Cap.

 1 I   |       nevedel ani vody zamútiť, ide s nami ráno do kostola na
 2 VI  |     záhrady do Žiliny.~Vladimír ide popri Marienke. Nevie, čo
 3 VII |     pomyslí a stane sa, ukáže a ide sa, povie a vykoná sa. Ale
 4 VII |        to znajú, že to o Žilinu ide. A Vladimír? Hoj, to je
 5 IX  |     vojsko sa obráti od mesta a ide za vodcom svojím.~Nebolo
 6 IX  |        to chlapstvo tak z chuti ide za ním, ako šuhaj na sobáš
 7 IX  | vzdychajúca.~Hore týmto Považím ide zástup a na čele jeho mládenec;
 8 X   |      pomstu, bo mi hlava dokola ide, keď si len naňho spomeniem."~"
 9 X   |   Žilinu obrániť, ako sám kráľ. Ide si po uliciach, po rínku
10 XI  |        šeptal: "Mária! Vladimír ide Žiline ohnivým mečom zasvietiť!"
11 XII |        moci odolať. Matiáš kráľ ide z pomoci božej na Turka
12 XII |       Vladimír stojí. Povie, že ide zo Žiliny a že by rád s
13 XIII|   myšlienok z čela jeho. Tak to ide hodina za hodinou a Milko
14 XIV |   vedieť, ako je Milkovi. Koník ide pomaličky, bo ho pán nedurí,
15 XIV |      brehu: "Kto to tak neskoro ide?" mrmlajúci. Odviazali kompu,
16 XV  |      holými šabľami. Za truhlou ide zas dvanásť najkrajších
17 XVI |       strašievali rečou: "Marta ide." Ale aj každý od nej bočil,
18 XVI |         hlavienku spod kozuba a ide von do pitvorca. Otvorí
19 XVII|        už naučila nosiť. Tak to ide z hodiny na hodinu.~Vladimír