Cap.

 1 I    |     Ale nelámže si, ty hriešna duša, na tom hlavu. Nuž či nevieš,
 2 IV   |  netreba zjavných výlevov, kde duša k duši hovorí v nemote svojej
 3 IX   |        Hej, pán richtár, to je duša! Mladý je síce ešte, ale
 4 IX   |       budete môcť pomáhať,' to duša vo mne zaplače, lebo takého
 5 X    |  budeme páliť a rúbať, že živá duša nezostane z Komorovského
 6 X    | rozlučoval sa s ním. Ondrej je duša dobrá, rád vidí svojho priateľa,
 7 X    |   nadovšetko vážim a ako lipne duša moja na postave vašej, na
 8 X    |  pozorom, oko v oku videlo, čo duša myslí, čo srdce cíti, súc
 9 XI   |          Čo tak na mňa hľadíš, duša moja," povie Milko, "veď
10 XI   |     nič sa nešanuješ -"~"Haha, duša moja, nič sa neboj, nič
11 XIII |   Vladimírovi zapredať?"~"Nie, duša moja, lebo keď sa ty sama
12 XIII |      moja! Vedel som ja to, že duša taká krásna bude i takej
13 XIV  |        ako sa čert raduje, keď duša, za ktorou mnoho rokov číhal,
14 XV   |      si tak márne zahynula, ty duša na Považí najšľachetnejšia!
15 XVI  |  Mariene oči plačú za ním, jej duša preklína Vladimíra, ačpráve
16 XVII |    hrozí mi kláštorom!"~"Tebe, duša moja? Hahaha! Toho sa ty
17 XVII |      si potešenie moje."~"Hej, duša moja, nemá ani Vladimír
18 XVII |   opýta: "Kto to?"~"Ja som to, duša moja, prichodím ťa potešiť
19 XVIII|        keď je noc tmavá, to sa duša i najsilnejšieho ľaká. A
20 XVIII|      štrnganie šable a búrlivá duša jeho sa rozleje v zúfanlivý