Cap.

 1 I   |     jedenástu hodinu odhlásil.~Odrazu všetci traja zatíchnu. -
 2 II  |     ani len kde hrachom hodiť. Odrazu všetko utíchne. Z domu pána
 3 II  |     Zôkol-vôkol je ticho - iba odrazu zahučí: "Vivat Matiáš! Na
 4 II  |       čože je viac? Či my máme odrazu inakší ľudia zostať? S Garaiom
 5 VIII| Vladimír? Či on môže byť všade odrazu? Či kapitán, človek cudzí,
 6 IX  |       jeho pýcha a či čo bolo. Odrazu sa ale s ním stala zmena;
 7 IX  |      kričí netrpezlivo, rád by odrazu všetko zdrúzgať a znivočiť;
 8 IX  |   nevie kedy, len sa ako včely odrazu vyvíjajú od východu hromady
 9 XI  | priblížil sa k Varínu. Bolo to odrazu balamuty okolo Žiliny. Komorovský
10 XI  |    približujúceho.~Zakypelo to odrazu ako súdny deň. Milko sa
11 XI  |    svete. Ja za to nemôžem, že odrazu v jednom okamihu nemôžem
12 XII |  oddychu.~Ale teraz čože sa to odrazu stalo? Milko zo Žiliny neodchádza
13 XII |       Dva jesto spôsoby: Alebo odrazu znivočiť Vladimíra s Komorovským,
14 XIII|     stratili živosť a sviežosť odrazu. A prečo? Sama si na to
15 XIV |      ktorou mnoho rokov číhal, odrazu sa do sídla jeho zamotáva:
16 XIV |     chybí, nikto nevie, kde sa odrazu podel a len Dlhohorský zbadal,
17 XVI |  Vladimír sa zastaví, trhne sa odrazu, ani čo by všetka kry v
18 XVII|        s ním, plače i smeje sa odrazu. Dlhohorský od tých čias,