Cap.
1 I | I~Nad starou Nitrou dávno
2 I | hlavu. Nuž či nevieš, že sme i my dakedy kráľa mali, a
3 I | potmehúdskym zrakom pozerá i vypovie: "Tárali, netárali!
4 I | veď my to všetko vieme i beztoho," na reč Ondreja
5 II | pohan ohňom a mečom plieni. I ozvú sa hlasy medzi horami,
6 II | starodávne a slávne predtým i teraz. A v tom meste, v
7 II | Jiskra sa vrátil z cesty i so svojou družinou, záležajúcou
8 II | krajina slabá, odtrhnuvšia sa i od Čiech, i od Rakús, i
9 II | odtrhnuvšia sa i od Čiech, i od Rakús, i od Poľska. K
10 II | i od Čiech, i od Rakús, i od Poľska. K tomu nemal
11 II | rozmýšľať o takých veciach i bol ako bezprostredný volič
12 II | Mnoho ľudstva sa doň hrnie i von vychádza; páni z okolia
13 II | uhorských šatách, pod zlatom i striebrom; potom richtár
14 II | nielen bohatý a pokojný, ale i múdry. K tomu je Žilina
15 II | náš mladý, a tak azda ešte i slabý k odvráteniu nešťastia
16 II | len no! Pán Jiskra mlčal, i Komorovský i Pankrác mlčal.
17 II | Jiskra mlčal, i Komorovský i Pankrác mlčal. Len si choďte;
18 II | vždy oproti Hunyadiovcom; i my sme s Jiskrom proti nim
19 II | máme, a hoc aj je Matiáš i kráľom, nuž čože je viac?
20 II | otca vyčistili? Či to teraz i s jeho synom urobiť nemôžeme?
21 II | sem zavolaní. Jiskra káže i hlavný išpán káže, aby sa
22 II | káže, aby sa rozišli, a tak i jedna i druhá strana zubami
23 II | sa rozišli, a tak i jedna i druhá strana zubami škrípuc
24 III | celé okolie.~Ale sa zato i všelijaké, nie vždy dobré
25 III | veru teší - predsa, raz už i ty dačo začneš. Keď som
26 III | priniesli. Tak som sa stal i ja pánom; celý Turiec ma
27 III | Preukážem ja svetu, že i Matiáš i Szilágyi padnú -
28 III | Preukážem ja svetu, že i Matiáš i Szilágyi padnú - len si
29 III | človek predsa dobre vyjde i uhádne, čo je spravodlivé
30 IV | sadajú na bystré koníky i letia ako gule k Dunaju,
31 IV | ľudstva sa všade ozbrojujú; i starí i mladí a najmä chlapi
32 IV | všade ozbrojujú; i starí i mladí a najmä chlapi pri
33 IV | krajine zabudnúť nemôže. I kňazom mnoho na tom záleží,
34 IV | bojovníci na pluky a čaty i vyvolili sa kapitáni a náčelníci.~
35 IV | sa až tak hemží od ľudí; i mladé i staré by sa rado
36 IV | tak hemží od ľudí; i mladé i staré by sa rado hneď z
37 IV | hlava s nami drží, musia i ostatné údy. Mne najviac
38 IV | našich vecí utiahol. Ale i keď to urobí, dobre, preukážeme
39 IV | dobre, preukážeme mu, že my i bez jeho pomoci dačo vyvedieme."~"
40 IV | to tak rúbe, a nás dorúbe i porúbe, nuž čo potom? -"~"
41 IV | uliciach žilinských, zadupoce i na rínku žilinskom. Janko
42 IV | vypovedať nechcel.Áno, ešte vám i to vyjaviť mám, že Jiskra,
43 IV | zapálená Mária, "a myslím, ste i môjho otca dakoľko ráz navštívili."~
44 IV | sa mu obrátiť nemôžem."~"I ja myslím, že človek vo
45 IV | si, dievča moje drahé, tu i tu na mňa," i vyšiel prudko
46 IV | drahé, tu i tu na mňa," i vyšiel prudko z izby a jasná
47 IV | neho, ale zvesilo hlávku i triaslo sa a tiché "zbohom"
48 IV | hlasom. Už od rokov ľudia i Milkovi i Márii hovorievali,
49 IV | od rokov ľudia i Milkovi i Márii hovorievali, že jeden
50 IV | vyslovenia, bez rozhovorky i mysleli na seba, ani neznajúc
51 IV | rodičov, priateľov a hádam i to, čo je milejšie človeku
52 IV | milejšie človeku nad rodičov i priateľov!!~
53 V | ako strely, vrásky na čele i po tvári a na temene ostatok
54 V | smrti Ladislava podľa práva i korunovať dal, súc zákonným
55 V | zanechať - ba čo viac, ešte i k nepriateľom našim prejsť!
56 V | slúžil, to je pravda, ale je i to pravda, že som Matiášovi
57 V | ako so žiaľom počujem, i zo stolíc, nad ktorými vy
58 V | držiace; k tomu rozpovedal mu i všetko to, čo som vám ja
59 V | Jiskru a jeho prívržencov, i doložila spolu k tomu: ,
60 V | ste predmenovaného Jiskru i s jeho hlavnými spojencami
61 V | Pankrác a oči mu krvou nabehli i celý sa trasie ako vetrom
62 V | Pankrác a šabľu z pošvy ťahá, "i ty, sluha, opovažuješ sa
63 VI | dní prvý raz zasmiala, ale i ten úsmev tak chytro na
64 VI | to takým spôsobom, že to i pani richtárka zbadať musela.
65 VI | musela. Priblížila sa teda i s dcérkou k parkanu a vrátila
66 VI | obzrie, pozrie panne do očí - i zostane ako skamenelý.~"
67 VI | Komorovského a pani richtárku, i prehovoril: "Odpusťte, vzácna
68 VI | páni vždy mnoho práce majú, i vtedy, keď by sa o svojich
69 VI | pokloní a vychádza spolu i s pánmi von zo záhrady do
70 VI | nepriatelia jeho, súdia, že i seba, i mesto, i celú stolicu
71 VI | jeho, súdia, že i seba, i mesto, i celú stolicu Jiskrovi
72 VI | súdia, že i seba, i mesto, i celú stolicu Jiskrovi zapredá
73 VI | hostí, obstaráva všetko, von i dnu sa krúti. Pán richtár
74 VI | prívetivo hovorí, že sa i matka, vidiac to, teší,
75 VI | matka, vidiac to, teší, i otec, pohliadnúc na to tu
76 VI | otec, pohliadnúc na to tu i tu bokom, sa usmieva. Vladimír
77 VI | seba, očami po nej hádže i milé slová jej povedá, keď
78 VI | sa obráti k Dlhohorskému i vraví: "Tak je to, tak,
79 VI | je to, tak, pán richtár, i mne je to nemilé, že oddávna
80 VI | Hej," odpovie richtár, "i ja už oddávna nad tým plačem.
81 VI | hneď tak pobúriš. Nuž ale i tak dobre, aspoň budeme
82 VII | chodil som z dediny na dedinu i s mojím ujcom i s mojím
83 VII | na dedinu i s mojím ujcom i s mojím svákom - a čože
84 VII | smutno je pozrieť na nich! - I teraz pod zbrojou stoja;
85 VIII | vyzvedačov, že Vladimír chce i jeho i Žilinu zhubiť, ale
86 VIII | že Vladimír chce i jeho i Žilinu zhubiť, ale on sa
87 VIII | oklamal Vladimír, oklamal ho i Jiskra - aspoň si on tak
88 VIII | nikto nevie. Ale pri ňom je i tá zarmútenosť i ten smútok
89 VIII | ňom je i tá zarmútenosť i ten smútok inakší, ako pri
90 VIII | veľké jeho žiadosti, tak i jeho náruživosti, jeho výstupy,
91 VIII | jediný prst na Starom Hrade i pozerá na okolné vrchy a
92 VIII | nie daromné, bo čo by sa i Vladimír i Pankrác tak strojili
93 VIII | bo čo by sa i Vladimír i Pankrác tak strojili proti
94 VIII | malou silou potlačiť? A keby i tak bolo, naše mesto nevydrží,
95 VIII | vždy prehováral, aby sme sa i my do takých vecí starali,
96 VIII | sa všetko utíšilo, vstal i prehovoril: "Slávne zhromaždenie!
97 VIII | zhromaždenie! Vidím, že sa hlasy i za i proti mne a nášmu bráneniu
98 VIII | Vidím, že sa hlasy i za i proti mne a nášmu bráneniu
99 VIII | do chyže, kde jeho žena i s dcérou bývala, a preriekol: "
100 VIII | Komorovský chce znivočiť Žilinu i Pankráca - čo? Pankráca?
101 VIII | nemôže byť." Ale preletí i radosť po jej tvári, keď
102 VIII | hlavou prisvedčuje. Objíma i otca i matku a nezná si
103 VIII | prisvedčuje. Objíma i otca i matku a nezná si rady od
104 VIII | stratil lásku jeho a hádam i všetko svoje dedičstvo,
105 VIII | strany pokoj, ba čo viac, i pomoc proti Vladimírovi,
106 VIII | Nie - Milko je náš telom i dušou, a keď ho my za nášho
107 VIII | volá, aby sa čím najskôr i s Trenčanmi do Žiliny navrátil.~
108 VIII | sedia si samy v izbici a hoc i viac okamihov a hodín prešlo,
109 VIII | mohla Mária tak neočakávane i otca i mesto z nesnádok
110 VIII | Mária tak neočakávane i otca i mesto z nesnádok vytiahnuť,
111 VIII | na dcéru a prekára ju tu i tu. Dievča nič neodpovedá,
112 VIII | celý sa trasúc a rozpálený i hnevom i sklamanou nádejou,
113 VIII | trasúc a rozpálený i hnevom i sklamanou nádejou, že mu
114 VIII | zahynieš, ale zahyniem i ja - bo čo je Vladimírovi
115 VIII | šialený sa von vyrútil.~Matka i dcéra bežali preľaknuté
116 VIII | aj nám naši nepriatelia i skazu prisahali," a objíma
117 VIII | prisahali," a objíma ich obe, i prituľuje na otcovské srdce.~
118 IX | nepriateľa, rozdeľuje mešťanov i pánov na rozličné strany.
119 IX | ako blesk. Veľa ich padá i z jednej i z druhej strany.
120 IX | Veľa ich padá i z jednej i z druhej strany. Vladimír
121 IX | len proti Pankrácovi, ale i proti náruživosti svojej,
122 IX | nevykonalo, len že jedna i druhá stránka zredla, pole
123 IX | idú zdola vojaci na koňoch i peší. To sa vracajú Trenčania
124 IX | aspoň ich milí žijú, hoc im i majetok prepadol, títo smútia,
125 IX | kráľa a za vás. Skoro príde i vám pomoc."~"Otec môj, brat
126 IX | brat môj," začnú horekovať i starí i mladí a zamyslený
127 IX | začnú horekovať i starí i mladí a zamyslený mládenec
128 IX | záhuby nesvornosťou rúti, i ozve sa k nemu: Nič to,
129 IX | ukážeme tým malodušným, že i bez nich dačo vyvedieme."~"
130 IX | Rakúsoch popadali, starí i mladí, páni i panie sa k
131 IX | popadali, starí i mladí, páni i panie sa k nim pripojujú
132 IX | voľky-nevoľky vzdychne, i z úst jeho sa vykradne tichučko
133 IX | obzrie za druhými. Došli i ostatní, ale už nemlčali
134 IX | Ej, dobre je, dobre," i beží do mesta.~Kde sa vzali,
135 IX | víta panie, víta Milka i tisne mu ruku hovoriac: "
136 IX | obznáme."~"Boh dá, že sa i poznáme," odpovedá Milko
137 IX | nepriateľom; majte starosť i o moje dietky, môže byť,
138 IX | Dlhohorský.~"Ach, a s ním padá i jednota naša," povie na
139 IX | predtým nič nebolo počulo, i opýtalo sa: "Čo rozkazuješ,
140 X | On je ako obyčajne, tak i teraz zamračený, podopiera
141 X | hlavu oboma rukami a tu i tu buchne pravicou na stôl,
142 X | vyrastený šuhaj, líca sa mu i červenejú i blednú, dlhé
143 X | líca sa mu i červenejú i blednú, dlhé čierne vlasy
144 X | Komorovského?"~"Preto som sa, otec, i bez tvojej vôle z Trenčína
145 X | nehovor mi to, lebo hoc aj si i krv moja, nevyjdeš živý
146 X | prisahaj pomstu a nenávisť i Komorovskému i Vladimírovi!"~"
147 X | nenávisť i Komorovskému i Vladimírovi!"~"Ja neprisahám,
148 X | máš na päť prstoch. K tomu i Žilina Pankrácov počúva
149 X | mnoho práce niet, bo Turiec i bez osobitného vodcu stojí
150 X | nerieknuc, sadla si k obloku, i smútila, že jej matka príležitosť
151 X | Milkovi!" a ľudu mladého i starého sa na rínku zíde,
152 X | priviedol, aby potom mesto i zdnuká i zvonka dobýjať
153 X | aby potom mesto i zdnuká i zvonka dobýjať mohol. Ale
154 X | jeden každý povinný, hoc by i život pritom utratil, pracovať
155 X | je," to každý vraví, že i on tak myslí. Milko býval
156 X | napomínal, radil a keď dakedy i neposlušnosť jeho úmysly
157 X | náruživosti upadajú a nechávajú i tie najsvätejšie veci stáť
158 X | dačo môže, ale že sa teraz i druhí neopovážia viacej
159 X | keď tento dovráva, začne i on hovoriť a tak horlive
160 X | zastúpila; a hoc to daktorý i dobre zná, že sú reči Milkove
161 X | rozdáva rozkazy, píše listy i otcovi i do Turca, porozposiela
162 X | rozkazy, píše listy i otcovi i do Turca, porozposiela poslov
163 X | keby sa nevyplnili; ale i ty veríš, že sa i reči Ondrejove,
164 X | nevyplnili; ale i ty veríš, že sa i reči Ondrejove, dakedy v
165 X | povinnosti a povedal mu, že už i jeho príchod v Turci oznámil
166 X | príchod v Turci oznámil i rozlučoval sa s ním. Ondrej
167 X | sa tiež zanechcelo samému i pobral sa richtára hľadať,
168 X | jeho predošlé odhodlanie, i nevedel ani ako, ani prečo
169 XI | Ondrej z Turca mnoho zásoby i ľudí poslal, takže sa to
170 XI | Turčania zastali na Fatre i na strečnianskych horách,
171 XI | steny, dobýja ho vo dne i v noci s jednou čiastkou
172 XI | prichádzal do Turca a tak ho i málo ľudí poznalo, ale si
173 XI | držia, dobre oni riadia i v Žiline, kde s pánom Ondrejom
174 XI | Vladimírovi, ačpráve mu Turčania i teraz za pätami idú.~Tak
175 XI | ešte stoja, majú železo i na hlavách i na prsiach
176 XI | majú železo i na hlavách i na prsiach a dobrými panciermi
177 XI | aby tomu dal pokoj, že i v meste je dosť sily, že
178 XI | prelomení; padol Vladár i Košút a mnoho inších pánov,
179 XI | zasurmovali, trúby zavrešťali i v meste i za mestom a vo
180 XI | trúby zavrešťali i v meste i za mestom a vo všeobecnom
181 XI | dievčatá z oblokov červenými i bielymi šatkami kyvocú,
182 XI | Či mi neveríš, že som ja i tam vždy na teba myslel?"~"
183 XI | v jednom okamihu nemôžem i teba k srdcu tisnúť i biť
184 XI | nemôžem i teba k srdcu tisnúť i biť sa za Matiáša kráľa."~"
185 XI | milých a s ním vykročil i ostatný anjel pokoja a šťastie
186 XII | predchádzajúci ľudia a prečo sa i Komorovský i Vladimír od
187 XII | a prečo sa i Komorovský i Vladimír od Žiliny stratili.~
188 XII | viacej pomeškania nemal i rútil sa, hľadajúc tohoto,
189 XII | odpadol, s nami držal a i sám pomoc jeho milosti kráľovi
190 XII | človiečka poslať nemožno, ale ja i tak, čo budem môcť zbroje
191 XII | poli, pozerá na Žilinu a tu i tu sa také slová vyderú
192 XII | nemôžem na teba zabudnúť. Noc i deň sú svedkovia mojej bolesti,
193 XII | ľútosti! - Svet sa nazdáva, i ty sa nazdávaš, že Vladimír
194 XII | cítili svoj blízky pád, i letia jedna za druhou z
195 XII | zveriť mám, to iba vy sám i znať potrebujete."~"Dobre.
196 XII | žilinský, s pozdravením i s vyslovením žiadosti s
197 XII | chceš, bo s ňou istotne i Mária zahynie."~"Nezhynie,
198 XII | Vezmi si, čo žiadaš,' i položí jej k nohám Žilinu,
199 XII | človeka nie obecného a hádam i preto, že sa nazdal, že
200 XII | sa s ním nič začať nedá. I začína mu byť úzko, bo takej
201 XII | sa Milko skoro spamätal i začal hovoriť: "Vladimír!
202 XII | Vladimír! Keď chceš, môžeš i Strečno mať, i nebudeš musieť
203 XII | chceš, môžeš i Strečno mať, i nebudeš musieť sám na seba
204 XII | preleteli, stisol plecami i povedal: "Ja ti ju dať nemôžem!"
205 XIII | Pankrácom nezastavil, bo i on zvesuje hlavu a málo
206 XIII | od dakoľko týždňov zmizla i z jeho pozoru i z líc i
207 XIII | týždňov zmizla i z jeho pozoru i z líc i z jeho celého držania.
208 XIII | i z jeho pozoru i z líc i z jeho celého držania. Každý
209 XIII | ustavične len v Žiline sedí.Či pri svojej Márii? Nie. Či
210 XIII | Vladimír je hotový ešte i dnes odpadnúť od Komorovského,
211 XIII | a trápením sa oslobodili i Považie i krajinu. Ja som
212 XIII | sa oslobodili i Považie i krajinu. Ja som sa odhodlal
213 XIII | nevykonali a len seba, ju i nás všetkých utrápili ?"~"
214 XIII | a Marienka? Ja ju znám i budem ju sám prosiť, aby
215 XIII | nevykonáme; hoc aj by sa i Vladimírov a žiadosť vyplnila,
216 XIII | nenávidí, a tak bude nenávidieť i Komorovského, robiac to,
217 XIII | jeho ženou, a možno ho ešte i milovať bude. Ja sa odstránim
218 XIII | ako tu? Či myslíte, že by i vás i nás sám váš otec neprenasledoval
219 XIII | Či myslíte, že by i vás i nás sám váš otec neprenasledoval
220 XIII | bolestne pozrie, že by sa jej i ten najtvrdší človek, zhliadnúc
221 XIII | sa ničoho. Vidíš, hoc ja i o dakoľko dní preč odídem
222 XIII | Marienka sa pustí do plaču i vraví: "Zanecháš? A prídu
223 XIII | uhorskej vlasti. Ja svoju lásku i celé svoje šťastie obetujem
224 XIII | šťastie obetujem vlasti. I teba pýtam, ochráň obeťou
225 XIII | smutné reči, zdá sa, že i ona má útrpnosť nielen so
226 XIII | útrpnosť nielen so sebou, ale i s Milkom, ktorého tvár sa
227 XIII | nevypovie, čo reč nevysloví; ale i jeden i druhý mlčí ako dve
228 XIII | reč nevysloví; ale i jeden i druhý mlčí ako dve skamenené
229 XIII | že duša taká krásna bude i takej obete schopná. Podumajme
230 XIV | Všetci ľudia ľutujú Milka i Máriu a ktokoľvek na jedného
231 XIV | bránil Žilinu a Máriu, bo som i ja sčiastky príčinou jej
232 XIV | Ondrej len dohovára Milkovi i hovorí: "Maj sa dobre, urob
233 XIV | veselá, zachádza s ním pekne i vážne, zostanúc ale sama,
234 XIV | hlavu a zaplače -~Ľudstvo sa i zo Žiliny i zo Starého Hradu,
235 XIV | Ľudstvo sa i zo Žiliny i zo Starého Hradu, Strečna
236 XIV | sa hrnú za bojovníkmi, bo i Milko i Žilina i Vladimír
237 XIV | za bojovníkmi, bo i Milko i Žilina i Vladimír toľko,
238 XIV | bojovníkmi, bo i Milko i Žilina i Vladimír toľko, koľko len
239 XIV | Budína. Peniaze posiela i Milko i Vladimír na pomoc
240 XIV | Peniaze posiela i Milko i Vladimír na pomoc Matiášovi
241 XIV | silne pripojil k Milkovi i Dlhohorskému. Pán Ondrej
242 XIV | vstal hore, pohladil si fúzy i začal dlhú reč hovoriť,
243 XIV | keď sa už dosť naspomínal i Evu i Sáru i Rebeku, začal
244 XIV | už dosť naspomínal i Evu i Sáru i Rebeku, začal hovoriť
245 XIV | naspomínal i Evu i Sáru i Rebeku, začal hovoriť o
246 XIV | dobre byť človeku samotnému i ako si musí hľadať pomoc
247 XIV | reč svoju: "Tak si umienil i pán Vladimír, vladár Strečna
248 XIV | za ruku Máriu. Druhý raz i pri oddávkach i pri svadbách
249 XIV | Druhý raz i pri oddávkach i pri svadbách zvykli dievčatá
250 XIV | sa, pery sa mu zatriasli i nepohliadol na Máriu, ale
251 XIV | budete mať hádam dosť sily i naďalej vytrvať."~"Nemôžem,
252 XIV | všetci zhovárajú, tak sa i Milkovi jazyk rozviazal.
253 XIV | spôsob, hoc sa málo ešte i zabaví, na Starý Hrad odíde,
254 XIV | poberať. Dosť ho zdržujú i páni i Dlhohorský, ale ho
255 XIV | Dosť ho zdržujú i páni i Dlhohorský, ale ho zadržať
256 XIV | zvlášte na Starý Hrad, hoc je i nie ďaleko." Milko dosť
257 XIV | nedurí, tak sa vidí, akoby i on premýšľal, čo to jeho
258 XV | hlavou, štrngá kantárom i strmeňmi, a keď sa ťažké
259 XV | je vždy živšie, takže to i Dlhohorský počuje a pozrúc
260 XV | krvou postriekaného koňa i pozná, že je to koník Milkov.
261 XV | ustávania!" A kľakol si i pomodlil sa za jeho dušu.
262 XV | pohliadne na svojho pána i začne dačo šeptať, ale tak
263 XV | prikladá ucho k jeho ústam i počúva, ako tieto šeptajú: "
264 XV | ža to Vladimírov kúsok. I zavolal: "Nebudeš nikdy
265 XV | a narieka: "Dieťa moje, i pri smrti na teba myslel."~
266 XV | Smutný to bol sprievod, i starí i mladí plakali a
267 XV | to bol sprievod, i starí i mladí plakali a hudba i
268 XV | i mladí plakali a hudba i spevy ticho zaznievali,
269 XV | dali požehnanie, pokropili i truhlu i jamu - a páni spustili
270 XV | požehnanie, pokropili i truhlu i jamu - a páni spustili truhlu
271 XV | čiernu truhlu, akoby v nej i jeho, i celej Uhorskej krajiny
272 XV | truhlu, akoby v nej i jeho, i celej Uhorskej krajiny budúce
273 XV | oči jej stĺpkom stoja a tu i tu blúzni. Nepozná ani svoje
274 XV | Vladimír drží silne s Pankrácom i so Žilinou. Raz priletí
275 XV | sa bola povesť po meste i okolí rozniesla, že Mária
276 XV | od slabosti oči zatvorila i zaspala zase. Vladimír hádže
277 XVI | zatúla. Za našich časov jesto i dedina medzi tými horami
278 XVI | oko bolo vypučené, obočia i obrvy boli celkom šedivé,
279 XVI | ruky boli len kosť a koža. I v jej chalupe všetko čudne
280 XVI | a tvár sa mu potrhovala i sťahovala, ako čo by nemal
281 XVI | strasiem tvoju kolibu, zahrabem i teba i seba v jej rozvalinách -"~"
282 XVI | kolibu, zahrabem i teba i seba v jej rozvalinách -"~"
283 XVI | ľudia vzdychajú, haha, a to i páni vzdychajú; no ale nič
284 XVI | no ale nič to - nech sa i páni dakedy na chudobu utisnú.
285 XVI | to hovoríš? Či vedia už i hory i lesy o mojom nešťastí?
286 XVI | hovoríš? Či vedia už i hory i lesy o mojom nešťastí? Kdes'
287 XVI | usmialo a strepotalo rúčkami, i ostatní sa smiali a odohnali
288 XVI | Ale páni nemajú trápenia i hnevajú sa, keď sa človek
289 XVI | počula o čiernych očiach?" i lapil ju prudko za ruku.~"
290 XVI | nebude, pôjde, pôjde preč i bude tam svedčiť na Vladimíra.
291 XVI | starú za plece, strasie ju i volá: "Ty vieš o všetkom?
292 XVI | Ty vieš o všetkom? Vieš i o tom, ako som ju miloval?!
293 XVI | bádaniu a strigôňstvu učil, i zavolal: "Stará! Môj švár
294 XVI | cez doliny, hory a lesy i hľadajú zelinky, o ktorých
295 XVII | zhovára sa s ním, plače i smeje sa odrazu. Dlhohorský
296 XVII | sedáva v noci pri Marienke i trpezlivou mysľou nesie
297 XVII | sa hýbe a strežie nemocnú i podáva jej lieky.~Na druhý
298 XVII | druhý deň svitlo - svitla i nádeja v srdciach zarmútených.
299 XVII | teší, usmieva sa, ale sa i mrzí i hnevá, bo Mária ustavične
300 XVII | usmieva sa, ale sa i mrzí i hnevá, bo Mária ustavične
301 XVII | Mária ho obyčajne pekne víta i hovorí: "Milý moj, prečo
302 XVII | skamenený naprostred izby i bedoval: "Bože, prečo tresceš
303 XVII | obraz pomsty. Nato pribehla i pani Dlhohorská do izby.
304 XVII | búrke."~Vyskočila Mária i zavolala: "Utekaj, Vladimír
305 XVII | Vladimíra ?"~"Neopytuj sa ma, i otca milujem i teba, ale
306 XVII | Neopytuj sa ma, i otca milujem i teba, ale otec zakazuje,
307 XVII | pritisne k ústam svojim i prosí: "Mária! Vladimír
308 XVII | nado mnou, zanechaj otca i matku a poď so mnou do sveta,
309 XVII | nesľúbiš, že zanecháš otca i matku -"~"Bože môj, akože
310 XVIII| to smutno, trúchlivo. Ale i v noci, keď mesiačik svieti,
311 XVIII| je noc tmavá, to sa duša i najsilnejšieho ľaká. A dnes
312 XVIII| na ľudské plemeno kovali. I zhora i zdola sa valia mrákavy
313 XVIII| plemeno kovali. I zhora i zdola sa valia mrákavy také
314 XVIII| nikdy. Kedy-tedy z nich i zhora i zdola zahurtuje,
315 XVIII| Kedy-tedy z nich i zhora i zdola zahurtuje, akoby sa
316 XIX | pochopí on šumenie povetria i zrozumie povievaniu vetríka -
317 XIX | zrozumie povievaniu vetríka - i pomodlí sa skrúšene za zahynutú
318 XIX | čierne oko horké slzy vylieva i ruky vystiera za bledým
319 XIX | pravicou jeho od nej odstraňuje i volá: "Nespojili ste sa
320 XIX | veľkého Ľudovíta - Ľudovíta I. Veľkého, syna Karola Róberta
|