Cap.

 1 I   | premyšľoval.~"Ja! Čo by to tam toľko myslel," vypovie Ondrej, "
 2 I   |        ti groš, keby si sa len toľko ráz neopakúval; ale, Ondrej,
 3 III |         vtedy sme to na učenie toľko nedržali; trocha šťastia,
 4 V   |    stojí pri ňom. Čo by to tam toľko mudroval? Ja som dal slovo
 5 V   |      je pán Jiskra, za náš dom toľko rokov bojovavší, od nás
 6 VII |     pánom, a oni moji poddaní. Toľko sa mi nakláňali, vybozkávali
 7 VIII|        nie zeman, ten nemá ani toľko smelosti ani vytrvalosti."
 8 XI  |     potrebujúce, bo sa ľudstva toľko nahrnulo, že nieto ani dostatočnej
 9 XI  |    radostné vojsko, čo sa dnes toľko, ale, chvalabohu, šťastlive
10 XI  |      rínku, neobzrel, a ja som toľko strachu za teba vytrpela,
11 XII |    otužený muž na slabé dievča toľko myslíš, akoby ťa viacej
12 XIV |      Milko i Žilina i Vladimír toľko, koľko len môžu, posielajú
13 XV  |  zahynula, keby ju nebol Milko toľko ráz vyslobodil, a dietky
14 XVII|      predsa sa o Milkovi nikde toľko nevraví ako v Žiline; každý
15 XVII|       aj Milko bol srdcu môjmu toľko ako dieťa a jeho zabil Vladimír,
16 XVII|  Vladimír kľačí pred tebou, čo toľko pretrpel za teba, čo toľko
17 XVII|     toľko pretrpel za teba, čo toľko vystál, že to sily obra