Cap.

 1 VII |          smútok. A ten žiaľ im z očú vyzerá, lebo od mladi nemajúc
 2 VIII|          Otec pozrie dievčaťu do očú, meria ho od hlavy až do
 3 IX  |        zamračenej tváre, tmavých očú, silných ramien s holým
 4 IX  |       hoc jej to predsa ľudia do očú hovoria. Váh si mumle pesničky
 5 IX  |          len to vravela, že mu z očú a tváre bolo vidno, ako
 6 X   |         poletujú po pleciach a z očú, na starca sa prenikave
 7 X   | Vrútočania vedia chlapcom tak do očú napľuvať, že viacej cesty
 8 X   |      musím ja sám Vladimírovi do očú pozerať, Nitra a Trenčín
 9 XI  |     stade pozerá Komorovskému do očú.~Divné je to, čo sa v Turci
10 XII |     ľudské, štípe tvár a fúka do očú, že slzy z nich padajú.
11 XII |         dôjde. Z jeho držania, z očú a tváre mu poznať, že je
12 XII |      Milko pozrel Vladimírovi do očú, zapálil sa, ako čo by mu
13 XIII|         slovách dve veľké slzy z očú vytisli. "No len sa uspokojte,"
14 XVI |     trasie hlavou a pozerá mu do očú a zase na dlaň. Vladimír