Cap.

 1 II  |          rozpísali a každý si, koľko možno, svojho poddanstva k sebe
 2 V   |     bojovného Jiskru. Aspoň to je už možno čítať na tvári a v očiach
 3 V   |           Kalich a Kristus! Či je to možno?"~Celé zhromaždenie sa pobúri
 4 VI  | široko-ďaleko pre svoju krásu známe; možno by bolo o nich povedať,
 5 VIII|           môžem, ak váš syn nepríde, možno už aj zahynul."~"Hrúza nebeská!"
 6 IX  |              pod múrmi žilinskými už možno rozoznať české oceľové šišaky,
 7 IX  |     vyšnurované a panciere ligotavé; možno rozoznať, ako muž vysoký,
 8 XII |          jazdec pozerá na Vladimíra, možno síce, že ho pozná, ale predsa
 9 XIII|           taká, že nám ju sotva bude možno vyplniť, a keď sa nevyplní,
10 XIII|         urobí, že bude jeho ženou, a možno ho ešte i milovať bude.
11 XIII|             knihou bolesti, v ktorej možno čítať to, čo slovo nevypovie,
12 XIV |              No," myslí Dlhohorský, "možno sa mu spoločnosť medzi paniami