Cap.
1 I | zámkom stoji malý domec, v ňom si ešte traja veselí
2 I | šuhajci pri pohárikoch sedia a v horlivom rozhovore si čas
3 I | dolu, každý sa stratí sám v sebe, ale ani jeden nespomína,
4 I | odpočinul, keď sa celý týždeň v škole namoždí a natrápi.~"
5 I | ako nato treba, chytil zas v pokoji na uzdu sebevoľníkov,
6 I | Ondrej, Ondrej, veru ma v dobrej vôli nájdeš. Dajte
7 II | milosrdenstva. - A Dunaj plače v koryte svojom. - Tam zase
8 II | žijú chlapci na horách, čo v oči pozrú pohanovi."~Tak
9 II | slávne predtým i teraz. A v tom meste, v tej Žiline
10 II | i teraz. A v tom meste, v tej Žiline už dávno tak
11 II | vie to každý dobre, že v ňom vrie krv čistá uhorská,
12 II | po všetkých stoliciach, v ktorých pánov zemanov pozdravuje
13 II | pozdravuje a pýta ďalšiu pomoc.~V Žiline je to veselo. Pán
14 II | pánu Matiášovi naproti až v Strážniciach, kde ho menom
15 II | zas privádzajú svojich už v Tatrách zošedivených vojakov.
16 II | pána richtára mestského idú v dlhom rade pán Jiskra, Komorovský,
17 II | slávnej Trenčianskej stolice v ľahkých uhorských šatách,
18 II | Prešli páni cez ulicu; v radnom dome je ticho, Iba
19 II | riadilo, že sa ale svedčí, aby v stoličných zhromaždeniach
20 II | zhromaždením vaším a hlava moja v službe vlasti zošedivená
21 II | vyvolený, krv otcovská, čo v ňom tečie, veľkú nádeju
22 II | ňom tečie, veľkú nádeju v nás vzbudzuje; už prišiel
23 II | uhorského, ktorí nás ešte v Čechách menom národa ako
24 II | ale slávnej krajiny našej v rukách cisára Fridricha,
25 II | predoznámenú korunu, aby sa zmätky v krajine nestali, čím skorej
26 II | Matiáš! Na vojnu, na vojnu!"~V jednom kúte, kde je najviac
27 II | teda uzaviera insurekcia v slávnej stolici a každý
28 II | jeden týždeň sa ustanoviť v Žiline."~"Vivat Matiáš kráľ!
29 II | A viete čo? Dobre je to v takých časoch žiť, kde niet
30 II | všetko zapamätal a rozoznal v tej trme-vrme, v tej motanine
31 II | rozoznal v tej trme-vrme, v tej motanine a pračke, v
32 II | v tej motanine a pračke, v tom kriku a preklínaní.~
33 III | skalami hučiaceho Váhu a v tom zrkadle Váhu vidí aspoň
34 III | celým Turcom a čokoľvek sa v Turci, lebo na okolí vykonať
35 III | lebo sa okolo neho starí, v bojoch zošedivení a vycvičení
36 III | šomrali a keď sa dáky človek v okolí naveky stratil, alebo
37 III | stratil, alebo keď bol dakto v noci prepadnutý, jeho dom
38 III | vyprávalo o mladom pánovi, ktorý v Nitre školy dokončieval,
39 III | trocha šťastia, trocha sily v pästi a dobré časy človeku
40 III | Fridrich sa nehanbí s Pankrácom v pokoji žiť. A čože mám z
41 III | čo si si za zlaté zámky v povetrí nastaval?"~"Slúžiť
42 III | nádvorníkom? A či som ťa práve v tej nádeji nedal vyučovať,
43 IV | chuti berú pušky, cvičia sa v streľbe, učia sa rúbať šabľami,
44 IV | ako tie tatranské skaly.~V Žiline sa schodí horný,
45 IV | Žiline sa schodí horný, v Trenčíne dolný vidiek. A
46 IV | navrátili, na ktoré nikto v krajine zabudnúť nemôže.
47 IV | strany potrhaná, kým každý v nej robí tak, ako sa mu
48 IV | neverným, ľud predsa poslúcha v kostoloch ich múdre rady
49 IV | nevidí, to doplňuje nádeja v jej zmužilosť a odhodlanosť.
50 IV | stoličných pánov radia sa v bočnej izbe; jeden to, druhý
51 IV | prívržencov ešte sa žiaden v Žiline neukázal. On, Komorovský,
52 IV | vítať Matiáša, uznal ho v jeho hodnosti a tak som
53 IV | Matiášovi vážnosť a dôveru v krajine získať."~"Tak je,
54 IV | muziku preráža; všetky žily v ňom hrajú tak, že sa ostroha
55 IV | kde je ten králik, čo sa v Nitre pri pohárikoch tak
56 IV | Matiáša horlil?"~"Dakde v kúte sedí a myslí na svoju
57 IV | sivkovi odcválal prosto v tú stranu, kde bol Dlhohorský.
58 IV | si od tých čias, čo ste v Žiline do školy chodili,
59 IV | Málo mám času, a tak vám v chytrosti zjavujem, aby
60 IV | môcť podľa vôle hospodáriť v stolici. Teraz išli všetci
61 IV | inakšie zmýšľam ako on; iba v hneve mu dakedy jazyk vyzradí
62 IV | otec preto, že s Fridrichom v pokoji žije a sľub mu dal,
63 IV | prehovorí: "Veru ste riedky hosť v Žiline, pane, ačkoľvek ste
64 IV | utešené dievča, myslí, že v jej očiach tajomstvá jej
65 IV | jasná slza sa mu zaligotala v oku, bo dievča neodťahovalo
66 IV | kde duša k duši hovorí v nemote svojej zrozumiteľným
67 V | V~Na vysokej skale oproti
68 V | tých starožitných vekov, v ktorých ho ľudia stavali;
69 V | aj on sa stane strašným v celom okolí; ale prísnosť
70 V | už možno čítať na tvári a v očiach jeho.~Na Strečne
71 V | zbroje a ťažké šaty vojenské, v ktorých na Strečno prišli.~
72 V | všetkých. Celá katolícka strana v Čechách je proti nemu, husitská
73 V | cisár Fridrich nie je s ním v najlepšom priateľstve -hahaha! -
74 V | ľudstva sa na jeho rozkazy v Budíne zišlo, ba čo viac,
75 V | musím tie pijavice, ktoré v Tatrách zem moju sužujú,
76 V | protivia, a potom sa na Jiskru v Tatrách vrhnúť. Poznať to,
77 V | neskúsený, a tak neznám, čo v Rakúsoch vykoná. Fridrich
78 V | Hunyadiovcov? Hahaha! - Vás, prvého v krajine, prvého v rade Ladislava
79 V | prvého v krajine, prvého v rade Ladislava a Fridricha,
80 V | neberú. Azda ste nevideli v Strážniciach pri vítačke
81 V | lebo nebude prv pokoja v krajine. Vaša milosť, pán
82 V | všetkých, pokiaľ sú vedno v Trenčíne, na dáky spôsob
83 V | nenosí, ak si ruky moje v tvojej krvi neumyjem! Preukáž
84 V | Jiskrovi neprisahali, že všetko v jeho mene konať budeme?
85 VI | dievčaťa - a teraz? - Oheň v jej očiach hasne, červenosť
86 VI | nevedel, čo je to za vlka v baranej koži."~"Dobre sa
87 VI | mu porobilo - dych sa mu v prsiach zastavuje, oči sa
88 VI | nenavymýšľajú a nenahovoria. Ale v dome richtárovom sa o jazyky
89 VI | pomúti sa, onemie a stratí sa v myšlienkach. Celá spoločnost
90 VI | Jiskrovi - ani neviete, v čom vám ešte poslúžiť môže.
91 VI | azda vedieť, že Pankrác v tuhom spojení s Fridrichom
92 VI | ešte neviete, že sa Pankrác v celej hornej Nitrianskej
93 VI | Máriou rozlúčiť, lebo mu je v jej blízkosti, ako čo by
94 VII | VII~Jiskra hrozne vyčíňa v Šariši a Spiši. Spišský
95 VII | bolestne vidiac, ako ich domy, v ktorých celý svoj život
96 VII | tu plameňom horia, tam v popole ležia.~Jiskra ako
97 VII | sa. Ale Komorovský ľudí v Liptove tak zaobchádza,
98 VII | Jiskrovým za hlavného vodcu v Trenčíne prehlásený a mnoho
99 VII | prehlásený a mnoho je pánov v Trenčíne, ktorí odjakživa
100 VII | Jiskra nechce, aby dakto v Horných Uhrách, kde on panuje,
101 VII | To si nemyslite, lebo ma v dobrej vôli nájdete! Nuž
102 VII | že je starý Matej hlava v dedine, a čo on myslí, že
103 VII | pozerá odovretým oblokom v tú stranu, kde Žilina leží
104 VIII | Starý Hrad, čože sa to zase v tvojom lone robí? Pankrác
105 VIII | tmavá ako oblak, čo búrku v sebe nesie, vlasy sa mu
106 VIII | sebou poberúc, a tá, ktorá v meste zostala, je alebo
107 VIII | tým väčšmi pracujú všetky v meste zostavšie sily. Kováči
108 VIII | richtár stojí ako skala v mori medzi nimi, mestský
109 VIII | so stravou idú za nimi.~V Žiline na radnom dome sú
110 VIII | sa, Žilinčania, že ešte v takýchto časoch, keď vám,
111 VIII | boku, dlhý šedivý fúz pláva v povetrí, vysoké biele pero
112 VIII | aby sa priam ustanovil v Trenčíne. Vy mi zaňho stojíte,
113 VIII | Ak ho nevzkriesiš," - a v tom sa mu reč zasekla. Dlhohorský
114 VIII | topole vetrom popohýnané; v izbe nastalo ticho ako v
115 VIII | v izbe nastalo ticho ako v hrobe. Dlhohorský, dvíhajúc
116 VIII | radosti. O čom sa potichu a v tajnosti radili? Ešte neviem,
117 VIII | Mária sklopí oči a pozerajúc v jedno miesto, hovori: "Veď
118 VIII | láme nad tým, čo sa robí v meste, čuduje sa, kde je
119 VIII | chcejúci počuť, čo Pankrác v Žiline chcel, tisnú a hrnú
120 VIII | strachu nevedia, bo nádeja v pomoc Pankrácovu všetkých
121 VIII | hodinami.~A čože sa robí v dome Dlhohorského? Richtár
122 VIII | Prešporku píše dlhý list, v ktorom všetko, čo sa stalo,
123 VIII | dcérkou zhovára, sedia si samy v izbici a hoc i viac okamihov
124 IX | hukotu nieto konca-kraja.~V Žiline zahučali zvony, až
125 IX | zástava si pyšne povieva v rukách jeho a ťažký meč
126 IX | ťažký meč sa len tak kúpe v krvi Žilinčanov. Vladimír
127 IX | Nebolo to dávno takej radosti v Žiline ako teraz, nebolo
128 IX | je to tak málo zemianstva v hornej Trenčianskej stolici?
129 IX | stolici? Po bitke žilinskej, v ktorej ani Pankrác, ani
130 IX | rozišli a dva brehy Váhu boli v rukách dvoch nepriateľských
131 IX | Tematín a Frašták boli v rukách českých a nimi rozkazoval
132 IX | odišiel.~Smutne to vyzerá v Trenčianskej stolici. Popálené
133 IX | stojí medzi nimi ako skala v rozbúrenom mori, kýva hlavou
134 IX | Poďte do Žiliny, volám vás v mene kráľovom!"~Ale rozpustilý
135 IX | si veľké nádeje. Akože sa v Žiline ukážeme? Ta sme na
136 IX | popálené, alebo ktorých domáci v Rakúsoch popadali, starí
137 IX | koníček môj, veď sme už skoro v Žiline." A zase sa do premýšľania
138 IX | idúci, pozerá, vyťahuje sa v strmeňoch, hľadí, až sa
139 IX | vraví: "Bože, čože ma čaká v Žiline? Či smrť a či život
140 IX | osvetlené. Pán richtár sedí v kole svojej rodiny; matka
141 IX | zástup.~Bolo to radosti v Žiline. Slávny úrad prišlých
142 IX | vážnejších pánov a panie. V dome jeho je veselo. Dlhohorský
143 IX | Padol? - Teda som už iba sám v Trenčianskej stolici zo
144 X | opytuje, ako veci stoja v Nitre, v Trenčíne a v Turci.~"
145 X | ako veci stoja v Nitre, v Trenčíne a v Turci.~"Hahaha!
146 X | stoja v Nitre, v Trenčíne a v Turci.~"Hahaha! Ten si myslí,
147 X | Turčanov. Budeš mojím vodcom v Turci, už máš na Znieve
148 X | povedám, chlapče, vo dne v noci, bez ustania musiš
149 X | ale prosím ťa, nechaj ma v Trenčíne."~"Čo? V Trenčíne?
150 X | nechaj ma v Trenčíne."~"Čo? V Trenčíne? Čo bys' ty urobil
151 X | Trenčíne? Čo bys' ty urobil v Trenčíne, kde je nepriateľ
152 X | nemôžem, ako zo Starého Hradu v Trenčianskej stolici."~"
153 X | jej od potešenia triaslo. V rozkoši svojej prišla k
154 X | najbohatšieho a najmocnejšieho pána v Trenčíne svedčí. Ale si
155 X | pomoci, sláva Matiáša kráľa v Trenčíne nezahynie, bo ju
156 X | hrdosťou ukázať chceli, že sa v Milkovi nesklamali a že
157 X | spomôcť Uhorskej, môže kráľovi v jeho ustavičných vojnách
158 X | pán je celý bez seba a tak v radosti svojej hovorí: "
159 X | vás nechávam vediac, že vy v mladistvom zápale vašom
160 X | starcovi a sľúbi mu, že sa v ňom nesklame; zavolá hlavnejších
161 X | sa reči Milkove, dakedy v Nitre prenesené, skutočne
162 X | i reči Ondrejove, dakedy v Nitre hovorené, vyplnia?"~
163 X | budeš vodcom celej stolice v mene Pankrácovom, budeš
164 X | mu, že už i jeho príchod v Turci oznámil i rozlučoval
165 X | Milko zostal samojediný v izbici. Dosť sa už napracoval,
166 X | po práci a Dlhohorský bol v meste.~Bol si síce Milko
167 X | to prezradiť nemohli, čo v ňom Milko zahliadol. Jeho
168 X | zišli s jej pozorom, oko v oku videlo, čo duša myslí,
169 XI | ľudom a husté, večierkom a v noci po nebi lisknúce sa
170 XI | utekajú a hľadajú prítuľku v Žiline a v okolí, nad ktorým
171 XI | hľadajú prítuľku v Žiline a v okolí, nad ktorým Milko
172 XI | steny, dobýja ho vo dne i v noci s jednou čiastkou svojho
173 XI | očú.~Divné je to, čo sa v Turci robí. Celý Turiec
174 XI | Pankrácovej a nieto nikoho v celej stolici, čo by inak
175 XI | husitské rodiny české našli v Turci priateľské prijatie
176 XI | tamtí zase nie sami, ale v Pankrácovom mene sa riadili.
177 XI | držia, dobre oni riadia i v Žiline, kde s pánom Ondrejom
178 XI | kapitánom svojím, prišli.~V Žiline sa celé mesto pohybuje,
179 XI | zbrojou. Komorovský nechal v zlosti Starý Hrad a prirazil
180 XI | nevídať, len ľudí a ľudí. V meste rozkazuje Dlhohorský
181 XI | tak vyšnurovaná mentiečka v povetrí pláva, až sa mu
182 XI | Komorovský je zo všetkých strán v pomykove, nikde priechodu,
183 XI | nepriateľa, že sa Komorovskému v očiach zaiskrilo. Ale Komorovský
184 XI | aby tomu dal pokoj, že i v meste je dosť sily, že nič
185 XI | neobzrie, prikladá rebríky a v mihu oka sa vyhodí na múry.
186 XI | odídu, lebo čože by robili v tak maličkom meste? - Milko
187 XI | zasurmovali, trúby zavrešťali i v meste i za mestom a vo všeobecnom
188 XI | vedie! S holou šablicou, v pravici zvesene držanou,
189 XI | nevie, ako sa stratil. A v tom richtárovom dome je
190 XI | ako ten dlhý čas, čo si sa v Rakúskej bavil. Ach, ty
191 XI | za to nemôžem, že odrazu v jednom okamihu nemôžem i
192 XI | by na vás žiaden smútok v neistej budúcnosti! - Ondrej,
193 XII | Komorovského objavení sa v Trenčianskej stolici, viacej
194 XII | vďačne ponáhľa na Žilinu.~V Žiline je tichý pokoj. Rečí
195 XII | Budína s listy, tí sú ešte v dome richtárovom, ich sa
196 XII | vyjaviť Dlhohorský zakázal.~V dome richtárovom, vo veľkej
197 XII | všetko spoločne začínali a v bratskom dorozumení pred
198 XII | žiaľom, spoločnou radosťou v jedno telo spojili, v jednu
199 XII | radosťou v jedno telo spojili, v jednu vôľu zrástli a to
200 XII | prečože sme sa teraz tuná iba v súkromnosti zišli? Počúvajte,
201 XII | zajatý a hádam už aj zahynul v rukách tureckých, Galambovská
202 XII | vlasťou na čistom, čo sa tu v Tatrách robí; od východu
203 XII | ňom za života môjho otca v mene Pankrácovom vládnuť
204 XII | Vladimír. Komorovský sám zostal v dolnom Trenčíne a Nitre,
205 XII | pevné múry, no maľuje si v duši svojej mnoho obrazov,
206 XII | nemôže.~Už je noc a Vladimír v dlhom bielom plášti zahalený
207 XII | vedie, bo len hlas duše sa v ňom ozýva: " V Žiline je
208 XII | hlas duše sa v ňom ozýva: " V Žiline je tvoj život a tvoja
209 XII | Vladimír pre teba robí, že v tom chce zabudnúť žiale
210 XII | temným hlasom a utiekla v okamihu z celého Považia,
211 XII | od Žiliny letí mládenec v bojovných šatách oblečený
212 XII | ohlásil: "No, čože máte nového v Žiline?"~"Mňa posiela k
213 XII | Vladimír.~"Ja myslím, že ste v Žiline nič neutratili, lebo
214 XII | Vladimír. Ona mňa odvrhla v pýche svojej; Vladimír chce
215 XII | sľubujem, že ťa môj otec v panovaní na Strečne zanechá.
216 XII | zanechá. Pravda, musel by si v jeho mene vládnuť, ale po
217 XII | Máriu? Áno, to ti čítam v očiach - ale, hviezdy nebeské,
218 XII | ty žiadaš odo mňa to, čo v mojej moci nestojí!"~"Mlč,
219 XII | prišiel do môjho tábora? V mojej si moci, a tak počúvaj
220 XIII | asi chybí, ale druhí ani v meste, ani v jeho dome sa
221 XIII | ale druhí ani v meste, ani v jeho dome sa dozvedieť nemôžu,
222 XIII | Starý Hrad, ustavične len v Žiline sedí.Či pri svojej
223 XIII | k vojne? Nie - on sedáva v svojej izbici v dome richtárovom
224 XIII | on sedáva v svojej izbici v dome richtárovom sám a sám.
225 XIII | vlasť naša. Keď my ostaneme v Trenčíne, kráľovi pomoci
226 XIII | teraz stala knihou bolesti, v ktorej možno čítať to, čo
227 XIII | ešte nám, prežime ho vedno v čistej láske - lebo príde
228 XIV | si, ako sa tešia duchovia v noci, keď vzbúrené živly
229 XIV | Pankráca. Milko podpísal v mene otcovom zmluvu. - Pankrác
230 XIV | pôjdeme na postriežku!" A v okamihu sa Podhradie hýbe,
231 XIV | Inak sa to zas veci majú v Žiline. Vladimír chodí po
232 XIV | rozduchujúc ustavične plameň v srdci tvojom - a teraz neborká
233 XIV | Turčanov proti Turkovi. - V Trenčíne zostalo málo ľudstva,
234 XIV | Považí je teda ticho.~Len v Žiline neprestáva byť živo.
235 XIV | Vladimír na koni, celkom v zlate a striebre vyobliekaný,
236 XIV | tvári pekne svedčia a ruže v čiernych vlasoch jej dodávajú
237 XIV | všetci zadivili nevediac, že v tom slove bolo vyrieknuté
238 XIV | nebezpečno je človeku samému v noci chodiť a zvlášte na
239 XV | kôň Milkov; lebo ktože by v Žiline Milkovho sivka nepoznal?
240 XV | Milkovho sivka nepoznal? V dome všetko tvrdo spí, len
241 XV | prizerá na všetky tri telá, v duši mu je smutno, v mysli
242 XV | telá, v duši mu je smutno, v mysli je tmavo, v hlave
243 XV | smutno, v mysli je tmavo, v hlave mu je zamračené, lebo
244 XV | mesta pre vozy.~Plakali v Žiline za Milkom všetci
245 XV | modlia sa za jeho dušu.~V dome pána richtára je plno
246 XV | opisoval, však už leží bez seba v ťažkej nemoci, nemôžuc zniesť
247 XV | kde bol usmrtený, lebo v tom poli, ba hádam na tom
248 XV | varínskemu prievozu. Najprv idú v železných šatách oblečení
249 XV | trubači a speváci, dvanásť v bielych šatách a voňačky
250 XV | bielych šatách a voňačky v rukách nesúcich dievčat,
251 XV | koruna. Okolo voza idú starci v čiernych plášťoch, v rukách
252 XV | starci v čiernych plášťoch, v rukách nesúc čiernymi stužkami
253 XV | žilinských, ovenčených a v rukách voňačky nesúcich.
254 XV | tú čiernu truhlu, akoby v nej i jeho, i celej Uhorskej
255 XV | zahubil, jej slová sa mu v srdci ozývajú ako pomstiteľ. -
256 XVI | predtým volali, nevie sa.~V tých terchovských horách
257 XVI | povesti roznášali; každá huba v tých horách bola počarená,
258 XVI | almužny nebol odpravil, bo v ňom každý pretváreného čarodejníka
259 XVI | tam mechúrom zalepené, bo v tých časoch sklo ešte zriedkavé
260 XVI | nazývali čertovým hniezdom a v nej bývala stará Marta,
261 XVI | Ľudia nepamätajú, odkedy v horách bývala, a tí najstarší
262 XVI | iba keď už všetka nádeja v pomoc ľudskú vyhynula a
263 XVI | boli len kosť a koža. I v jej chalupe všetko čudne
264 XVI | horské zeliny rozhádzané, v jednom kúte ležali staré
265 XVI | hrnčeky a misky s nakladenými v nich zelinami; v kúte od
266 XVI | nakladenými v nich zelinami; v kúte od cesty stál starý
267 XVI | ožiaruje; tak to tu vyzerá ako v dákej podzemnej diere, do
268 XVI | Teda ty poznáš moc zelín?"~"V mene božom som už mnohých
269 XVI | stiahol tvár, uškľabil sa ako v šialenstve, chytil starú
270 XVI | zahrabem i teba i seba v jej rozvalinách -"~"A čože
271 XVI | ľudia vravia a ja som to v dedine počula. Tak je to -
272 XVI | odrazu, ani čo by všetka kry v žilách jeho zastala, uchytí
273 XVI | Marta drží jeho ruku v svojej pravici, pozerá na
274 XVI | malého prsta je život a ten v prostriedku je šťastie a
275 XVI | pozrel na šváry, sám čítal v nich, akoby sa bol už dávno
276 XVI | vyšších mocí, ktoré sa javia v každom pohnutí človeka.
277 XVI | tak iskrí očima, akoby v ohni na kozúbku videl lietať
278 XVI | to teraz tu vyzeralo ako v dákomsi čarodejníckom hniezde.
279 XVI | čo sa stane!"~Nad domom v čiernych oblakoch zahrmelo,
280 XVII | ale obaja veria, že majú v sebe dač skutočného. Sotva
281 XVII | nikde toľko nevraví ako v Žiline; každý ľutuje jeho
282 XVII | Marienku Dlhohorských. Ach, v tom dome pána richtára sa
283 XVII | sa zmenilo! Marienka leží v horúčke, volá na svojho
284 XVII | obstaráva celý dom a sedáva v noci pri Marienke i trpezlivou
285 XVII | Dlhohorský zatopil celú činnosť v žiali svojom a tak sa nemá
286 XVII | nič nerobí.~Už je neskoro v noci. Dlhohorský sa stratil
287 XVII | noci. Dlhohorský sa stratil v myšlienkach, paniu začína
288 XVII | svitlo - svitla i nádeja v srdciach zarmútených. Mária
289 XVII | to meno, lebo sa krv búri v žilách mojich, keď ho len
290 XVII | podivným ohňom, dych sa mu v prsiach krúti a ústa zavolajú: "
291 XVII | peklo! Dieťa Dlhohorského v náručí Milkovho vraha!"
292 XVII | vystupuje jednou nohou už v hrobe stojaci starec a rozmrví
293 XVII | hlavu ako hadovi, ak sa v tom okamihu neodstrániš.
294 XVII | Ostatné dieťa z jeho rodu v náručí vraha!"~"Ach, otec,
295 XVII | ako čo by sa ostatná sila v prsiach zostaraných zbierala;
296 XVII | jeho šedivá hlava vyzerala v hneve ako skamenený obraz
297 XVII | ju malo vidieť oko moje v náručí vraha."~"Nemenuj
298 XVII | utrápenú a ten drahý dom, v ktorom som vyrástla?"~Radostne
299 XVIII| XVIII~Vo dne ako vo dne, ale v noci je to smutno, trúchlivo.
300 XVIII| smutno, trúchlivo. Ale i v noci, keď mesiačik svieti,
301 XVIII| zrútiť chcelo, a hučí to v nich tak temne, tak tmavo,
302 XVIII| Kedy-tedy zahorí to jasný blesk v tých oblakoch tak čudne,
303 XVIII| nepokojí, bo je Vladimír celý v oceli oblečený. Stojí Vladimír
304 XVIII| na brehoch Váhu sám a sám v tej temnej, v tej smutnej
305 XVIII| sám a sám v tej temnej, v tej smutnej noci. Pozerá -
306 XVIII| tristotisíc hromov, dych sa mu v prsiach zastavil - a vetry
307 XVIII| búrlivá duša jeho sa rozleje v zúfanlivý výkrik: "Sklamaná
308 XIX | jednom mieste, obaja sú spolu v tom jednom hrobe pochovaní,
309 XIX | sám pre seba, on žiali sám v sebe za zahynutou láskou,
310 XIX | hrobe, keď vetrík umorený v svojom žiali zaspí, to sa
311 XIX | zaspí, to sa divný šumot v povetrí rozlieha, temný
312 XIX | citlivej duše, čistého srdca v tom vidí moc vyšších duchov,
313 XIX | ruky. Nad ním zhora visí v povetrí bledé plačúce dievča,
314 XIX | Ján Hunyadi. Vyznamenal sa v protitureckých výpravách (
315 XIX | Pohrobka bol od r. 1446 v Uhorsku gubernátorom. Zomrel
316 XIX | strany.~Pankrác - z Mikuláša, v polovici 15. stor. mocný
317 XIX | uhorské a poľské vojská. V bitke padol aj kráľ Vladislav,
318 XIX | padol aj kráľ Vladislav, v poľských dejinách zvaný "
319 XIX | Vladislava.~ insurekcia - v uhorskom feudálnom zriadení
320 XIX | vojsko na obranu krajiny v čase nepriateľského nápadu.~
321 XIX | Matiášovho otca vyčistili - v bitke pri Lučenci porazil
322 XIX | Zniev - najstarší hrad v Turci. V 13. stor. (1251)
323 XIX | najstarší hrad v Turci. V 13. stor. (1251) založil
324 XIX | pevnosť - na dolnom Dunaji v dnešnej Juhoslávii.~Mathias
|