Cap.

 1 I   |      zatíchnu. - Každý pozerá dolu, každý sa stratí sám v sebe,
 2 I   |   potiaľ išlo - sklopil hlavu dolu a pokojne odriekal; ale
 3 II  |   pozrie na Jiskru a sadne si dolu. Zôkol-vôkol je ticho -
 4 IV  |      šuhaja. Šuhaj sklopí oči dolu. Konečne Mária prehovorí: "
 5 V   |     vycvičené vojsko a keď sa dolu z vašich hôr spustíte, zaujmete
 6 VI  |  pesničku spieval; letí voľno dolu dolinami ako orol, keď kolesá
 7 VI  |   preto tak pekne rozkvitajú.~Dolu Váhom po brehu sa ku žilinským
 8 VIII|    rudom a zase im káže zbroj dolu skladať; pozerá po okolí,
 9 IX  |       a všetko sa to pohybuje dolu Váhom, dolu Váhom.~Svitať
10 IX  |       to pohybuje dolu Váhom, dolu Váhom.~Svitať začína a pod
11 IX  |     na múry, tamtí zostreľujú dolu z múrov žilinských mešťanov
12 IX  |      nestojí slovu svojmu?" - Dolu volajú: "Pankrác, Pankrác!"
13 IX  |      Za mnou, za mnou!" Skočí dolu z múru a hodí sa na prvého
14 IX  |    pozerá, krúti hlavvu, zíde dolu, dá zabúchať na bránu a
15 XI  |       váľa stromy a púšťa ich dolu dolinami, strieľa a hubí
16 XI  |  svoju Máriu?!" a s tým skočí dolu z múru, až sa zem zatrasie,
17 XIV |       šedivej, fúzov bielych, dolu visiacich, majúci zlaté
18 XV  | zbledol, striasol sa a skočil dolu.~Na čiernej studenej zemi
19 XV  |      Voz zastal, páni pomohli dolu zosňať truhlu a dievčatá
20 XVI |    brázdy na tvári jej viseli dolu jedna popri druhej, ako