Cap.

 1 III |  vyvolil! Slúžiť vlasti, ktorej nieto; viere, ktorá vieru otca
 2 IV  |     Maríny Dlhohorského zniesť, nieto by ešte blesk zbrane."~"
 3 VIII|         sa blyští povedomím, že nieto na svete človeka, čo by
 4 IX  |      celé mesto. Kriku a hukotu nieto konca-kraja.~V Žiline zahučali
 5 XI  |      ľudstva toľko nahrnulo, že nieto ani dostatočnej zbroje,
 6 XI  | priznáva k strane Pankrácovej a nieto nikoho v celej stolici,
 7 XIII|      ešte tak veľmi nediví, ale nieto človeka, čo by sa nad Milkom
 8 XIV |         starým Pankrácom, a tak nieto ani pomyslenia, aby mohol
 9 XIV |      vie, čo spomínajú, že tomu nieto ani konca ani kraja. Odbila
10 XVI |       plačlivým hlasom zavolá: "Nieto pomoci pre Vladimíra, bo
11 XVI |         priblíži a s ním spojí, nieto viac pomoci; keď sa ale
12 XVII|        pokrúti hlavou a povie: "Nieto už pomoci iba u Boha." Žena