Cap.

 1 IV   |        jej očiach tajomstvá jej duše číta. Schytí jej ruku, pritisne
 2 VIII | richtárka.~"Dobre, dobre, drahé duše," vraví Dlhohorský. "Boh
 3 IX   |     akoby z ľútosti a vypovie: "Duše moje, nebojte sa mňa, to
 4 X    |        súc najsilnejším výrazom duše človeka.~Milkovi sa dnes
 5 XII  |      plakávali a radovali sa; a duše naše sa so spoločným žiaľom,
 6 XII  |       ho oko vedie, bo len hlas duše sa v ňom ozýva: " V Žiline
 7 XIV  |    vedel o všetkých tajomstvách duše jeho. Poznať, že trpí, lebo
 8 XIV  |  prevážajú; ale teraz ani živej duše tu nevidno, lebo je už skoro
 9 XVI  |      lavicu pri stole. Trápenie duše jeho bolo veľké, zmysly
10 XVII |       svoje, ono miluje z celej duše Vladimíra!"~"Dieťa moje?
11 XVIII|       okolo neho lietajú a hlas duše sa ozýva väčšmi ešte ako
12 XIX  |  obyčajne." Ale človek citlivej duše, čistého srdca v tom vidí
13 XIX  |         polnoci človek citlivej duše, čistého srdca tadiaľto