Cap.

 1 I  | Odkiaľže? - Ale veď som ich ja dakedy kopu vedel - a teraz mi
 2 I  |     Nuž či nevieš, že sme i my dakedy kráľa mali, a teraz máme
 3 III|      bo čo bys' ty nemohol byť dakedy aspoň palatínom Uhorskej
 4 IV | zmýšľam ako on; iba v hneve mu dakedy jazyk vyzradí to, čo by
 5 V  |    našimi sa ligotajúci, mohol dakedy dom náš a rodinu našu zanechať -
 6 IX |     prichádzajú domov, ale kde dakedy ich dom stál, tam teraz
 7 IX |        dietky, môže byť, že im dakedy budete môcť pomáhať,' to
 8 X  |         napomínal, radil a keď dakedy i neposlušnosť jeho úmysly
 9 X  |  vykonáme, že sa reči Milkove, dakedy v Nitre prenesené, skutočne
10 X  |        že sa i reči Ondrejove, dakedy v Nitre hovorené, vyplnia?"~
11 XV |      hádam na tom istom mieste dakedy bojúval, a hoden je taký
12 XV |      bol Milko, ležať tam, kde dakedy krv svoju pre obecné dobro
13 XVI|        nič to - nech sa i páni dakedy na chudobu utisnú. Teda