Cap.

 1 I   |           že by sa mu chcelo ísť domov, ač práve hlásnik už jedenástu
 2 I   |          že by už bolo treba ísť domov, lebo čo už má človek doma
 3 I   |   chlapci, čas je už, aby sme sa domov poberali."~"Dobre, dobre.
 4 IV  |        mládež beží do otcovských domov zameniť knihy zbrojou, lebo
 5 IV  |      obzerajúcich sa po oblokoch domov, bo sú tam krásne žilinské
 6 VI  |          povstávajú a odchádzajú domov. Vladimír je rád, že sa
 7 VII | nariekajú, keď ich diví vojaci z domov vyháňajú, starí ľudia so
 8 VIII|          nám, beda nám!" Ľudia z domov vychádzajú, kričia a zase
 9 IX  |       stala zmena; včera, príduc domov, začal behať po Strečne,
10 IX  |  nepriateľom a hubiteľom svojich domov, svojich rodín.~Bolo to
11 IX  |      bratia, otcovia prichádzajú domov, ale kde dakedy ich dom
12 IX  |       Hej, páni bratia, poďme my domov a obráňme pred skazou, čo
13 IX  |       nám ešte neodňali."~"Poďme domov, poďme domov!" zavolá celý
14 IX  |   neodňali."~"Poďme domov, poďme domov!" zavolá celý zástup. Milko
15 IX  |  rozpustilý zástup neposlúchol: "Domov, domov, brániť ženu a deti,"
16 IX  |      zástup neposlúchol: "Domov, domov, brániť ženu a deti," pekne-krásne
17 X   |        napľuvať, že viacej cesty domov nenájdu."~"A či Turiec pevne
18 XI  |          rozpŕchnu, keď Turčania domov odídu, lebo čože by robili