Cap.

 1 V    |         vlasov, ktoré sa ako živé hore dvíhajú, robia jeho celú
 2 V    |         prvého." Vtom vezme listy hore, poobzerá sa ešte raz po
 3 V    |        ako vetrom zbúrená jedľa. "Hore, Vladimír, hore Strečno!
 4 V    |           jedľa. "Hore, Vladimír, hore Strečno! Váš pán vám rozkazuje
 5 IX   |       plačú nad svojím nešťastím.~Hore Váhom, hore rodinným Váhom
 6 IX   |     svojím nešťastím.~Hore Váhom, hore rodinným Váhom idú zdola
 7 IX   |         rukou a zástupok sa pohol hore Váhom a ľudia, ktorých dediny
 8 IX   |          oslobodením vzdychajúca.~Hore týmto Považím ide zástup
 9 X    |          môže pozerať, môže si aj hore viesť, bo je už teraz tak
10 X    |           z hlavy, a preto ju tak hore nesie. Otec je zmierený
11 X    |         Ale teraz? Teraz si Milko hore vedie, nie z pýchy, nie
12 XI   |       besnie, vedie svoje ľudstvo hore Fatrou, ale do Turca, hoc
13 XIV  |      vykladanú šabľu. Pytač vstal hore, pohladil si fúzy i začal
14 XIV  |           potlačiť chcela.~Vstali hore, oddavač stiahol prsteň
15 XIV  |          zachádza.~Milko sa nesie hore Váhom na koníku svojom a
16 XIV  |           jeho koňa, uteká cvalom hore Váhom.~
17 XV   |           spí, len pán richtár je hore; nespal celú noc, či pre
18 XV   |          beží, beží prosto cestou hore Váhom, až kým nepríde k
19 XVII | Dlhohorský. Jeho zvesená hlava sa hore zodvihne, oko jeho zahorí
20 XVII |       čakať. Sadni naňho a utekaj hore Váhom, tam neďaleko ťa Vladimír
21 XVIII|         Dupotom-hupotom dačo letí hore Váhom; zem šumí ako zakliate