Cap.

 1 III |         v tom zrkadle Váhu vidí aspoň tôňu svojej minulej slávy.
 2 III |       nechcete, budem vám o ňom aspoň dačo rozprávať, keď vám
 3 III |      bys' ty nemohol byť dakedy aspoň palatínom Uhorskej krajiny,
 4 IV  |         hádam už len pochlapí a aspoň teraz na čierne oči myslieť
 5 V   |    pravý žiak bojovného Jiskru. Aspoň to je už možno čítať na
 6 V   |     tlačí, a tak nie je div, že aspoň od Uhorskej chce mať pokoj;
 7 VI  |   pobúriš. Nuž ale i tak dobre, aspoň budeme mať príčinu do teba
 8 VII |         vám to raz, teda to mne aspoň dvadsať ráz vraveli; ale
 9 VIII| Vladimír, oklamal ho i Jiskra - aspoň si on tak myslí. S Matiášom
10 VIII|        pokiaľ žiť bude, nech si aspoň svet rozpráva, že sa Pankrác
11 IX  |  dookola ozýva, tí sa tešia, že aspoň ich milí žijú, hoc im i
12 IX  |     svojich vodcov, stojme teda aspoň my pevne a smelo."~"My žijeme
13 IX  |         málo."~"Nič sa nebojte, aspoň ste vy tu, a tak nám nič
14 IX  |    potom usmievajúc sa doloží: "Aspoň moja Marienka tak riekla.
15 XIV |         Dlhohorský, "vezmite si aspoň dakoho so sebou, nebezpečno
16 XV  |    nepreriekol, zdalo sa, že sa aspoň dotiaľ nedal smrti premôcť,
17 XIX |       život ani smrť, preto ich aspoň spolu pochovali, aby ich