Cap.

 1 I   |         človek len to meno povie, ktoré im je drahé."~"Ale veďže
 2 II  |         na biedne kraje dunajské, ktoré zlý pohan ohňom a mečom
 3 III |         už len smutné zrúcanisko, ktoré svoje dávne časy zabudnúť
 4 IV  |           Hunyadiho navrátili, na ktoré nikto v krajine zabudnúť
 5 IV  |         sa obracia k tým stranám, ktoré zanecháva, a povzdychuje;
 6 V   |          ostatok šedivých vlasov, ktoré sa ako živé hore dvíhajú,
 7 V   |         potom musím tie pijavice, ktoré v Tatrách zem moju sužujú,
 8 VIII| osamotnená medzi vodami morskými, ktoré sa ju každý okamih zatopiť
 9 IX  |           prehliadal rady vojska, ktoré sa tak skoro do radu postavili,
10 XII |           môjho otca pre Strečno, ktoré si, na ňom len kapitánom
11 XII |        duši svojej mnoho obrazov, ktoré oko dozrieť nemôže.~Už je
12 XIV |        bolo vyrieknuté nešťastie, ktoré mocou a smelosťou potlačiť
13 XV  |        lisnú na snehobielej koži, ktoré ale medzi hmlou rannou a
14 XVI |           tajomstvá vyšších mocí, ktoré sa javia v každom pohnutí
15 XVI |       počuť tvoje jedovaté slová, ktoré majú znivočiť to, čo si
16 XVII|     zabúdajú na chvíle nešťastia, ktoré sa minuli, ale nezabúdajú
17 XIX |         láskou, za zašlými časmi, ktoré už ľudia zabudli -~A hoc
18 XIX |       láske, o zašlých časoch, na ktoré už ľudia zabudli.~Obecný