Cap.
1 Inc | Zaspievalo vtáča na kosodrevine:~Čo komu súdené, veru ho neminie.~
2 I | bolo treba ísť domov, lebo čo už má človek doma robiť
3 I | noc nemodlíte?"~"Nuž a ty čo sám mlčíš? - Len by si ty,
4 I | Ondrej.~"Chlapci! Viete vy čo?" povie na to Milko, "nezadierajte
5 I | uchom, čelo zahŕždi, ako čo by pilne premyšľoval.~"Ja!
6 I | pilne premyšľoval.~"Ja! Čo by to tam toľko myslel,"
7 I | mlč," vyriekne Janko, "čo sa miešaš do reči? Keď na
8 I | zrakom. "Janko, vieš ty čo? Daj ty tomu radšej pokoj;
9 I | Veď ja nedbám, robte si, čo chcete, ale ty, ty tuná,
10 I | tuná, ty mi tiež povedz, čo chceš s tým tvojím králikom?"~"
11 I | mladý šuhaj, dočkaj, uvidíš, čo z neho bude. - To ti je
12 I | je chlap, a počkaj len, čo sa za jeho časov robiť bude.
13 I | pokoji na uzdu sebevoľníkov, čo chceli krajinu na ruby obrátiť;
14 I | uvidíte, nebude horší. Čo? Veď keď sa ti taký šarvanec
15 I | nepôjdeme ako za dákym, čo sa bojí ruku z vrecka vyňať?
16 I | skočí. Komu lepšie ako nám, čo máme takého šuhaja na tróne?"~"
17 I | láskať, to je pre teba. Ale čo? Nech som dobrý, chlapci,
18 I | prevetí Milko, "povedz. A čo sa ty nazdávaš o mne? -
19 I | my to všetko známe."~"A čo znáte?"~"Ľaľa ti ho! - To
20 I | Milko, či vie, či nevie, čo oni myslia, opytuje sa a
21 I | doráža, aby mu povedali, čo chcú a čo mienia - ale títo
22 I | aby mu povedali, čo chcú a čo mienia - ale títo sa len
23 I | Ale veďže mi povedz, čo chceš, ja nerozumiem ani
24 I | len rád počul od druhého, čo sám vysloviť nechceš. -
25 I | vypovie: "Tárali, netárali! A čo mi dáš, keď ti ešte viac
26 I | tomuto, pokračuje: "Či vieš, čo som ti včera zabudol povedať?
27 I | Len si pomysli: tamto ten, čo sa takým svätým robí, ako
28 I | sa takým svätým robí, ako čo by nevedel ani vody zamútiť,
29 I | To si darmo tam hľadal, čo si hľadal - ale počkaj len
30 I | že sme ti to nadštrkli. A čo sa stavíš, že by si to ani
31 I | ty Turkov premôžeš."~"Ale čo si myslíš, Ondrej," odpovie
32 II | a šťastný je ten človek, čo sa jej synom nazýva. Tamdolu
33 II | Dajte, nebožiatka, dajte, čo máte, dajte život vlastný
34 II | životaplným; a nikdy noha vraha, čo dolné kraje vlasti našej
35 II | žijú chlapci na horách, čo v oči pozrú pohanovi."~Tak
36 II | pomáhať nebudú. A bohvie, čo sa to všetko vraví; ale
37 II | vyvolený, krv otcovská, čo v ňom tečie, veľkú nádeju
38 II | napomínania naše vydať nechce, ba čo viac ešte, na nabádanie
39 II | slabé. Ak čas zmeškáme, čo potom? - Slávne stavy! Tam
40 II | mu! To je szilágyiovec."~"Čo, pán brat? - Veru pravdu
41 II | za kráľa len natisnutý. A čo? Či je Szilágyi celé zemianstvo?"~"
42 II | druhý prvému, "urobte si, čo chcete, a keď pravdu máte,
43 II | urobiť nemôžeme? A viete čo? Dobre je to v takých časoch
44 II | kráľa. Človek si berie, čo chce, robí, čo chce, bije,
45 II | si berie, čo chce, robí, čo chce, bije, koho chce a
46 II | sa, až tak duní. Počuješ, čo len chceš na svete. Tu sa
47 III | báli Starého Hradu, lebo čo jeho pán zažiadal, to sa
48 III | dom podpálený a všetko, čo mal, zabraté, vždy mysleli,
49 III | ani vody zamútiť, ale tí, čo ho bližšie znali, rozprávali,
50 III | všetko to tebe k dobrému, bo čo bys' ty nemohol byť dakedy
51 III | voľakde tak hlavu pobalamutil. Čo ctižiadosť? Čo škoda vlasti? -
52 III | pobalamutil. Čo ctižiadosť? Čo škoda vlasti? - Každý nech
53 III | ako by k dačomu prišiel. Čo ti je zo sveta, keď len
54 III | otcovu naruby obrátiť! No a čo si si za zlaté zámky v povetrí
55 III | nebude. Nedbám, rob sám, čo chceš, ale mne dovoľ ta
56 III | len si choďte - uvidíte, čo vám Jiskra a Pankrác zahudú. -
57 III | predsa dobre vyjde i uhádne, čo je spravodlivé a čo nie."~
58 III | uhádne, čo je spravodlivé a čo nie."~Pankrác zastal; ale
59 III | mnoho prepáči Milkovi, čo by druhý životom zaplatil.~
60 IV | mládeže sa okolo neho vrtí a čo na nej sily nevidí, to doplňuje
61 IV | ktorí majú doma zostať, čo by na prisluhovanie spravodlivosti
62 IV | odpovedá: "Pán Boh zná, čo ten zase kuje! Z jeho ľudí
63 IV | Vladimíra na Strečne; neviem, čo chcú, lebo Jiskra len potom
64 IV | viete, že to teraz človek, čo ani s jednou ani s druhou
65 IV | Jednotlivci nech kričia; čo nás do toho? Keď raz hlava
66 IV | pôjde. Nech Jiskra robí, čo chce; najprv musíme Budín
67 IV | sme sa ani pohnúť nemohli, čo potom!"~"To Jiskra neurobí -
68 IV | vonkoncom nepáči - "~"A čo teda chcete začať?"~"Čo
69 IV | čo teda chcete začať?"~"Čo začať? Pravdu máte, na tento
70 IV | inšie začať nemôžeme, iba čo povinnosť káže. Ja ako nevládny
71 IV | gajdičky, zo sivej kozičky,~čo sa utopila, keď vodičku
72 IV | nás dorúbe i porúbe, nuž čo potom? -"~"Ej, nestar' sa
73 IV | Ale kde je ten králik, čo sa v Nitre pri pohárikoch
74 IV | tak na tú vojnu strojil, čo to tak za kráľa Matiáša
75 IV | Zapamätal som si od tých čias, čo ste v Žiline do školy chodili,
76 IV | spolu na polovačku - bohvie, čo tam vyvaria! - A ja som
77 IV | dakedy jazyk vyzradí to, čo by sám vypovedať nechcel.
78 IV | vraviac: "Pán Pankrác. - Čo nového?"~"Otče, všetko sa
79 IV | je tomu už štyri roky, čo ste ju zanechali."~"A pamätáte
80 IV | priateľov a hádam i to, čo je milejšie človeku nad
81 V | roztratené, takže ono nič nevie, čo sa po svete robí.~Pekná,
82 V | povie slovo a stojí pri ňom. Čo by to tam toľko mudroval?
83 V | svoje nazad vezmú - skúsia, čo je starý Jiskra!"~"O Poděbradovi
84 V | je muž statočný a robí, čo mu povinnosť a láska k Čechom
85 V | Fridrich sa už dal korunovať - čo chce Hunyadi? Kto má s ním
86 V | mládenec. Či ste počuli, čo urobil Matiáš so Szilágyim,
87 V | len, bratríčko, pozrite, čo tam stojí!"~Jiskra vzal
88 V | rodinu našu zanechať - ba čo viac, ešte i k nepriateľom
89 V | pravdu.~"Jiskra odpovie: "Čo sa jeho práva dotýka - do
90 V | rozkazy v Budíne zišlo, ba čo viac, ako so žiaľom počujem,
91 V | nad ktorými vy vládnete. Čo myslíte? Čo vaše zemianstvo
92 V | vy vládnete. Čo myslíte? Čo vaše zemianstvo na lepšej
93 V | sa najprv týchto centov, čo mi na pleciach ležia, zbaviť,
94 V | strany všetkých odstrániť, čo sa mu protivia, a potom
95 V | neskúsený, a tak neznám, čo v Rakúsoch vykoná. Fridrich
96 V | povedať nemohol, ináčej nevie, čo je starý Jiskra!"~"A prečo
97 V | rozpovedal mu i všetko to, čo som vám ja bol hovoril.
98 V | prehovoriť, kde ich očakávalo to, čo Szilágyiho.' ,Dajte mi radu,
99 V | usmieva.~"Skúsiš, skúsiš, čo je Ján Jiskra Brandýssky!'"
100 V | Každý na svoje zámky, zober, čo máš ľudstva, mečom a ohňom
101 V | mečom a ohňom plieň všetko, čo zachytíš, lebo Ján Jiskra
102 V | Brandýssky! Počul si, videl si, čo sa stalo. Prečo sa mi nedáš
103 V | nad nepriateľom svojím? Čo mi brániš potrestať sluhu
104 VI | a láme si na tom hlavu, čo sa jeho dieťaťu stať mohlo.
105 VI | plačom od nej dozvedieť, čo jej chybí, ale Marienka
106 VI | hlavu láme, celý svet háda, čo sa to richtárovej Marienke
107 VI | šibenice preskakujú; hučí, ako čo by si veselú pesničku spieval;
108 VI | medzi sebou hovoria, ako čo by šumot Váhu hlasom preraziť
109 VI | s ním úprimne nemieniš, čo potom ?"~"Nuž ty prešibaná
110 VI | ty prešibaná líška, ako čo bys' ty to lepšie nevedel
111 VI | A predsa nikto nevedel, čo je to za vlka v baranej
112 VI | sa to všetko nerozpadne, čo on nabudoval? Kto chce do
113 VI | Matiášovi prehlásime, a tým, čo s ním držia, poberieme zámky
114 VI | Hm! Ty už máš Strečno, čo bys' ty tiež nemohol byť
115 VI | povyšuje a sa panstva domáha."~"Čo je ako, už nedbám, len ťa
116 VI | u Dlhohorského, zvieme, čo myslí, a ako to s jeho vecami
117 VI | odpusťte -" chytro, ako čo by sa spamätal, vraví Komorovský. "
118 VI | sa práve k nám vybrali - čo nám je veľmi milé - nebude
119 VI | ide popri Marienke. Nevie, čo sa mu porobilo - dych sa
120 VI | potom na to zabudnúť, na čo sa človek zahľadel -~U pána
121 VI | byť nemôže, Pán Boh vie, čo všetko nenavymýšľajú a nenahovoria.
122 VI | celá krajina hynie."~"Ale čo ste nám to už dávno nepovedali?
123 VI | múdreho Jiskru nespýtal, čo o stave krajiny myslí? Tak
124 VI | Matiáša nezbije - a potom čo začať?"~"Ale by ho Fridrich
125 VI | Komorovský sa zmraštil, ako čo by sa octu napil, ale spamätajúc
126 VI | slovo Vladimírovi, a on vie, čo začať."~"Ďakujeme vám, pane,"
127 VI | zavolá: "Počuli ste, páni, čo pán Komorovský povedal? -
128 VI | je v jej blízkosti, ako čo by na uhlí sedel, a predsa,
129 VII | stolica očakáva, očakáva, čo sa to robiť bude. Strečno,
130 VII | Matej hlava v dedine, a čo on myslí, že to myslí celá
131 VII | Prišli veru ku mne tak, ako čo by ja bol pánom, a oni moji
132 VII | nakláňali, vybozkávali ma, ako čo by som bol s nimi vyrástol,
133 VII | lebo vám tak pristane, ako čo by ste s ňou boli na svet
134 VII | Ba od Jiskru odpadla. Čo sa stavíte?"~"Päť zlatých
135 VII | železné. Sedia a čakajú, čo im pán rozkáže, neťahá ich
136 VII | vojsko vlastne nevedia, čo majú robiť, iba všetci to
137 VII | teraz?~Sám Pán Boh vie, čo sa stalo Vladimírovi, od
138 VII | Žilina, ak ty budeš moja! - Čo ma do Jiskru, čo ma do celého
139 VII | moja! - Čo ma do Jiskru, čo ma do celého sveta, keď
140 VII | zakryje, hlavu ovesí, ako čo by mu ťažká bola, a zase
141 VIII | nieto na svete človeka, čo by bol kedy Pankráca prevládal.
142 VIII | tvár mu je tmavá ako oblak, čo búrku v sebe nesie, vlasy
143 VIII | prichodia do Žiliny starí páni, čo už na Viedeň ísť nemohli,
144 VIII | bojovávali, dávno je to už tomu, čo sa krajina na stránky porozpadúvala
145 VIII | ale čože chce Vladimír? Čo chce Komorovský? Či sú oni
146 VIII | Páni moji, robme teda, čo môžeme, bráňme sa, kým vládzeme
147 VIII | strachy nie daromné, bo čo by sa i Vladimír i Pankrác
148 VIII | sa musíme poddať."~"Hej, čo poddať?" zavolajú hlasy
149 VIII | Či my už nič nevládzeme, čo sme starí?"~"Veď sú pevné
150 VIII | richtár vypočúval všetko, čo sa vravelo, tvár jeho bola
151 VIII | nášmu bráneniu ozývajú: ja čo robím, robím len pre osoh
152 VIII | vaše pomsty sú daromné."~"Čo za pomsty? Hahaha! Mal by
153 VIII | znivočiť Žilinu i Pankráca - čo? Pankráca? Hahaha! Pankráca
154 VIII | prikovaný, nevie, či je to, čo sa stalo, skutočnosť, a
155 VIII | každý si hlavu láme nad tým, čo sa robí v meste, čuduje
156 VIII | zemania, chcejúci počuť, čo Pankrác v Žiline chcel,
157 VIII | slova do slova hovoriť, čo Pankrác rozprával, a potom
158 VIII | jednej strany pokoj, ba čo viac, i pomoc proti Vladimírovi,
159 VIII | vedia, ony už Pán Boh vie čo pohovorili, bo sa im už
160 VIII | Môžu ale ľudia vravieť, čo sa im páči, na tom nezáleží
161 VIII | dlhý list, v ktorom všetko, čo sa stalo, vypisuje, Milka
162 VIII | hviezdy nebeské! Uvidíte, čo je Vladimír a sila jeho,
163 VIII | je Vladimír a sila jeho, čo je ten Vladimír, ktorý teraz
164 VIII | ale zahyniem i ja - bo čo je Vladimírovi život bez
165 VIII | prskal a rechtal pyskom, ako čo by na ňom sedela mocnosť
166 IX | IX~Čo sila a moc na svete nedovedie,
167 IX | ktovie, či to jeho pýcha a či čo bolo. Odrazu sa ale s ním
168 IX | skoro do radu postavili, ako čo by zo zeme vyrástli.~Ešte
169 IX | žiara troška ukazuje, ako čo by si nebo po dlhom spaní
170 IX | hodí sa na prvého koňa, čo popadne, a letí so zástavou
171 IX | neprehral, a Vladimír nedbá, čo priam celý svet zbúra a
172 IX | sebou zahrabe.~"Hej, páni, čo robíte?" zakričí jeden z
173 IX | Hej," zavolá druhý, "čo je to? Veď z nás azda nikto
174 IX | vodcovia nikomu nepovedia, čo chcú. Čo začínajú? Ich ľudstvo
175 IX | nikomu nepovedia, čo chcú. Čo začínajú? Ich ľudstvo potom
176 IX | oddychu sem-tam behal a čo mu prišlo pod ruku, hubil
177 IX | Nikoho sa nepýtal, len pálil, čo popadol, milosť nikomu nedával,
178 IX | Považie a oči ich videli, čo sa na ňom robilo! Zaplakali
179 IX | spustošený kraj, hneď na ľudí, čo k nim pristali.~Zastalo
180 IX | domov a obráňme pred skazou, čo nám ešte neodňali."~"Poďme
181 IX | Milko, veď ešte uvidíme, čo vykonáme; ukážeme tým malodušným,
182 IX | ani on, ani ľudia nevedia čo, len si šepce, len si šepce
183 IX | tak by ste potom povedali, čo to bude z Uhorskej krajiny."~"
184 IX | zazeral, štvrtý, Pán Boh vie, čo len vystrájal, až kým sme
185 IX | s bolesťou skúsil. A tí, čo s vami ostali?"~"To sú všetci
186 IX | Marienka?"~Dievča počúvalo, čo hovoril otec s Milkom, dalo
187 IX | Teraz sa ale obzrelo, ako čo by predtým nič nebolo počulo,
188 IX | nebolo počulo, i opýtalo sa: "Čo rozkazuješ, otec?"~"Pán
189 IX | Verím vám, verím - ale -"~"Čo ale?" skočí zase starý Dlhohorský
190 IX | Tak je to - už to starí, čo by sme komu zlaté reči dávali,
191 X | svojich dobrách sám a sám. Čo druhému slúžiť? Pankrác
192 X | nič neodpovedá vediac, že čo si otec do hlavy vezme,
193 X | nechaj ma v Trenčíne."~"Čo? V Trenčíne? Čo bys' ty
194 X | Trenčíne."~"Čo? V Trenčíne? Čo bys' ty urobil v Trenčíne,
195 X | bránil."~"Hahaha! Žilina? Čo ti je zo Žiliny? Odkáž jej
196 X | tancovať, ako jej ja rozkážem, čo by si to tam človek z dakoľko
197 X | dakoľko mešťanov robil, čo sú radi, že žijú; ale Komorovskému
198 X | Tematíne."~To bolo všetko, čo otec synovi pri zvítaní
199 X | poslal na všetky zámky, čo ho počúvali, svojich ľudí,
200 X | Nitrianskej a dobré nebo vie, čo všetko ľudia hovoria. Jedni
201 X | ten zarmútený mládenec, čo nedávno vstúpil do brán
202 X | hádam si predsa dačo žiada, čo, pravda, len on sám vie,
203 X | pravda, len on sám vie, a čo by ľudia len stadiaľ mohli
204 X | už zabudli na tie reči, čo prvej hovorili; páni si
205 X | dostal samostatné držanie; na čo Milko usmejúc sa, odpovedá: "
206 X | držali ako predtým."~"Ej, čo by to," povie jeden z prítomných, "
207 X | povinnosť. Predtým Pán Boh vie, čo by bol svet povedal na Milkove
208 X | mu prišlo dačo vykonať, čo mu vodcovia rozkázali, nepovedal
209 X | radosti svojej hovorí: "Robte, čo za dobré držíte, ja všetko
210 X | ustavične pri mne stál. Vieš ty čo, ale naozaj! Pôjdeš do Turca,
211 X | vypovedať, to prezradiť nemohli, čo v ňom Milko zahliadol. Jeho
212 X | pozorom, oko v oku videlo, čo duša myslí, čo srdce cíti,
213 X | oku videlo, čo duša myslí, čo srdce cíti, súc najsilnejším
214 XI | hotoval na Starom Hrade, čo je k vojne potrebné, a teraz
215 XI | Komorovskému do očú.~Divné je to, čo sa v Turci robí. Celý Turiec
216 XI | nikoho v celej stolici, čo by inak zmýšľal ako ostatní.
217 XI | šabieľ a kopíj Turčanov, čo sa od poludňajšej strany
218 XI | vchádza to radostné vojsko, čo sa dnes toľko, ale, chvalabohu,
219 XI | nich pálilo. A ten Milko, čo na ňom sedí, si tak hersky
220 XI | dačo predhadzovala, ako čo by sa ho dačo opytovala.~"
221 XI | by sa ho dačo opytovala.~"Čo tak na mňa hľadíš, duša
222 XI | Milkovi sa nič nestane. A čo by si na to povedala, keby
223 XI | hroznejší bol, ako ten dlhý čas, čo si sa v Rakúskej bavil.
224 XI | bavil. Ach, ty ani nevieš, čo som ja za teba už vytrpela."~"
225 XII | hneď zase na Podhradie, ako čo by mu bolo súdené nemať
226 XII | zarmútení, sám Pán Boh vie, čo majú za zhovory medzi sebou!
227 XII | Marienka sa dosť opytuje Milka, čo mu chybí, pani richtárka
228 XII | spytuje pani Dlhohorská, čo tam u nich slýchať. Načo
229 XII | našou vlasťou na čistom, čo sa tu v Tatrách robí; od
230 XII | kapitánom súc, prisvojil. Čo by ste mysleli, keby som
231 XII | nešanujem nič, dám všetko, čo mám, len nech je vlasti
232 XII | poslať nemožno, ale ja i tak, čo budem môcť zbroje a peňazí
233 XII | prehovorí: "Ja som Vladimír, čo žiadate?"~Prišlý jazdec
234 XII | vpadnuté a tvár bledá.~"Pane, čo vám zveriť mám, to iba vy
235 XII | potom jej povie: ,Vezmi si, čo žiadaš,' i položí jej k
236 XII | Žilinu, by zvedieť musela, čo je Vladimír, čo je láska
237 XII | musela, čo je Vladimír, čo je láska jeho. Potom sa
238 XII | pravda, musí stavať, ako čo by o ničom nevedel a mal
239 XII | Vladimíra! Komorovský a Mária! Čo mi je z Komorovského, keď
240 XII | a jednako ti to zostane, čo si od neho bezprávne dostal."~"
241 XII | neho bezprávne dostal."~"Čo mi je z tvojho Strečna?
242 XII | do očú, zapálil sa, ako čo by mu Vladimírove slová
243 XII | a ty žiadaš odo mňa to, čo v mojej moci nestojí!"~"
244 XIII | richtár žilinský. Páni vedia, čo mu asi chybí, ale druhí
245 XIII | nediví, ale nieto človeka, čo by sa nad Milkom Pankrácom
246 XIII | Veďže mi už len povedzte, čo ste u Vladimíra vykonali."~"
247 XIII | také reči, lebo ja viem, že čo by sme sa my obetovali,
248 XIII | chce šťastným urobiť, a čo šťastie jeho osobe donesie,
249 XIII | je on umierať hotový, a čo zas proti tomuto stojí,
250 XIII | Komorovského, robiac to, čo mu lásku Márie získa. -
251 XIII | musel: "Krásna dievčina, čo ti chybuje?" Ale Marienka
252 XIII | lebo hádam sama nevie, čo jej je. Často to mladých
253 XIII | ani nevidí, ani nepočuje, čo sa okolo nej robí. Vtom
254 XIII | dlho si pošeptávali, ako čo by dávno už boli za okamihom
255 XIII | pomoci ubudne a Boh vie, čo sa bude robiť; keď ale odídeme
256 XIII | v ktorej možno čítať to, čo slovo nevypovie, čo reč
257 XIII | to, čo slovo nevypovie, čo reč nevysloví; ale i jeden
258 XIII | hlasom prosí dievča, na čo Milko zavolá:~"Odhodlaná
259 XIV | obyčajne, ale tie mraky, čo sa na jeho čele rozprestreli,
260 XIV | radosti, bo Pankrác nezná, čo je radosť. Darmo by chcel
261 XIV | by chcel človek uhádnuť, čo on myslí a cíti; len hlas,
262 XIV | breh Váhu, všetko hubiac, čo sa ku Komorovskému priznáva;
263 XIV | môj, ty nemáš svedomia. Čo si to urobil? Mohol si sám
264 XIV | nepovedz, že si nemal priateľa, čo by ti bol pravdu povedal."
265 XIV | hlas vydali: "Nie, nie, čo ma celý svet opustí, neopustím
266 XIV | teda s Milkom poslali preč, čo mohli, len po zámkoch, potom
267 XIV | preraziť, dobre znajúc, čo je vo veci. Ale predsa vidno
268 XIV | akoby chcel preč odísť. "Čo je to?" spytuje sa ho pán
269 XIV | nemôžem tu ďalej zostať."~"Čo by ste nemohli? Keď ste
270 XIV | časoch; druhí tiež hovoria, čo im slina na jazyk donesie,
271 XIV | Jeden rozpráva o Vrankovi, čo jedenásť vlkov zabil, druhý
272 XIV | o podnapitom gajdošovi, čo spadol do vlčej jamy, a
273 XIV | rozkladá o barborášovi, čo basou vlkov odháňal - a
274 XIV | odháňal - a Pán Boh vie, čo spomínajú, že tomu nieto
275 XIV | vidí, akoby i on premýšľal, čo to jeho pán hlavu ovesuje.
276 XIV | Milkov to počuje, vidí, čo sa robí, vytiahne šabľu
277 XV | uteká. Ľudia sa čudujú, čo je to za koníka, čudujú
278 XV | a sám. A ten koník, ani čo by mal rozum, beží, beží
279 XV | Vladimíra starý Hurtoš, čo sa ešte včera večer s nami
280 XV | teraz im prichádza na um, čo im bol Milko za živa. Plakali
281 XV | Dlhohorský jej rozpráva všetko, čo videl, a istí, že Vladimír
282 XV | Aký Vladimír? Či nie ten, čo mi o ňom Milko vravel, že
283 XVI | pomoc, k jej chalupe, na čo im ona nikdy pomoci neodoprela.
284 XVI | často prichádzala do dedín a čo si zažiadala, to jej ľudia
285 XVI | bojac sa, aby im neporobila, čo obyčajne chlapci tým dokazovali,
286 XVI | jedna popri druhej, ako čo by sa priebehom mnohých
287 XVI | potrhovala i sťahovala, ako čo by nemal všetkých doma. -
288 XVI | seba, obidvaja mlčia, ako čo by sa jeden druhému prihovoriť
289 XVI | báli. Až Marta prehovorí: "Čo hľadáš u mňa, dobrý človek?"~"
290 XVI | prijať? Haha! - A vieš ty, čo je svet? - Nič je svet. -
291 XVI | utisnú. Teda to ste vy, čo zabil Milka?"~"Striga, čo
292 XVI | čo zabil Milka?"~"Striga, čo to hovoríš? Či vedia už
293 XVI | zastaví, trhne sa odrazu, ani čo by všetka kry v žilách jeho
294 XVI | izby volajúc: "Stará, rob, čo môžeš. Rob, čo si sľúbila."~"
295 XVI | Stará, rob, čo môžeš. Rob, čo si sľúbila."~"Nieže, nie
296 XVI | predsa viete bedovať."~"A čo tam čítaš, stará?!"~"Vidíš,
297 XVI | človek zahynie, alebo skrz čo sa stane šťastným."~Sotva
298 XVI | Budeš šťastný, dočiahneš, čo žiadaš, ale -"~"Mlč! Ďalej
299 XVI | ktoré majú znivočiť to, čo si povedala. Hoj, Vladimír
300 XVI | strašno je u teba, hovor, čo mám robiť!"~A stará nič
301 XVI | k nej hadisko priviedlo, čo ju hľadalo, aby ňou ranu
302 XVI | ju tvojej milej a uvidíš, čo sa stane!"~Nad domom v čiernych
303 XVII | Dlhohorský od tých čias, čo Milka pochovali, veľmi zostarel
304 XVII | neukazuje, Pán Boh vie, čo robí, čo začína! Ale ho
305 XVII | neukazuje, Pán Boh vie, čo robí, čo začína! Ale ho ani nikto
306 XVII | poklady zemské, dal by všetko, čo má na svete za jej uzdravenie,
307 XVII | do Žiliny, veselí sa, ako čo by nebol nikdy smútku zacítil,
308 XVII | Búril Dlhohorský, ako čo by sa ostatná sila v prsiach
309 XVII | druhej plačúca dcéra; nevie, čo sa robí. - Ledva ju ale
310 XVII | mlčal za krátku chvíľku; čo myslel, to nevedno, to nepočuť,
311 XVII | Vladimír kľačí pred tebou, čo toľko pretrpel za teba,
312 XVII | toľko pretrpel za teba, čo toľko vystál, že to sily
313 XVIII| objímajú a škeria sa na obete, čo im do pazúrov padnúť majú.
314 XVIII| zubami, vyskočí na kopec, čo pri ňom stojí, a prisahá,
|