaj ten mladý Matiáš, lebo
16 II | volič úplne presvedčený, že je jeho najsvätejšou povinnosťou
17 II | krajiny.~Radný dom žilinský je celý na nohách. Mnoho ľudstva
18 II | zošedivených vojakov. Mesto je tak ľudom preplnené, že
19 II | richtárovi zbližil, ačpráve je nie pánom zámkov a stolíc,
20 II | stolíc, bo vie každý, že je muž nielen bohatý a pokojný,
21 II | pokojný, ale i múdry. K tomu je Žilina mesto silné a dôležité
22 II | dôležité pre celé okolie, bo je pevne ohradené a pán Dlhohorský
23 II | ohradené a pán Dlhohorský mu je hlavou.~Prešli páni cez
24 II | cez ulicu; v radnom dome je ticho, Iba keď prišli najvyššie
25 II | ale tento odpovedá, že je on tam, kde treba bojovať,
26 II | Mohameda? Kto z vás nevie, že je kráľ náš mladý, a tak azda
27 II | zhromaždenia. - Na rákoši je Matiáš za kráľa vyvolený,
28 II | pred sebou, a to: Dokiaľ je král Matiáš nie korunovaný,
29 II | sadne si dolu. Zôkol-vôkol je ticho - iba odrazu zahučí: "
30 II | vojnu!"~V jednom kúte, kde je najviac natisnutého ľudu,
31 II | potichu povie: "Neverte mu! To je szilágyiovec."~"Čo, pán
32 II | pozore. Pán palatín písal, že je Matiáš za kráľa len natisnutý.
33 II | len natisnutý. A čo? Či je Szilágyi celé zemianstvo?"~"
34 II | bojí o svoju kožu."~"Ako je, tak je, ale je to pravda.
35 II | svoju kožu."~"Ako je, tak je, ale je to pravda. Ja nejdem
36 II | kožu."~"Ako je, tak je, ale je to pravda. Ja nejdem na
37 II | slávnej stolici a každý z nás je povinný o jeden týždeň sa
38 II | ja budem držať s tým, kto je môjmu domu najbližší - veď
39 II | to ďalej neroznieslo, že je pán palatín s volením kráľa
40 II | jednu vec máme, a hoc aj je Matiáš i kráľom, nuž čože
41 II | Matiáš i kráľom, nuž čože je viac? Či my máme odrazu
42 II | nemôžeme? A viete čo? Dobre je to v takých časoch žiť,
43 III | III~Starý Hrad je teraz už len smutné zrúcanisko,
44 III | minulej slávy. Starý Hrad je teraz, pravda, len zrúcanina,
45 III | si ale teraz myslel, že je Starý Hrad vo spojení so
46 III | ba daktorí vraveli, že je to sto ráz horšie než Starý
47 III | znali, rozprávali, že hoc aj je ku každému prívetivý, predsa
48 III | k dačomu prišiel. Čo ti je zo sveta, keď len druhým
49 III | vykynožiť chce; Matiášovi, ktorý je len bábkou Szilágyiho. -
50 III | bábkou Szilágyiho. - To je pekne! To je krásne! Hahaha! -
51 III | Szilágyiho. - To je pekne! To je krásne! Hahaha! - Viac ani
52 III | priateľovi?"~"Otec! Keď ti je priateľ, teda vykonaj uňho,
53 III | chýrečnému gubernátorovi? - Prečo je nie námestníkom mocný Jiskra?
54 III | odvislým ?"~"Otec môj, právo je sväté, právo uznáva Matiáša
55 III | Jiskra a Pankrác zahudú. - Či je nie Jiskra alebo Pankrác
56 III | Hunyadiovec, ktorý nič nie je viac ako hocktorý z Pankrácovcov
57 III | dobre vyjde i uhádne, čo je spravodlivé a čo nie."~Pankrác
58 IV | schodia sa šuhajci, až je to milá vec na nich pozerať.
59 IV | zameniť knihy zbrojou, lebo je treba, aby sa už raz Uhorská
60 IV | výpravu oproti neverným; a kým je Uhorská krajina na strany
61 IV | tak, ako sa mu páči, beda je kresťanstvu, beda je svätej
62 IV | beda je kresťanstvu, beda je svätej viere. Krajina uhorská
63 IV | svätej viere. Krajina uhorská je múrom kresťanstva. Kňazi
64 IV | myšlienkami na svetlo, keď je všetko hotové a prevarené."~"
65 IV | v krajine získať."~"Tak je, pane, tak je," odpovie
66 IV | získať."~"Tak je, pane, tak je," odpovie Dlhohorský, "ale
67 IV | keď sa tak vysloviť mám, je pánom Horných Uhier od Prešporku
68 IV | zošikované zemianstvo; mnoho je tam hláv šedivých, veľa
69 IV | Cigán!" - Ale hlas jeho je už prislabý, lebo je Cigán
70 IV | jeho je už prislabý, lebo je Cigán múdry, bo tak škrípe
71 IV | to. O tom potom! Ale kde je ten králik, čo sa v Nitre
72 IV | mu príde na reči, tam ho je plno, ale keď už príde na
73 IV | jeho bol číra pena. "Kde je Dlhohorský?"~Či prísna tvár
74 IV | Vy ste mladý Pankrác, či je nie pravda?"~"Áno."~"Zapamätal
75 IV | chodili, vaše ťahy, ačkoľvek je to už dávno, a dákosi nás
76 IV | až do päty a riekne: "To je teda vaše tušenie - hm -
77 IV | drahou zostala -"~"Pravda, je tomu už štyri roky, čo ste
78 IV | pamätáte vy to? - To mi je veľmi milé!"~"Videla som
79 IV | vás, pane, veľa ráz - bo je naše mesto nie také veľké,"
80 IV | bráni a zakazuje, ale darmo je! Boh rozhodol! Vnútorný
81 IV | zamyslený šuhaj; zrak jeho je smutný, tvár jeho zarmútená,
82 IV | priateľov a hádam i to, čo je milejšie človeku nad rodičov
83 V | ktorých ho ľudia stavali; on je skoro taký starý ako tá
84 V | poslúcha mocného Jiskru a je imaním pána Vladimíra, vodcu
85 V | poddanosti dostal. Vladimír je ešte nie taký povestný ako
86 V | prenikavých očí prezradzujú, že je on nie horší od nich, že,
87 V | podrobenosť, a Vladimír je muž ešte len štyridsaťročný,
88 V | rozviažu a svet uvidí, že on je pravý žiak bojovného Jiskru.
89 V | bojovného Jiskru. Aspoň to je už možno čítať na tvári
90 V | najbližších okolí; a predsa je na Strečne ticho, že to
91 V | slávni hostia ukázali. Sluhov je málo na posluhu, vojsko
92 V | málo na posluhu, vojsko je po okolí a po zámkoch roztratené,
93 V | svete robí.~Pekná, krásna je to izba, kde sa páni radia;
94 V | zbrojou rozvešané, svedčia, že je tu nie kostol pokoja, ale
95 V | na Strečno prišli.~Jiskra je už človek starý, nos orličí,
96 V | nazad vezmú - skúsia, čo je starý Jiskra!"~"O Poděbradovi
97 V | katolícka strana v Čechách je proti nemu, husitská je
98 V | je proti nemu, husitská je s nim nespokojná, že sa
99 V | cirkvi, cisár Fridrich nie je s ním v najlepšom priateľstve -
100 V | všetkých strán tlačí, a tak nie je div, že aspoň od Uhorskej
101 V | Poděbradovi!" zavolá Jiskra. "To je muž statočný a robí, čo
102 V | ďalej vraví Komorovský," je mi to za kráľa, taký zemanček
103 V | sa nemáme spúšťať. Matiáš je rezký, na všetko pripravený
104 V | zavolá: "Kalich a Kristus! Či je to možno?"~Celé zhromaždenie
105 V | dedičom koruny. Hunyadiovec je od Szilágyiho a jeho vojska
106 V | nemôžeme, že by muž taký, ako je pán Jiskra, za náš dom toľko
107 V | jeho práva dotýka - do toho je mňa nič; že som ja jeho
108 V | ja jeho domu slúžil, to je pravda, ale je i to pravda,
109 V | slúžil, to je pravda, ale je i to pravda, že som Matiášovi
110 V | vylapať.' - Jeho úmysel je teda, ako to z jeho skutkov
111 V | to z jeho skutkov a slov je vidno, najprv zo svojej
112 V | byť nemôžu. Ostatne, to je dobre, že Szilágyiho odstránil;
113 V | vojsko jeho nemá vodcu, on je neskúsený, a tak neznám,
114 V | Rakúsoch vykoná. Fridrich ale je ešte nie celkom pripravený,
115 V | nemohol, ináčej nevie, čo je starý Jiskra!"~"A prečo
116 V | sa na vás ani neobzrel? Je mi to pekný chlapček -a
117 V | Počkaj, počkaj, bratko, ešte je to nie všetko," zavolá Komorovský. "
118 V | usmieva.~"Skúsiš, skúsiš, čo je Ján Jiskra Brandýssky!'"
119 V | sluhu odbojného? Lebo ako je jedno slnce na nebi, tak
120 V | jedno slnce na nebi, tak je len jeden pán na Strečne -
121 V | jeden pán na Strečne - a to je Pankrác!"~"Pokoj dnes, Pankrác!"
122 V | vážne odpovie Jiskra. "Ako je len jedno slnce na nebi,
123 V | Košice len jedného pána, a to je Jiskra, a ten istý Jiskra
124 V | horúceho pekla čiaha, tak je pevné panovanie Pankráca
125 VI | na tvári umiera, smutná je, biedna je. Otec smúti a
126 VI | umiera, smutná je, biedna je. Otec smúti a láme si na
127 VI | Žilinu dobýjať, iba keď je Strečno tvoje, to starý
128 VI | pohnutého predstavil."~"Ale je Pankrác mocný a ako som
129 VI | predsa nikto nevedel, čo je to za vlka v baranej koži."~"
130 VI | baranej koži."~"Dobre sa ti je teraz smiať, ale povedz
131 VI | to Strečno obdržal? A to je veru pekný zámok, že by
132 VI | nevezmeš? A práve preto, vidíš, je dobre, že sme daktorých
133 VI | sa panstva domáha."~"Čo je ako, už nedbám, len ťa prosím,
134 VI | Obzrieme si trochu Žilinu, ako je ohradená, odkiaľ ju najlepšie
135 VI | vzácna pani, vaša záhrada je tak utešená, že som jej
136 VI | práve k nám vybrali - čo nám je veľmi milé - nebude sa vám
137 VI | svietia ako dva ohníky a hoci je aj chlap junácky, vo vojnách
138 VI | slova prehovoriť. Tak mu je dákosi úzko na srdci. Tak
139 VI | dákosi úzko na srdci. Tak je to - netreba pozerať do
140 VI | do nich zahľadíš a ťažko je potom na to zabudnúť, na
141 VI | zahľadel -~U pána Dlhohorského je celý dom osvietený; sluhovia
142 VI | bokom, sa usmieva. Vladimír je bez seba, očami po nej hádže
143 VI | Dlhohorskému i vraví: "Tak je to, tak, pán richtár, i
144 VI | tak, pán richtár, i mne je to nemilé, že oddávna už
145 VI | všade prerazili."~"Ja, darmo je to - kde náruživosti ľudské
146 VI | skálie na múry, každý nech je hotový - zajtra na mestskom
147 VI | odchádzajú domov. Vladimír je rád, že sa môže s Máriou
148 VI | Máriou rozlúčiť, lebo mu je v jej blízkosti, ako čo
149 VI | má od nej odobrať, zas mu je tak ako do plaču - ~Komorovský
150 VI | slovom tak dáte pobúriť! Veď je to nie tak náhlo, ako sa
151 VI | ako sa nazdávate, Pankrác je veru tiež nie dneská hotový
152 VII | zaobchádza, že sa nazdajú, že im je najlepším priateľom, a keď
153 VII | k pánu Vladimírovi, lebo je Vladimír menom Jiskrovým
154 VII | Trenčíne prehlásený a mnoho je pánov v Trenčíne, ktorí
155 VII | s mojím svákom - a čože je viac?"~"A ako sa teda opovážite
156 VII | prišli! Hej, vie to každý, že je starý Matej hlava v dedine,
157 VII | Česi kališníci. Ich vlasť je pre nich stratená, ich viera
158 VII | všetko stratili a všetko im je jedno, či žiť či umierať,
159 VII | najviac šedivé - smutno je pozrieť na nich! - I teraz
160 VII | ide. A Vladimír? Hoj, to je slávny vodca, Jiskrov miláčik,
161 VII | na kapitánov zveruje -~Už je večer, krásny, utešený večer
162 VII | Považí; Strečniansky zámok je plný hostí, pánov a vojska,
163 VII | izby a myslí a myslí -~Už je večer, krásny, utešený večer
164 VII | pod slovenskou Tatrou, dom je plný hostí, pánov a vojska,
165 VIII | na tom iba smeje. Divný je to ale smiech, lebo mu oči
166 VIII | nikto nevie. Ale pri ňom je i tá zarmútenosť i ten smútok
167 VIII | jeho? Hej, tie cítia, že je už starý, že je osamotnený
168 VIII | cítia, že je už starý, že je osamotnený na celom širokom
169 VIII | zamračí a zarmúti sa, tvár mu je tmavá ako oblak, čo búrku
170 VIII | ktorá v meste zostala, je alebo primladá alebo bezvládna;
171 VIII | do mesta; slovom, všetko je to na nohách.~Starší sa
172 VIII | medzi nimi, mestský dom je neprestajne plný.~Minulo
173 VIII | uhorskú bojovávali, dávno je to už tomu, čo sa krajina
174 VIII | z vás nezná Pankráca? On je mocný a strašný a skazou
175 VIII | a mesto naše? Mesto naše je slabé, neprihotované, lebo
176 VIII | Vivat Matiáš kráľ!"~"Predsa je ten Dlhohorský ešte taký,
177 VIII | nápasti neodolajú."~"Hľa, tak je to," vraví jeden z prítomných, "
178 VIII | dávno som ja to povedal, že je tomu všetkému náš richtár
179 VIII | richtár na príčine."~"Kto je to, kto je to?" zavolá dakoľko
180 VIII | príčine."~"Kto je to, kto je to?" zavolá dakoľko hlasov.~"
181 VIII | osoh náš a vlasti, bo kde je celok na strany potrhaný,
182 VIII | tých vašich na uzde, lebo je to už raz darmo: kto je
183 VIII | je to už raz darmo: kto je nie zeman, ten nemá ani
184 VIII | dohora vstáva ako živé. To je Pankrác, známy nepriateľ
185 VIII | Odpusťte, pán môj - dom je preplnený." ~"Vidím, vidím -"~"
186 VIII | Vidím, vidím -"~"Tu je len moja rodina, a tá -"~"
187 VIII | Dlhohorský, vy viete, kde je môj syn."~"Išiel s Matiášom
188 VIII | ako prikovaný, nevie, či je to, čo sa stalo, skutočnosť,
189 VIII | hovoriť; ale akokoľvek, to je rada dobrá, ona môže spomôcť
190 VIII | a vychádza von.~Na ulici je kopa ľudstva, všetko oči
191 VIII | v meste, čuduje sa, kde je richtár, bo chýry idú, že
192 VIII | nezapredáme? - Nie - Milko je náš telom i dušou, a keď
193 VIII | sám pre seba myslí: "To je predsa divná vec - len odkiaľ
194 VIII | celé zemianstvo!"~Po meste je veľká radosť, smelí sú smelši,
195 VIII | nezáleží nič; len jedno je pravda, že si každý ľahšie
196 VIII | hviezdy nebeské! Uvidíte, čo je Vladimír a sila jeho, čo
197 VIII | Vladimír a sila jeho, čo je ten Vladimír, ktorý teraz
198 VIII | ale zahyniem i ja - bo čo je Vladimírovi život bez teba?"
199 IX | len tak plačú. Celé mesto je na múroch, Dlhohorský pozerá
200 IX | hromady ozbrojencov. Váh je zakrytý kompami a na nich
201 IX | kopy silného mužstva. To je Pankrác zo Starého Hradu
202 IX | Hej," zavolá druhý, "čo je to? Veď z nás azda nikto
203 IX | úmyslom.~Opýtaš sa, prečo je to tak málo zemianstva v
204 IX | po Trenčíne predtým, ale je teraz sto ráz viac žiaľu
205 IX | nepomôžu. Poďme len ďalej, lebo je čas drahý."~"Kto je to,
206 IX | lebo je čas drahý."~"Kto je to, kto je to?" zavolajú
207 IX | drahý."~"Kto je to, kto je to?" zavolajú hlasy, "že
208 IX | chce od vás odlúčiť."~"To je Milko Pankrác," odpovie
209 IX | moje, nebojte sa mňa, to je môj otec a nie ja."~"Jablko
210 IX | poberajme sa ďalej, čas je drahý."~"Nenáhliteže tak,
211 IX | ako skloňuje hlavu, ako mu je smutno nad tým, že sa jeho
212 IX | krásna panna, nevediaca, že je utešená, hoc jej to predsa
213 IX | sa približuje, Žilina im je už pred očima.~Prišli pekne,
214 IX | Matiášovej strany."~"Kto je váš vodca?"~"Milko Pankrác."~
215 IX | fúzy a volá: "Ej, dobre je, dobre," i beží do mesta.~
216 IX | zabúchať na bránu a volá:~"Kto je tam?"~"Priateľ."~"Vaše heslo?"~"
217 IX | pánov a panie. V dome jeho je veselo. Dlhohorský mladol
218 IX | Hej, pán richtár, to je duša! Mladý je síce ešte,
219 IX | richtár, to je duša! Mladý je síce ešte, ale to vám povedám,
220 IX | odpovie Dlhohorský, "veď je syn Jána Hunyadiho. A toho
221 IX | odpovie Milko, "Matiáš je už teraz hodný, čože bude
222 IX | istí, ale čože, keď nás je málo."~"Nič sa nebojte,
223 IX | Marienka tak riekla. Či je pravda, Marienka?"~Dievča
224 IX | smiechom Dlhohorský, "to je pekne!"~"Verím vám, verím -
225 IX | Dlhohorský do reči: "Tak je to - už to starí, čo by
226 X | sám na Starom Hrade. On je ako obyčajne, tak i teraz
227 X | city otcovské, ale Milko je s tým spokojný, sám sa teší
228 X | ty urobil v Trenčíne, kde je nepriateľ mocnejši? Tu musím
229 X | môže, či nemôže; ale ak je môj syn, teda večne nenávidí
230 X | Hahaha! Žilina? Čo ti je zo Žiliny? Odkáž jej len
231 X | naňho spomeniem."~"Áno, tak je. Ale ja ti povedám, že ja
232 X | majetok a moc popustil, bo je to známo, že on moc svoju
233 X | nikomu neveril a syn jeho je známy horlivec strany kráľovskej.~
234 X | predtým moc bolo, teraz ho je ešte viacej. Na bielom koníku
235 X | môže si aj hore viesť, bo je už teraz tak dostatočný
236 X | uliciach, po rínku mesta, ale je už nie viac ten zarmútený
237 X | ju tak hore nesie. Otec je zmierený s ním, Žilina má
238 X | predtým moc bolo, teraz ho je ešte viac. Všetko sa to
239 X | Milka - -~U pána richtára je plno pánov, plno cudzích
240 X | to všetko išlo veselo; už je dom žilinského richtára
241 X | trápenia sa ako predtým, ale je domom radosti, junáckej
242 X | nepriateľov zdrúzgať, že je jeden každý povinný, hoc
243 X | podrývajúcich, to každý volá: "Tak je, tak je," to každý vraví,
244 X | každý volá: "Tak je, tak je," to každý vraví, že i on
245 X | Matiášovu zanechávať.~Dlhohorský je rezký, poctivý starec; ani
246 X | predstierať, až mu oči iskria, že je len ten jediný možný spôsob,
247 X | vďačne odpúšťa vediac, že je to mladistvý zápal, ale
248 X | pristúpiť; ale starý pán je celý bez seba a tak v radosti
249 X | rozlučoval sa s ním. Ondrej je duša dobrá, rád vidí svojho
250 X | zostal sám ako prst; a pravda je to, že človek, ktorý vyrástol,
251 XI | hotoval na Starom Hrade, čo je k vojne potrebné, a teraz
252 XI | to ho žiaden človek nie je vstave dobyť. Pán Ondrej
253 XI | mrví okolo Žiliny. Všetko je hotové, všetko je pripravené.~
254 XI | Všetko je hotové, všetko je pripravené.~Ale ani Vladimír
255 XI | zámkov a celý ľavý breh Váhu je preplnený jeho ľudom a husté,
256 XI | Turca, ani do Trenčína nie je ľahko prísť, lebo Turčania
257 XI | Fatrou, ale do Turca, hoc je aj malý, keď jeho zemianstvo
258 XI | pustí do roboty. Starý Hrad je len slabo obsadený, ľudstvo,
259 XI | ľudstvo, zbroj, strova, všetko je to vyvozené do Žiliny a
260 XI | Hrad sa dobre drží, nie je to tak ľahko na jeho múry
261 XI | Komorovskému do očú.~Divné je to, čo sa v Turci robí.
262 XI | prihrnul k Žiline, jeho vojsko je mocné, dobre ozbrojené,
263 XI | mocné, dobre ozbrojené, a on je taký netrpezlivý, taký nespokojný,
264 XI | Žilinu udrie. Komorovský je zo všetkých strán v pomykove,
265 XI | iba pri žilinských múroch je prázdne miesto, a tak sa
266 XI | dal pokoj, že i v meste je dosť sily, že nič nevykoná,
267 XI | Pankrác. Koník jeho sivý je celý krvou dostriekaný,
268 XI | bielymi šatkami kyvocú, až je to milá vec na to pozerať.
269 XI | A v tom richtárovom dome je jedna neveľká, Milkovi známa
270 XII | ako môže. Ľudia vravia, že je tiež tak na Pankráca zajedený,
271 XII | ponáhľa na Žilinu.~V Žiline je tichý pokoj. Rečí sa málo
272 XII | Žiliny neodchádza a smutný je. S pánom richtárom sa zatvára
273 XII | chtiac sa dozvedieť, prečo je smutný; ale on len stisne
274 XII | udierajú. Starý Szilágyi je zajatý a hádam už aj zahynul
275 XII | tureckých, Galambovská pevnosť je stratená, sultán Mohamed
276 XII | nebezpečenstvo hrozí. Fridrich cisár je ešte nie docela s našou
277 XII | čom stojíme, vidíme, že je celá krajina a my s ňou
278 XII | ako sa obráti. Vlasť naša je slabá, Szilágyi chytený,
279 XII | vyjednávať a pokoj uzavrieť. Prvé je nemožné a druhé je ťažké,
280 XII | Prvé je nemožné a druhé je ťažké, lebo sú oni silní,
281 XII | obom potrebám vyhovieť, či je ale pravý, to neznám. Tak
282 XII | všetko, čo mám, len nech je vlasti mojej spomôžené.
283 XII | bude všetko hotové. Tak je teda Žilina po tretí raz
284 XII | ktoré oko dozrieť nemôže.~Už je noc a Vladimír v dlhom bielom
285 XII | v ňom ozýva: " V Žiline je tvoj život a tvoja smrť."
286 XII | ľudského citu nezná, že je jeho radosťou krv ľudská
287 XII | toho prudkého kroku, že je to nie prvá noc, ktorú bez
288 XII | stanoviskách behajú, lebo je ráno štipľavé, chladný pofukujúci
289 XII | a zostane pri nich, lebo je odtiaľ najlepšie hľadieť
290 XII | očú a tváre mu poznať, že je nie obecný človek, lebo
291 XII | nemu priznať nemôže. No nie je to čudná vec, Vladimír je
292 XII | je to čudná vec, Vladimír je celý premenený, oko mu je
293 XII | je celý premenený, oko mu je vpadnuté a tvár bledá.~"
294 XII | Žilinu, by zvedieť musela, čo je Vladimír, čo je láska jeho.
295 XII | musela, čo je Vladimír, čo je láska jeho. Potom sa hádam
296 XII | hneď pokojným okom, že mu je to ale nie milé počúvať,
297 XII | pod jej múrmi."~"Ale mi je to divné, Vladimír, že ty
298 XII | Komorovský a Mária! Čo mi je z Komorovského, keď Márie
299 XII | bezprávne dostal."~"Čo mi je z tvojho Strečna? Nechcem
300 XII | slová: Všetka vaša práca je daromná. Ja nič na svete
301 XIII | dozvedieť nemôžu, prečo je taký malomyseľný. Pravda,
302 XIII | moje šťastie."~"Ej, nech je, ako chce, lenže sa mi zverte;
303 XIII | teda vám poviem. Vladimír je hotový ešte i dnes odpadnúť
304 XIII | od Komorovského, hotový je všetko tak urobiť, ako my
305 XIII | ustanovíme, ale žiadosť jeho je taká, že nám ju sotva bude
306 XIII | keď sa nevyplní, Vladimír je hotový vo svojom šialenstve
307 XIII | šialenstve všetko urobiť."~"Čože je to teda za žiadosť? Veď
308 XIII | ruku vašej Márie, ktorá mu je všetkým na svete."~Dlhohorský
309 XIII | nepútajú k zemi našej; nie je teda div, že on len samého
310 XIII | jeho osobe donesie, za to je on umierať hotový, a čo
311 XIII | hádam sama nevie, čo jej je. Často to mladých také myšlienky
312 XIII | vydať nevedia. Marienka je teraz taká roztržitá, že
313 XIII | nevzoprieme. Marienka moja! Veľká je láska moja k tebe, ale väčšia
314 XIII | moja k tebe, ale väčšia je k uhorskej vlasti. Ja svoju
315 XIII | mňa Vladimír?"~"Vladimír je človek nepokazený, on ťa
316 XIII | Daj mu tvoju ruku a on je celkom náš. Považie bude
317 XIV | skrivuje na smiech. Smiech je znakom jeho náruživého srdca,
318 XIV | radosti, bo Pankrác nezná, čo je radosť. Darmo by chcel človek
319 XIV | Matiáša a vlasť!"~Vladimír je obyčajne veselý, krúti sa
320 XIV | reči jej dáva; ale Mária je ani smutná, ani veselá,
321 XIV | obranu. Na zelenom Považí je teda ticho.~Len v Žiline
322 XIV | ale ten starý Dlhohorský je smutný, víta hostí potichu,
323 XIV | svätom stave manželskom, ako je nie dobre byť človeku samotnému
324 XIV | preraziť, dobre znajúc, čo je vo veci. Ale predsa vidno
325 XIV | akoby chcel preč odísť. "Čo je to?" spytuje sa ho pán richtár.~"
326 XIV | slina na jazyk donesie, bo je víno dobré a pán hospodár
327 XIV | kraja. Odbila polnoc, už je neskoro po nej. Páni víno
328 XIV | dakoho so sebou, nebezpečno je človeku samému v noci chodiť
329 XIV | zvlášte na Starý Hrad, hoc je i nie ďaleko." Milko dosť
330 XIV | sluhu so sebou vziať - -~Noc je ani nie tmavá, ani svetlá;
331 XIV | radoval. Pomysli si, ako je zarmútenému človekovi okolo
332 XIV | koná: budeš vedieť, ako je Milkovi. Koník ide pomaličky,
333 XIV | blesku mesiaca, nevie, že je mesiačik priateľom všetkých
334 XIV | všetkých utrápených duší. Ticho je dookola, len šable rinčia
335 XIV | živej duše tu nevidno, lebo je už skoro ráno a prievozníci
336 XIV | ani Ježiš nepomôže; dobre je to pichnuté, pochváli nás
337 XV | uteká. Ľudia sa čudujú, čo je to za koníka, čudujú sa
338 XV | poznávajú ho a zvedia, že je to kôň Milkov; lebo ktože
339 XV | tvrdo spí, len pán richtár je hore; nespal celú noc, či
340 XV | Zhovor a hádanie pri koníkovi je vždy živšie, takže to i
341 XV | postriekaného koňa i pozná, že je to koník Milkov. Rozkáže
342 XV | Vladimír nás pochváli, lebo je dobre trafené.' Pán ešte
343 XV | jeden z nich vyvolá: "Veď je to pána Vladimíra starý
344 XV | všetky tri telá, v duši mu je smutno, v mysli je tmavo,
345 XV | duši mu je smutno, v mysli je tmavo, v hlave mu je zamračené,
346 XV | mysli je tmavo, v hlave mu je zamračené, lebo je strašná
347 XV | hlave mu je zamračené, lebo je strašná istota najave, ža
348 XV | dušu.~V dome pána richtára je plno plaču. Starý Dlhohorský
349 XV | dakedy bojúval, a hoden je taký víťaz, ako bol Milko,
350 XV | žiaľu po celom okolí.~Žilina je smutná, smutný je dom richtárov.
351 XV | Žilina je smutná, smutný je dom richtárov. Pani nemohla
352 XV | nad jej životom.~Na Považí je ticho. Vladimír drží silne
353 XV | ako život svoj!"~"Ach, to je nie pravda," potichu odpovie
354 XVI | tých terchovských horách je pusto a tmavo. Nikdy tam
355 XVI | prijať? Haha! - A vieš ty, čo je svet? - Nič je svet. - Stará,
356 XVI | vieš ty, čo je svet? - Nič je svet. - Stará, daj mi dačo
357 XVI | ma bolí srdca nemám, bo je dávno na kúsky rozmrvené:
358 XVI | to v dedine počula. Tak je to - keď bol Milko maličký,
359 XVI | odohnali ma. Vidíte, nie je to dobre veľkým pánom pravdu
360 XVI | nieže tak prudko, ešte je pomoci. Veď ste vy hádam
361 XVI | A ona teraz umiera? Či je nie pravda?"~Vladimír sa
362 XVI | tri šváry; ten od palca je smrť, ten od malého prsta
363 XVI | smrť, ten od malého prsta je život a ten v prostriedku
364 XVI | život a ten v prostriedku je šťastie a nešťastie. Keď
365 XVI | povedal: "Hoj, striga, strašno je u teba, hovor, čo mám robiť!"~
366 XVII | pomoci iba u Boha." Žena jeho je skoro bez seba; očakávajú
367 XVII | Vladimír z toho nič nerobí.~Už je neskoro v noci. Dlhohorský
368 XVII | Žiline rozniesla povesť, že je Marienka Dlhohorského celkom
369 XVII | celé mesto rozpráva, že je ona telom zdravá, ale že
370 XVII | len počujem - hu - také mi je odporné, že by pol života
371 XVII | potešenia krem teba; on je prachom bez života, keď
372 XVII | nepočuť, to nevidieť, lebo je už tma, až sa naostatok
373 XVIII| dne ako vo dne, ale v noci je to smutno, trúchlivo. Ale
374 XVIII| býva ľahko človeku; no keď je noc tmavá, to sa duša i
375 XVIII| najsilnejšieho ľaká. A dnes je noc tmavá, vietor hvízda
376 XVIII| ťažkosť pánova nepokojí, bo je Vladimír celý v oceli oblečený.
377 XVIII| úteku nedohonili? Jedenásta je preč, dávno tu byť mohla.
378 XVIII| už dávno tu nebola? Tak je, tak je! -Hoj, preletelo
379 XVIII| dávno tu nebola? Tak je, tak je! -Hoj, preletelo to dušou
380 XVIII| nepohne, bo nech zahynie, keď je oklamaná - láska jeho.~Dupotom-hupotom
381 XIX | už ľudia zabudli -~A hoc je aj ticho na tom Milkovom
382 XIX | počuje to a povie: "To je len vietor, to je len mumlot
383 XIX | povie: "To je len vietor, to je len mumlot povetria ako
|