Cap.

 1 IV  |        je Dlhohorský?"~Či prísna tvár Milkova a či dačo inšieho
 2 IV  |      šuhaj; zrak jeho je smutný, tvár jeho zarmútená, ale odhodlaná.
 3 VI  |       ale spamätajúc sa vyjasnil tvár a chytro so smiechom povedal: "
 4 VIII|   Strečno, zamračí a zarmúti sa, tvár mu je tmavá ako oblak, čo
 5 VIII| vypočúval všetko, čo sa vravelo, tvár jeho bola spokojná, ani
 6 VIII|     obloku, rúčkami si rozpálenú tvár zakrýva, aby ju mamka nezbadala.~
 7 XI  |      zjavisko - pozerá, pozerá a tvár sa mu vyjasní, bo sa teší,
 8 XII |        sťahuje údy ľudské, štípe tvár a fúka do očú, že slzy z
 9 XII |  premenený, oko mu je vpadnuté a tvár bledá.~"Pane, čo vám zveriť
10 XIII|          ale i s Milkom, ktorého tvár sa teraz stala knihou bolesti,
11 XIV |         čelo krčí, oko sťahuje a tvár sa skrivuje na smiech. Smiech
12 XIV |   schýlila vysoká jeho postava a tvár jeho zbledla. Ale naraz
13 XV  |         Váhu; zodvihnú ho, umyjú tvár krvou celkom zatečenú, a
14 XVI |          ako spolovice šialený a tvár sa mu potrhovala i sťahovala,
15 XVI |     vyliečila."~Vladimír stiahol tvár, uškľabil sa ako v šialenstve,
16 XVII|    nezastihne!" Mária si zakryla tvár a plakala; ale Dlhohorský