Cap.
1 I | každý sa stratí sám v sebe, ale ani jeden nespomína, že
2 I | pekne, druhým radu nedával, ale sám dačo začínal," odpovie
3 I | Nuž čože? Odkiaľže? - Ale veď som ich ja dakedy kopu
4 I | dobre: Bol raz jeden kráľ."~"Ale ten kráľ umrel," skočí Milko
5 I | nedbám, robte si, čo chcete, ale ty, ty tuná, ty mi tiež
6 I | s tým tvojím králikom?"~"Ale nelámže si, ty hriešna duša,
7 I | láskať, to je pre teba. Ale čo? Nech som dobrý, chlapci,
8 I | povedal, neriekol by som nič. Ale ty? - Eh, inde tebe myseľ
9 I | Ja ti síce nič nepoviem, ale uvidíš!"~"Ani ti povedať
10 I | povedali, čo chcú a čo mienia - ale títo sa len usmievajú.~"
11 I | povie, ktoré im je drahé."~"Ale veďže mi povedz, čo chceš,
12 I | komukoľvek čokoľvek páčiť, ale ja nič nechcem."~"Aha, tu
13 I | dolu a pokojne odriekal; ale keď ti mu už na Ave Maria
14 I | tam hľadal, čo si hľadal - ale počkaj len troška, keď do
15 I | viacej uvidíš ako včera."~"Ale, chlapci, mlčte, vravím
16 I | len toľko ráz neopakúval; ale, Ondrej, Ondrej, veru ma
17 I | ako ty Turkov premôžeš."~"Ale čo si myslíš, Ondrej," odpovie
18 I | Ondreja ozve sa Janko: "Ale, chlapci, čas je už, aby
19 II | šestnásťročný, neskúsený, ale ducha - a životaplný - a
20 II | čo sa to všetko vraví; ale dajte tomu všetkému pokoj!
21 II | rozdielu medzi žiadnym, ale predsa pozorovať, že by
22 II | nielen bohatý a pokojný, ale i múdry. K tomu je Žilina
23 II | Lietavy, za vrchstola zasadol; ale tento odpovedá, že je on
24 II | vôle jeho riadilo, že sa ale svedčí, aby v stoličných
25 II | nešťastia od vlasti našej? - Ale nač vám toto všetko pripomínam? -
26 II | korunovanie nasleduje; koruna ale slávnej krajiny našej v
27 II | sa vynachádza. Fridrich ale ju od času korunovania bratanca
28 II | kožu."~"Ako je, tak je, ale je to pravda. Ja nejdem
29 II | veď vám nikto nezabraňuje, ale vás prosím, poriadok nerušte,
30 II | odchádza a roztráca sa, ale predsa ešte kde-tu počuť
31 III | pravda, len zrúcanina, ale za dávnych časov bývalo
32 III | strašným pre celé okolie.~Ale sa zato i všelijaké, nie
33 III | od každého ctený. Ľud si ale teraz myslel, že je Starý
34 III | nevie ani vody zamútiť, ale tí, čo ho bližšie znali,
35 III | ľudia vážia a viac nič? Ale, synko, všetko to tebe k
36 III | z pomoci božej povýšený; ale aby som pre moju ctižiadosť
37 III | Nedbám, rob sám, čo chceš, ale mne dovoľ ta ísť na Viedeň
38 III | čo nie."~Pankrác zastal; ale jeho oči nabehli krvou a
39 IV | hlboko-vysoko si podúvajú vetry; ale nikdy sa tak široko-ďaleko
40 IV | je," odpovie Dlhohorský, "ale netreba ani na nás samých
41 IV | od našich vecí utiahol. Ale i keď to urobí, dobre, preukážeme
42 IV | by Boh, aby sa tak stalo, ale mne sa tento stav medzi
43 IV | fúzatých očima poblyskujúcich, ale viacej šuhajov pekných ako
44 IV | tú mi zahraj, Cigán!" - Ale hlas jeho je už prislabý,
45 IV | škôl nitrianskych prišli. "Ale Janko! Keď sa to tak rúbe,
46 IV | sa ty o to. O tom potom! Ale kde je ten králik, čo sa
47 IV | na reči, tam ho je plno, ale keď už príde na skutky,
48 IV | ňom ani chýru ani slychu. Ale sa hádam už len pochlapí
49 IV | hľadiac.~Milko chce hovoriť, ale práve vtedy zakričí na ulici
50 IV | som už dávno doma nebol - ale Žilina mi predsa vždy drahou
51 IV | mi síce bráni a zakazuje, ale darmo je! Boh rozhodol!
52 IV | neodťahovalo rúčku svoju od neho, ale zvesilo hlávku i triaslo
53 IV | koník; vietor chytro letí, ale koník letí ešte chytrejšie.
54 IV | smutný, tvár jeho zarmútená, ale odhodlaná. Často sa obracia
55 V | podmaniť vlnami svojimi, ale skala necíti ani hru, ani
56 V | Komorovský alebo Pankrác, ale pánovitý jeho obličaj a
57 V | strašným v celom okolí; ale prísnosť Jiskrova požaduje
58 V | ešte počúvať musí. Hej, ale časy prídu, keď sa mu krídla
59 V | je tu nie kostol pokoja, ale svet vojny.~Za ťažkým okrúhlym
60 V | Hunyadiovec oznámil vojnu, ale s pomocou božou, vašou a
61 V | do Čiech oproti išiel: my ale to na žiaden spôsob veriť
62 V | domu slúžil, to je pravda, ale je i to pravda, že som Matiášovi
63 V | Rakúsoch vykoná. Fridrich ale je ešte nie celkom pripravený,
64 V | hlavnými vodcami nehýbe, ale ani zemianstvo s ním držiace;
65 V | konať budeme? Ha?! - No ale žiaden Pankrác tak písať
66 V | proti Jiskrovi nejedná - no, ale ja nikomu na cti utŕhať
67 V | Ty kážeš, ja počúvam, ale akože skala, na ktorej Strečno
68 VI | dozvedieť, čo jej chybí, ale Marienka nič neodpovedá.
69 VI | richtárovej Marienke stalo, ale nikto sa to dozvedieť nemôže.~
70 VI | dakoľko dní prvý raz zasmiala, ale i ten úsmev tak chytro na
71 VI | kastelána na Strečne považuje? Ale teraz len veríš, že si ty
72 VI | Strečne?"~"Verím, verím, ale ak Jiskra proti mne vystúpi?"~"
73 VI | pohnutého predstavil."~"Ale je Pankrác mocný a ako som
74 VI | hlbšie padne u Jiskru."~"Ale, Komorovský," spýta sa Vladimír, "
75 VI | Dobre sa ti je teraz smiať, ale povedz mi, kto Vladimíra
76 VI | žiaden kráľ zaň nehanbil. - Ale žarty stranou. Vidíš, pokiaľ
77 VI | vždy len Jiskrom zostane; ale po jeho smrti, či sa to
78 VI | byt silný a bohatý; akože ale k dačomu prídeš, keď stolice
79 VI | obaja do jamy neupadli. Ale, bratko, čože teraz? Odkialže
80 VI | poklonu Komorovskému. - Vidno ale, že Máriu tento príchod
81 VI | šťastie nedávno tiež poznať. Ale odpusťte -" chytro, ako
82 VI | svojich susedov obzrieť mali. Ale ste povedali, pán Komorovský,
83 VI | z takého pekného miesta, ale keď rozkazujete -" prehovorí
84 VI | nenavymýšľajú a nenahovoria. Ale v dome richtárovom sa o
85 VI | milé slová jej povedá, keď ale Mária naň pozrie, strasie
86 VI | chcel pohľadom preklať, ale zase sa obráti k Dlhohorskému
87 VI | keď celá krajina hynie."~"Ale čo ste nám to už dávno nepovedali?
88 VI | múdre slovo mlčať musí."~"No ale teraz, pán Dlhohorský, teraz
89 VI | Jiskra s Matiášom spojený, ale čože, keď ho zase necháva
90 VI | nezbije - a potom čo začať?"~"Ale by ho Fridrich istotne nikdy
91 VI | znám - o druhom ani slova, ale myslím, že sa statočný človek
92 VI | Kto to smie povedať? No ale dobre, nech príde - veď
93 VI | ako čo by sa octu napil, ale spamätajúc sa vyjasnil tvár
94 VI | chytro so smiechom povedal: "Ale my azda inaďalej priateľmi
95 VI | sa hneď tak pobúriš. Nuž ale i tak dobre, aspoň budeme
96 VII | ide sa, povie a vykoná sa. Ale Komorovský ľudí v Liptove
97 VII | Matiáša pánom uznával."~"Ale veď ja to lepšie musím vedieť
98 VII | aspoň dvadsať ráz vraveli; ale za to vždy stojím, že Žilina
99 VII | vedieš? Či dačo vykonáme? Ale keď príde zámky vydobýjať,
100 VII | ani nevie prečo, Vladimír ale uteká z ich spolku. Komorovského
101 VII | aby sa ponáhľal na Budín; ale Vladimír málo na to dbá,
102 VIII | i jeho i Žilinu zhubiť, ale on sa na tom iba smeje.
103 VIII | tom iba smeje. Divný je to ale smiech, lebo mu oči dobre
104 VIII | Hradu a do Varína sťahuje. Ale predsa nikde premeškania
105 VIII | Začo? - To nikto nevie. Ale pri ňom je i tá zarmútenosť
106 VIII | kedy Pankráca prevládal. Ale prsia jeho? Hej, tie cítia,
107 VIII | zahynie, kde chce a keď chce - ale otec zostane nepremoženým,
108 VIII | primladá alebo bezvládna; ale zato tým väčšmi pracujú
109 VIII | byť mešťania netrpezliví, ale pánu richtárovi stojí hlava
110 VIII | jednou stránkou držať museli; ale prišlo spojenie - my sme
111 VIII | krajiny navrátiť pomáhala, ale Boh nás privideI, nie pre
112 VIII | pomoc proti Pankrácovi, ale čože chce Vladimír? Čo chce
113 VIII | múry," hovorí kapitán, "ale predsa veľkej nápasti neodolajú."~"
114 VIII | sebou trpíte. Von s ním!"~Ale ten nečakal dlho, už bol
115 VIII | zazrie, čuší a trasie sa; ale on sa na to ani neobzrie,
116 VIII | Nie, nie, to nemôže byť." Ale preletí i radosť po jej
117 VIII | Dlhohorský hlasitejšie: "Ale ktože nám stojí za Milka,
118 VIII | istotou o Milkovi hovoriť; ale akokoľvek, to je rada dobrá,
119 VIII | dobré presvedčenie naše, ale sa nám predsa teraz nahodila
120 VIII | zavolá zhromaždenie.~"Ale ste vy len predsa chlap
121 VIII | Dlhohorský nič neodpovedá, ale sám pre seba myslí: "To
122 VIII | Pankrácovi oči zaslepiť. Ale ženy to všetko lepšie vedia,
123 VIII | aj o svadbe sníva. Môžu ale ľudia vravieť, čo sa im
124 VIII | nôh od strachu nespadli, ale skoro sa spamätajúc, privítali
125 VIII | ako mohli. - Nedlho sa ale bavil pri nich, lebo po
126 VIII | žiadal. Mária, zahynieš, ale zahyniem i ja - bo čo je
127 VIII | láskou jeho nepohrdne. "Ale my sme za takú hroznú cenu
128 IX | silili Vladimíra k útoku, ale nič ho nepohlo ku kroku
129 IX | a či čo bolo. Odrazu sa ale s ním stala zmena; včera,
130 IX | nebojuje len proti Pankrácovi, ale i proti náruživosti svojej,
131 IX | zalialo a mŕtvymi posypalo; ale nezvíťazil ani jeden, ani
132 IX | zastanú, odhadzujú zbroj, ale Pankrác a Vladimír len rúbu,
133 IX | tlčiete. Vivat Matiáš kráľ!" Ale sotva to dopovedal, už ležal
134 IX | už ležal mŕtvy na zemi.~"Ale preboha," zase volá jeden, "
135 IX | druhú. Vladimír sa hnevá, ale nie preto, že Jiskrovi na
136 IX | Jiskrovi na slávu volajú, ale preto, že ešte žije a nemôže
137 IX | uznáva ako jeho vôľu. - Ale tak to býva, keď vodcovia
138 IX | nimi rozkazoval Vladimír. Ale nebolo to ešte na tom dosť.
139 IX | vtrhúval na pravý breh Váhu, ale Pankrác ešte častejšie na
140 IX | smútku po Trenčíne predtým, ale je teraz sto ráz viac žiaľu
141 IX | otcovia prichádzajú domov, ale kde dakedy ich dom stál,
142 IX | hľadá svojich domácich; ale ktože mu povie, kde sa podeli?
143 IX | na muža, tamtá na syna - ale páni nič neodpovedajú, mlčia,
144 IX | Chcel by dačo povedať, ale nemôže, len pozerá hneď
145 IX | bratia, ctím slzy vaše, ale tie nám nepomôžu. Poďme
146 IX | Milka škarede pozerajúc. On ale stojí medzi nimi ako skala
147 IX | stromu nepadá," potichu, ale tak, že to mnohí počuť mohli,
148 IX | Milko to tiež započul, ale sa staval, akoby nič nebol
149 IX | volám vás v mene kráľovom!"~Ale rozpustilý zástup neposlúchol: "
150 IX | nevytrvalosť a nesvornosť naša. No ale keď tí nevedeli vydržať
151 IX | pesničky večerné, šepce dačo, ale ani on, ani ľudia nevedia
152 IX | druhými. Došli i ostatní, ale už nemlčali tak ako predtým,
153 IX | šťastne až po múry mesta, ale brány sú pozatvárané, ľudia
154 IX | pred bránou musel čakať, ale na šťastie ešte niet tak
155 IX | Kde sa vzali, tu sa vzali, ale už bolo plno ľudí po uliciach
156 IX | neznáme sa ešte síce bližšie, ale hádam sa obznáme."~"Boh
157 IX | duša! Mladý je síce ešte, ale to vám povedám, že sme takého
158 IX | hlavným išpánom z neho tešili. Ale čože nejde hlavný išpán?"~"
159 IX | Nezľaknite sa, pán richtár, ale to vám musím povedať. Po
160 IX | zlobili. Jedni vraveli: Ale my takého mladocha počúvať?
161 IX | vraj svoju rodinu brániť - ale ja viem, prečo to všetko - "~"
162 IX | ostali?"~"To sú všetci istí, ale čože, keď nás je málo."~"
163 IX | dalo na každé slovo pozor, ale len kedy-tedy pozrelo na
164 IX | pozrelo na nich. Teraz sa ale obzrelo, ako čo by predtým
165 IX | pekne!"~"Verím vám, verím - ale -"~"Čo ale?" skočí zase
166 IX | vám, verím - ale -"~"Čo ale?" skočí zase starý Dlhohorský
167 X | že nekuje najlepšie veci. Ale mu to tak pristane, to mu
168 X | nevstane syna privítať, ale udrúc pravicou na stôl,
169 X | to boli city otcovské, ale Milko je s tým spokojný,
170 X | o Matiášovi a Jiskrovi, ale otec jeho o ničom počuť
171 X | syn jeho bol palatínom, ale aby bol pánom na svojich
172 X | Turiec zo Strečna zaujať; ale moji Vrútočania vedia chlapcom
173 X | Znieve miesto prihotované. Ale to ti povedám, chlapče,
174 X | otec môj, to ja urobím, ale prosím ťa, nechaj ma v Trenčíne."~"
175 X | Neviem, či môže, či nemôže; ale ak je môj syn, teda večne
176 X | robil, čo sú radi, že žijú; ale Komorovskému večnú pomstu,
177 X | spomeniem."~"Áno, tak je. Ale ja ti povedám, že ja nikde
178 X | Trenčín až do Podhradia, ale to ti povedám: Pomsta Komorovskému!
179 X | iste Žilinu nezradí, a -"~Ale matka jej dala prísnym pohľadom
180 X | i zvonka dobýjať mohol. Ale všetci vojaci Milkovi sa
181 X | na tom žilinskom rínku, ale keď ho predtým moc bolo,
182 X | pána v Trenčíne svedčí. Ale si aj môže pozerať, môže
183 X | uliciach, po rínku mesta, ale je už nie viac ten zarmútený
184 X | chybí? Čože si má žiadať? - Ale predsa mu chybí dačo, hádam
185 X | na tom žilinskom rínku, ale keď ho predtým moc bolo,
186 X | trápenia sa ako predtým, ale je domom radosti, junáckej
187 X | viac neprosí ako predtým, ale rozkazuje, neradí, ale vyslovuje
188 X | ale rozkazuje, neradí, ale vyslovuje svoju mienku,
189 X | ustanovenie viacej za dobrú vôľu, ale za potrebu a povinnosť.
190 X | rozkázali, nepovedal ani slova, ale išiel a vykonal. Potom stanúc
191 X | že sa im po vôli nestalo. Ale teraz? Teraz si Milko hore
192 X | precenenia síl svojich, ale vediac, že nielen sám dačo
193 X | že nielen sám dačo môže, ale že sa teraz i druhí neopovážia
194 X | že je to mladistvý zápal, ale zápal, ktorý len dobré chce
195 X | mali k dielu pristúpiť; ale starý pán je celý bez seba
196 X | zle, keby sa nevyplnili; ale i ty veríš, že sa i reči
197 X | Ondrej, ako bude, tak bude, ale ja si ťa musím z hrdla striasť,
198 X | pri mne stál. Vieš ty čo, ale naozaj! Pôjdeš do Turca,
199 X | chcel ešte trochu žartovať, ale Milko vážne obrátil reč
200 X | rodina Dlhohorského bývala, ale našiel tam len Máriu. Matka
201 X | vážnosti, pilnosti a prísnosti; ale ako do izby vstúpil, opúšťalo
202 XI | hotové, všetko je pripravené.~Ale ani Vladimír nedáva na seba
203 XI | Trenčína a napadol Turiec. Ale ani do Turca, ani do Trenčína
204 XI | svoje ľudstvo hore Fatrou, ale do Turca, hoc je aj malý,
205 XI | hádzal, dosť zubami škrípal, ale mu to nič nepomohlo, lebo
206 XI | odtiahnuť nazad do Liptova.~Ale Komorovský si našiel druhú
207 XI | nečaká dlho, nemárni čas, ale sa hneď pustí do roboty.
208 XI | obľahla ohradené mesto. - Ale Starý Hrad sa dobre drží,
209 XI | strieľa, rebríky prikladá; ale čože vykoná? Nič. A z Turca,
210 XI | ho i málo ľudí poznalo, ale si každý rozpráva o jeho
211 XI | Jiskrov, tamtí zase nie sami, ale v Pankrácovom mene sa riadili.
212 XI | na hrnúcich sa Trenčanov, ale tým pilnejšie strieľajú,
213 XI | začne na Milka páliť. Hej, ale to všetko len tak človeku
214 XI | pravda, začína dobre ísť, ale ani nevie, ako sa to stalo,
215 XI | Komorovskému v očiach zaiskrilo. Ale Komorovský ešte predsa stojí,
216 XI | bojovný ľud síce zredol, ale jeho starí Česi ešte stoja,
217 XI | Turčania od chrbta prepadnúť; ale on nič nepočúva, nič do
218 XI | strieľajú, dosť skálím hádžu, ale Vladimír na to nedbá, ani
219 XI | síce Žilinčania ako kavky, ale on metie okolo seba mečom
220 XI | on volá, aby šli za ním, ale všetci zdola zakričia: "
221 XI | strany proti postavili. Ale nič to nespomohlo, Vladimír
222 XI | vojsko, čo sa dnes toľko, ale, chvalabohu, šťastlive napracovalo.
223 XI | ho tiež usmievavo víta, ale tak naňho okom pozerajúc,
224 XI | biť sa za Matiáša kráľa."~"Ale, Milko, predsa bys' mohol
225 XI | tvárou pán Ondrej Bacho - ale pozerá na toto zjavisko -
226 XII | zase ukázali pri Žiline, ale nič nezačínajúc, iba robia
227 XII | Vladimír od Žiliny stratili.~Ale prichádzajú chýry zdola,
228 XII | Komorovský sa tiež neodťahuje, ale napáda Pankráca, kedy a
229 XII | pokoj. Rečí sa málo hovorí, ale tým viacej sa robí. Pán
230 XII | ani pokoja, ani oddychu.~Ale teraz čože sa to odrazu
231 XII | dozvedieť, prečo je smutný; ale on len stisne plecom, pokýva
232 XII | neodpovedá. Richtárka by sa to ale chcela dozvedieť, bo čím
233 XII | že listy doniesli. Pani ale tuší, že im to vyjaviť Dlhohorský
234 XII | že sme posiaľ nepadli. Ale prečože sa teraz verejne
235 XII | potrebám vyhovieť, či je ale pravý, to neznám. Tak by
236 XII | vládnuť bude, po smrti jeho ale jemu celkom pod tou výmienkou
237 XII | človiečka poslať nemožno, ale ja i tak, čo budem môcť
238 XII | vyslanstvo ku Vladimírovi, Milko ale si vyprosil, aby tú celú
239 XII | Vladimír na jej vysokú vežu. Ale on nepozerá len na tú vysokú
240 XII | biedou nevinných ochladzuje; ale to nezná ani svet ani ty,
241 XII | možno síce, že ho pozná, ale predsa sa k nemu priznať
242 XII | viem, ktorú Máriu mieniš; ale akože ti môže dač na Márii
243 XII | pokojným okom, že mu je to ale nie milé počúvať, vidno
244 XII | zahyniem pod jej múrmi."~"Ale mi je to divné, Vladimír,
245 XII | zamyslený popri boku jeho. Ale sa Milko skoro spamätal
246 XII | si v jeho mene vládnuť, ale po jeho smrti, dám ti to
247 XII | to ti čítam v očiach - ale, hviezdy nebeské, nepovedz,
248 XIII | vedia, čo mu asi chybí, ale druhí ani v meste, ani v
249 XIII | nikto ešte tak veľmi nediví, ale nieto človeka, čo by sa
250 XIII | kedy-netedy navštívi, nemôžuc ale nikdy odohnať oblaky smutných
251 XIII | urobiť, ako my ustanovíme, ale žiadosť jeho je taká, že
252 XIII | za Pankráca prehlásili? Ale on žiada o lásku a ruku
253 XIII | zarazil a zbledol, Milko ale pokračoval ďalej: "Verte,
254 XIII | Marienky položiť mohol. Ale čože tým získa? Mária ho
255 XIII | trpieť musíme, teda trpme, ale tak, aby sme naším utrpením
256 XIII | môj! Ja zostanem s vami, ale s Máriou sa ešte dnes naveky
257 XIII | nevie. Sedí si len, sedí, ale smutné myšlienky musia preletovať
258 XIII | dievčina, čo ti chybuje?" Ale Marienka by sotva dakomu
259 XIII | tak ťa zanechať musím."~Ale Marienka sa pustí do plaču
260 XIII | Veľká je láska moja k tebe, ale väčšia je k uhorskej vlasti.
261 XIII | moje: Považie sa zjednotí, ale nie inak, len ak sa Vladimír
262 XIII | Vladimír s nami spojí; Vladimír ale nič inšieho nežiada, len
263 XIII | nikto ťa siliť nemôže; ale keď to neurobíš, padne alebo
264 XIII | vie, čo sa bude robiť; keď ale odídeme za jeho rozkazom,
265 XIII | útrpnosť nielen so sebou, ale i s Milkom, ktorého tvár
266 XIII | nevypovie, čo reč nevysloví; ale i jeden i druhý mlčí ako
267 XIV | prehováranie Komorovského, nie ale jeho presvedčenie priviedlo.
268 XIV | zamračený, ako obyčajne, ale tie mraky, čo sa na jeho
269 XIV | pýchy a pomstyžiadosti, nie ale radosti, bo Pankrác nezná,
270 XIV | prečo som to urobiť musel."~Ale Ondrej len dohovára Milkovi
271 XIV | dobre, urob si, ako chceš, ale nepovedz, že si nemal priateľa,
272 XIV | izbu. Milko zostal sám, ale vskutku sám, lebo ho opustil
273 XIV | postava a tvár jeho zbledla. Ale naraz zdvihol hlavu, oko
274 XIV | Marienky a pekné reči jej dáva; ale Mária je ani smutná, ani
275 XIV | pekne i vážne, zostanúc ale sama, zvesí hlavu a zaplače -~
276 XIV | prijíma poklony a vinše, ale ten starý Dlhohorský je
277 XIV | všetkých ľudí odvracať; ale Marienka kráča smelo, biele
278 XIV | na prst Vladimírovi; keď ale pytač prsteň Vladimírov
279 XIV | i nepohliadol na Máriu, ale hodil zrakom po Milkovi,
280 XIV | dobre znajúc, čo je vo veci. Ale predsa vidno na tvári jeho,
281 XIV | zdržujú i páni i Dlhohorský, ale ho zadržať nemôžu. "No,
282 XIV | Milko dosť odporoval, ale naostatok predsa len musel
283 XIV | jeho pán hlavu ovesuje. Ale koník to neuhádne, bo on
284 XIV | ľudí na kompe prevážajú; ale teraz ani živej duše tu
285 XIV | Prievozníci, vstávajte!" Ale nikto neprichádza; len keď
286 XIV | skočiť na koni do kompy, ale prievozníci volajú: "Hej,
287 XIV | Milkovi sa to síce nepáči, ale predsa vyhodí jednu nohu
288 XIV | že sa hneď na zem zvalí; ale priskočí druhý prievozník,
289 XV | snehobielej koži, ktoré ale medzi hmlou rannou a že
290 XV | sa všade pozerá dookola, ale nič nevidí, pustí kantár
291 XV | pána i začne dačo šeptať, ale tak potichu, že ho nič nepočuť.
292 XV | Milkova najväčšmi pohla; ale akože by aj nie? Veď ho
293 XV | na mŕtveho Milka.~Pri tom ale všetkom sa pán Dlhohorský
294 XV | krypty ku svojim praotcom, ale Dlhohorský si myslí: "Chcel
295 XV | bubny a hudbou; naostatok ale celé mesto. Smutný to bol
296 XV | matky, ani ženy, ani detí; ale dietky jeho sa zdali byť
297 XV | ruka sa dvíhala k nebu. Ale potom prvý sa zohol, urobil
298 XV | naplnili jamu. Tak nie hrob, ale celý kopec sa nahádzal nad
299 XV | na vojnu a Matiáša kráľa, ale stojí nad posteľou svojho
300 XV | rozniesla, že Mária umrela, ale ona len ticho spí. Naraz
301 XVI | horami a zovie sa Terchová; ale či Terchová už za Matiáša
302 XVI | či nie, to ľudia nevedia. Ale sotva tam stála, lebo iba
303 XVI | strašievali rečou: "Marta ide." Ale aj každý od nej bočil, nikto
304 XVI | zuby, aby ich neuriekla.~Ale stará Marta vskutku nevyzerala
305 XVI | chce sa hladom umoriť - ale nie - chodí po horách a
306 XVI | ja som chcela do dediny, ale ma svet nechcel prijať medzi
307 XVI | to i páni vzdychajú; no ale nič to - nech sa i páni
308 XVI | stará Marta mala pravdu. Ale páni nemajú trápenia i hnevajú
309 XVI | nieto viac pomoci; keď sa ale k prstovému chýli, bude
310 XVI | šťastný, dočiahneš, čo žiadaš, ale -"~"Mlč! Ďalej ani slova,
311 XVII | nešťastia, ktoré sa minuli, ale nezabúdajú na Milka, o ktorom
312 XVII | zelenom Považí, ktorým sa ale múdri smejú, sprostí o ne
313 XVII | smejú, sprostí o ne nedbajú, ale obaja veria, že majú v sebe
314 XVII | všelijakých postavách na pomoc. -~Ale predsa sa o Milkovi nikde
315 XVII | jeho mladosť, jeho dobrotu, ale ešte väčšmi Marienku Dlhohorských.
316 XVII | vie, čo robí, čo začína! Ale ho ani nikto nežiada, nikto
317 XVII | stať obeťou vraha Milkovho. Ale by dal poklady zemské, dal
318 XVII | privíta, dá mu dobré slovo, ale pán sa naň ani neobzrie,
319 XVII | uzdravená. Nikto nevie ako, ale si to celé mesto rozpráva,
320 XVII | že je ona telom zdravá, ale že na duši trpí. - Starý
321 XVII | Dlhohorský sa teší, usmieva sa, ale sa i mrzí i hnevá, bo Mária
322 XVII | Vladimír nehovoril ani slova, ale objal milú svoju prudkejšie
323 XVII | zakryla tvár a plakala; ale Dlhohorský stál ako skamenený
324 XVII | moje? Áno, tys' dieťa moje, ale aj Milko bol srdcu môjmu
325 XVII | čo sa robí. - Ledva ju ale uzrie Mária, letí k nej
326 XVII | človekovi, hoc aj nepriateľovi; ale Dlhohorský hoc aj zahynie
327 XVII | Ach, verím ti, verím - ale, preboha, utekaj zo Žiliny,
328 XVII | i otca milujem i teba, ale otec zakazuje, a tvoja byť
329 XVIII| XVIII~Vo dne ako vo dne, ale v noci je to smutno, trúchlivo.
330 XVIII| je to smutno, trúchlivo. Ale i v noci, keď mesiačik svieti,
331 XIX | brehu Váhu nevysoký síce, ale pekný, okrúhly kopec: tam
332 XIX | zahynutú lásku, na zašlé časy. Ale vetrík ľuďom nehudie, on
333 XIX | rozlieha, temný síce uchu, ale zrozumiteľný duši. A ten
334 XIX | povetria ako obyčajne." Ale človek citlivej duše, čistého
335 XIX | ktorých sa to týka.~koruna ale slávnej krajiny našej...
|