Cap.

 1 I   | natrápi.~"No, čože tak mlčíte, chlapci?" zavolá naostatok Janko, "
 2 I   |     začínal," odpovie Ondrej.~"Chlapci! Viete vy čo?" povie na
 3 I   |     Aleže ma nehnevaj! Vidíte, chlapci, veru vám nebudem rozprávať,
 4 I   |     ruku z vrecka vyňať? Hach, chlapci! Bude to svet! - Dočkajte
 5 I   |        Ale čo? Nech som dobrý, chlapci, to vám povedám: Matiáš
 6 I   |      Ondrej.~"Len keby ste vy, chlapci, darmo netárali," Milko
 7 I   |       uvidíš ako včera."~"Ale, chlapci, mlčte, vravím vám," prehodí
 8 I   |   Ondreja ozve sa Janko: "Ale, chlapci, čas je už, aby sme sa domov
 9 II  |      tak smutne, veď ešte žijú chlapci na horách, čo v oči pozrú
10 II  |    kričia, že to veru nič, keď chlapci na tróne sedia, štvrtí,
11 IV  |      stolica? Hej, zbierajú sa chlapci, schodia sa šuhajci, až
12 VI  |      poskakuje po skalkách ako chlapci, keď šibenice preskakujú;
13 VIII|       a ostria vyštrbené meče, chlapci nosia skálie na múry, chlapi
14 IX  |        šepce, len si šepce ako chlapci, keď sa sami so sebou zhovárajú.
15 XVI |        neporobila, čo obyčajne chlapci tým dokazovali, že uvidiac