Cap.

 1 VI  |  pamiatka po nemilých ľuďoch. Matka sa jej pýta: "Či sa nepôjdeme
 2 VI  |     prívetivo hovorí, že sa i matka, vidiac to, teší, i otec,
 3 VIII|       či len sen. Mária a jej matka sa trasú ako topole vetrom
 4 VIII| Pankrácom z hlavy nevychádza. Matka premýšľa, ako mohla Mária
 5 VIII|       šialený sa von vyrútil.~Matka i dcéra bežali preľaknuté
 6 IX  |    sedí v kole svojej rodiny; matka rozpráva o svojej mladosti,
 7 IX  |   Márii vypadne šitie z ruky, matka sa usmeje, Dlhohorský vyskočí,
 8 X   |      Žilinu nezradí, a -"~Ale matka jej dala prísnym pohľadom
 9 X   |     obloku, i smútila, že jej matka príležitosť odňala o Milkovi
10 X   |     ale našiel tam len Máriu. Matka odišla po práci a Dlhohorský
11 XVII|   Mária, letí k nej plačúc, a matka ju pritisne k sebe a vraví
12 XVII|  zobral sa a vyšiel z izby. - Matka sa trasie, bojí sa dačoho
13 XVII|   taký rozvážny človek býval.~Matka preč odišla, Mária zostala