Cap.

 1 II  |         Poľska. K tomu nemal byť dom kráľovský s druhými panovníkmi
 2 II  | najväčšiemu osohu krajiny.~Radný dom žilinský je celý na nohách.
 3 III |          v noci prepadnutý, jeho dom podpálený a všetko, čo mal,
 4 IV  |          Zbohom, rodina! Zbohom, dom otcovský!" volajúc, sadajú
 5 IV  |         sa kapitáni a náčelníci.~Dom Dlhohorských sa až tak hemží
 6 V   |          Ľudovíta Veľkého na náš dom, takže som sa ja sám po
 7 V   |        ako je pán Jiskra, za náš dom toľko rokov bojovavší, od
 8 V   |         ligotajúci, mohol dakedy dom náš a rodinu našu zanechať -
 9 VI  |        pána Dlhohorského je celý dom osvietený; sluhovia behajú
10 VI  |          prišli sami, takže celý dom tak vyzerá, akoby sa panská
11 VI  |           prach a gule nech sa z dom do domu rozdávajú, čistite
12 VII |     večer pod slovenskou Tatrou, dom je plný hostí, pánov a vojska,
13 VIII|         mori medzi nimi, mestský dom je neprestajne plný.~Minulo
14 VIII|  preriekol: "Odpusťte, pán môj - dom je preplnený." ~"Vidím,
15 VIII|            Zanechávajúceho radný dom a odchádzajúceho s pány
16 IX  |        domov, ale kde dakedy ich dom stál, tam teraz iba popol
17 X   |        všetko išlo veselo; už je dom žilinského richtára nie
18 XV  |            Tak celé mesto a celý dom richtárov narieka za Milkom.
19 XV  |      Žilina je smutná, smutný je dom richtárov. Pani nemohla
20 XVII|        Dlhohorská obstaráva celý dom a sedáva v noci pri Marienke
21 XVII|       matku utrápenú a ten drahý dom, v ktorom som vyrástla?"~