Cap.

 1 I   |        nazdávaš o mne? - Ja ti síce nič nepoviem, ale uvidíš!"~"
 2 IV  |   idete s nimi?"~"Áno! Otec mi síce bráni a zakazuje, ale darmo
 3 V   |       nápadom jeho. Počuli sme síce, že Jiskra uznal Hunyadiovca,
 4 VIII|        Slávny zbor, hotoví sme síce všetko podstúpiť za dobré
 5 IX  | hovoriac: "No, neznáme sa ešte síce bližšie, ale hádam sa obznáme."~"
 6 IX  |  richtár, to je duša! Mladý je síce ešte, ale to vám povedám,
 7 X   | Dlhohorský bol v meste.~Bol si síce Milko predsavzal, že už
 8 XI  |   zmýšľal ako ostatní. Pankrác síce málo prichádzal do Turca
 9 XI  |        stojí, jeho bojovný ľud síce zredol, ale jeho starí Česi
10 XI  |     múry. Zhŕknu sa okolo neho síce Žilinčania ako kavky, ale
11 XII |      to poručeno Bohu; kráľovi síce potom ani človiečka poslať
12 XII |     pozerá na Vladimíra, možno síce, že ho pozná, ale predsa
13 XIV |     neprejdeme." Milkovi sa to síce nepáči, ale predsa vyhodí
14 XIX |     pravom brehu Váhu nevysoký síce, ale pekný, okrúhly kopec:
15 XIX |        povetrí rozlieha, temný síce uchu, ale zrozumiteľný duši.