Cap.

 1 II  |   zelená ich farba nádeje pekne oko pasie, pekne dušu pestuje
 2 II  |       do hrobu kloniť bude, keď oko videlo vašu statočnosť a
 3 VII |       sa zdá byť zamrznuté, ich oko skamenelé, ich ruky, postriekané
 4 VII |      času s nikým nič nehovorí, oko jeho temno na jednu stranu
 5 VII |       hlavu má rukou podopretú, oko jeho pozerá odovretým oblokom
 6 VIII|       jeho striebornými vlasmi, oko jeho sa blyští povedomím,
 7 IX  |         a kdekoľvek svoje tmavé oko vrhne, tak všetko padá pred
 8 IX  |         koníku zamyslený šuhaj, oko mu skoro plače nad biedou
 9 X   |    Marienka! Oddávna si žiadalo oko moje spočinúť na tvári vašej
10 X   |        raz zišli s jej pozorom, oko v oku videlo, čo duša myslí,
11 XII |     svojej mnoho obrazov, ktoré oko dozrieť nemôže.~Už je noc
12 XII |        nesie, ani nevie, kde ho oko vedie, bo len hlas duše
13 XII |        denného svetla zastihla. Oko zhliadne, ako sa hory z
14 XII |     Vladimír je celý premenený, oko mu je vpadnuté a tvár bledá.~"
15 XIV |     druhý raz, bo sa čelo krčí, oko sťahuje a tvár sa skrivuje
16 XIV |        Ale naraz zdvihol hlavu, oko sa mu roziskrilo nevídaným
17 XVI |       spriatelili; veľké čierne oko bolo vypučené, obočia i
18 XVII|         hlava sa hore zodvihne, oko jeho zahorí podivným ohňom,
19 XVII| Dlhohorský, "ako ju malo vidieť oko moje v náručí vraha."~"Nemenuj
20 XIX |        okolo krku, veľké čierne oko horké slzy vylieva i ruky